Seniori z Rakovnice na predvianočnom stretnutí vyjadrili úprimný vzťah k blížiacim sa najkrajším sviatkom roka
Napísal(a) LF
Slávnostné vianočné chvíle – to je balzam na dušu nielen nám starším, ale každej generácii. Predvianočné obdobie je aj obdobím rozjímania a zamýšľania sa nad činnosťou a prácou, ktorú sme vykonali počas roka. Je to aj obdobie, keď si ľudia pri spoločenských stretnutiach prejavia vzájomnú úctu a lásku. S týmto zámerom zorganizoval výbor ZO stretnutie pre členov Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici.
Dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko rozchýri nové cédečko s názvom „Viaš ti milí“
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Revúcke Mestské kultúrne stredisko v dňoch 17. - 18. 11. 2017 stíchlo a akoby ustrnulo v čase. Na chodbách by ste boli počuli aj špendlík spadnúť, zdalo sa, že v budove nie je ani živá duša. A predsa v divadelnej sále vládol čulý ruch, naplnený očakávaním, trošku napätím a aj nadšením. Folkloristi, a bolo ich nemálo, sa mimo sály pohybovali po špičkách, aby nerušili tých, ktorí už v sále pracovali, hrali, spievali a tvorili nové krásne dielo, s ktorým veríme, že sa budeme môcť chváliť nielen v Revúcej a okolí, ale rozchýri dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko.
"Predvianočný jermok Veselý Krašún“ po štvrtýkrát pre verejnosť pripravili v Prvom slovenskom gymnáziu
Napísal(a) ORR Revúca
Už tradične sa pred Vianocami priestory budovy Prvého slovenského gymnázia premenili na rozprávkový zimný raj, kde prišiel čas vianočný. Vraciame sa do krajiny detstva a opäť veríme na zázraky. Turistické informačné centrum po štvrtýkrát pripravilo pre verejnosť „Predvianočný jermok Veselý Krašún“. Stalo sa tak v dňoch 13. – 15. decembra 2017 v čase od 9.00 do 17.00 hod. na Muránskej ulici č. 18.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniaval škoricou a vanilkou, ozývali sa v ňom koledy a vianočné piesne
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 13. decembra v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniavala škorica a vanilka, ozývali sa koledy a vianočné piesne v podaní folklórnych kolektívov z horného Gemera. Organizátor Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo pre svojich priaznivcov stretnutie s vianočnými tradíciami z Gemera v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Šva sä stálo ši sä nestálo v Mokrej Lúke?
Napísal(a) Štefánia Dachová
Ak by ni, stálo se aj po trečí ráz. V sobotu 16.12.2017 zmo mali bosorácky jermok. A bulo zas výborne. Nechýbeli bosorky, hoščä, domácí i cezpoľní. Stánkári núkali zo svojich dielní len to najlepšia – perníky, kolášiky, vianočnia výzdoby, šperky, klbásky, medžík, sviašky, hlavnice, koreniny,... ojojoj, bulo si zo šoho vyberač. Koj nám šicom zahrali v bruchu cigáni, tak zmo se šicia nachovali – kapustnicou, gemerskyma gulkamí, belušamí, klbáskamí, pankúškamí, buchtamí a ostatnyma dobrotamí. Samozrejme podával se i tradičný pudžing.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.