V Gemerskej Polome na futbalovom ihrisku tieklo siedmoligistom z Plešivca do kopačiek
Napísal(a) MG od
Iste sa pýtate, ako budem hodnotiť ostatné futbalové kolo podľa vyýsledkov, ktoré cez víkend dosiahli hornogemerské mužstvá. Nuž, podľa zastúpenia v rôznych ligách si pochvalu zaslúžia futbalisti MFK Rožňava, ktorí ako nováčik III. ligy získali vo Svidníku bod a držia sa v tabuľke po 9. kole medzi najlepšími mužstvami. Čo sa týka výkonov i výsledkov našich zástupcov v nižších ligách veľmi zaostávajú za nimi štvrtoligisti z Krásnohorského Podhradia a sklamaní sme aj z výsledkov piatoligovej Gemerskej Hôrky. Obidve mužstvá sú na chvoste v tabuľke a Gemerskohôrčania su bez bodu
Čo som si odniesla z divadelného predstavenia Národný cintorín
Napísal(a) KOM
Patrím ku generácií, ktorých podnikatelia radia medzi starých, ktorí majú uvoľniť miesto mladým, perspektívnym. My si máme prikladať hlinu na hruď, aby sme si zvykli. Necítim sa tak, ešte vo mne horí duch. Bývam v mestečku, ktoré v týchto dňoch oslavuje 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci Mestským kultúrnym strediskom pripravili na celý týždeň bohatý kultúrny program. Jedným z nich bola aj situačná komédia: Národný cintorín.
Čo mnohí na Dňoch mesta Rožňava nevideli, ani nepočuli...
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
Ešte pred slávnostným otvorením Dní mesta Rožňava sa v priestoroch Radnice konala prehliadka speváckych súborov seniorov z nášho okresu pod záštitou OO Jednoty dôchodcov Slovenska. Prehliadky sa zúčastnilo osem seniorských speváckych súborov – z Pače, Vyšnej Slanej, Gemerskej Polomy, Rudnej, Úsmevu Rožňava, Krásnohorskej Dlhej Lúky, Čiernej Lehoty a Dobšinej. Niektoré vystúpenia boli aj s hudobným doprovodom, a taktiež zazneli prekrásne básne o našom Gemeri. Divácka účasť bola tiež celkom slušná. Na záver prehliadky prišiel aj primátor mesta so svojimi zástupcami.
Zaujímavá výstava exotických motýľov a chrobákov na Dňoch mesta Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci tohtoročných Dní mesta Rožňava, ako sprievodné podujatie sa konala aj výstava exotických motýľov a chrobákov v priestoroch Centra voľného času. Výstavu pripravil náš rodák z Rožňavy Štefan Szabó, žijúci v Slavci. Od malička má rád prírodu a asi 4 roky sa konkrétne venuje motýľom a chrobákom. Uvedené exponáty sám nepreparuje, ale ich kupuje prostredníctvom internetu na rôznych burzách. Ako sám pán Szabó uviedol, jeho koníček nie je ale lacný, keďže cena jedného takéhoto exempláru sa pohybuje od 20.- do 300.- €.
Ing. Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku - Môj cieľ – baňa Jozef
Napísal(a) Ing. M. Slavkay
Ráno som sa zobudil o pol deviatej. Jankova posteľ už bola ustlaná. Našiel som ho v kuchyni sedieť s otcom po raňajkách. Chystali sa peši ísť do Zamutova, kde má Janko nastúpiť za praktikanta na tamojšie polesie. Ráno dostali taký telefonát z Prešova. Ja som bol trochu sklamaný, lebo ujo mi sľúbil, že pôjde so mnou do bane. „Do bane pôjdeme zajtra,“ povedal. Opýtal som sa ho, či pozná dobre moju mamu, lebo som jej sľúbil, že najneskôr o štyri dni sa vrátim. Keď neprídem na čas domov, tak moja mama sa zblázni. „Viem, viem, že je taká bojazlivá,“ povedal,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.