Výstava „Dieťa a jeho svet“ predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí nášho regiónu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vernisáž výstavy „Dieťa a jeho svet“, ktorá predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont sa uskutoční 13. decembra 2017 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov z fondov etnológia, história a archeológia bude prezentované obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.
Večer pod lampou v Základnej škole Jana Amosa Komenského v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Viera Suchá, Mgr. Ingrida Šavlíková
Keď sme oslovili našich piatakov s nápadom, či by sa chceli zúčastniť večerného čítania v našej školskej čitárni, boli sme trochu sklamaní. Prečo? Z nízkeho počtu záujemcov. Neodradilo nás to a vo štvrtok 30. novembra sme sa tešili na všetkých, ktorým ešte stále má čo povedať pekná kniha. Pred 17. hodinou sa začali schádzať naši čitatelia. Veľmi nás teší, že neprišli sami, ale spolu s mladšími či staršími súrodencami, rodičmi. Niektorí si „pod pazuchou“ doniesli svoje knihy, ktoré práve doma čítajú, alebo tie, ktoré by chceli odporučiť svojim kamarátom.
Vláda SR na výjazdovom rokovaní v Revúcej mala výhrady, že z regionálneho príspevku pre najmenej rozvinuté okresy sa financujú aj projekty, ktoré nevytvoria pracovné miesta
Napísal(a) MG od
Vláda Slovenskej republiky. Výjazdové 81. rokovanie vlády SR sa uskutočnilo 6. decembra 2017 v Mestskom dome kultúry v Revúcej, ktorej program mal pre celý náš región dôležitý význam. Na zasadnutie boli prizvaní ajEva Cireňová, primátorka mesta Revúca, Július Buchta, zástupca primátorky mesta Revúca, Peter Balogh, prednosta Okresného úradu Revúca, Milan Kolesár, primátor mesta Jelšava, Anna Szögedi, primátorka mesta Tornaľa, Ladislav Nagy, prednosta Mestského úradu Tornaľa, Július Laššan, starosta obce Mokrá Lúka, Rudolf Bauer,
Mikulášsky darček pre mamičky z Rožňavy: Nemocnica otvorila novú pôrodnicu
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Tradičné pôrodné sály nahradili komfortné pôrodné izby hotelového štandardu. Takto sa zmenila pôrodnica v nemocnici Svet zdravia Rožňava, ktorá prešla tento rok zásadnou prestavbou a dostala prívlastok pôrodnica novej generácie. Slávnostne ju otvorili v stredu 6. decembra 2017 a nechýbal pri tom ani Mikuláš.
„Vďaka novému konceptu, ktorý sme v nemocnici prestavbou zaviedli, získajú mamičky maximálny komfort i súkromie.
Radíme si: Nie je klobása ako klobása, ale prečo?
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Zimné obdobie je ako stvorené na prípravu i vyhotovenie rôznych dobrôt najmä z mäsa. Voľakedy sa v tomto období pred Vianocami takmer v každom gazdovskom dome veselo zakáľalo, aby Vianoce boli pri bohato prestretým stolom, na ktorom nechýbali ani vlastné výrobkyi nielen z pečiva, ale aj mása. A potom, veď Vianoce sa využívali aj na rôzne iné príležitosdzi, kedy bolo treba hostí ponúknuť aj vlastnými špecialitami. Preto sa takmer každý hotoval najmä na kvalitnú klobásku a slaninku, tlačenku, atď. Mnohé rodiny boli nimi preslávené v celej obci, ale i na okolí.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.