U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Odborníci z oblasti baníctva a jeho prezentácie sa stretnú na vedeckej konferencii v Rožňave
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
Zväz múzeí Slovenska v spolupráci s Baníckym múzeum v Rožňave, Etnologickou komisiou Zväzu múzeí Slovenska a Mestom Rožňava organizujú v priestoroch Historickej radnice, na Námestí baníkov 32 v Rožňave, odbornú konferenciu pre odborných pracovníkov múzeí, vedeckých pracovísk, univerzít, vysokých škôl a ostatných záujemcov. V dňoch 19.09.- 20.09.2017 tu v rámci XXI. ročníka konferencie „Etnológ a múzeum. Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia“ vystúpi s odborným príspevkom viac ako 20 účastníkov.
Vedecká konferencia k 155. výročiu vzniku Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Mám dojem, akoby ešte ani neuschli posledné lístky spomienok na oslavy 150. výročia vzniku prvej slovenskej strednej školy, ktorú si ľud privlastnil a nazval Prvé slovenské gymnázium. Napriek tomu prešlo päť rokov a my si pripomíname 155. výročie vzniku tejto jedinečnej vzdelávacej ustanovizne.
Ako ho osláviť? A tak vznikla plodná spolupráca Múzea Prvého slovenského gymnázia s Prvým slovenským literárnym gymnáziom s láskavým prispením Mesta Revúca a Matice slovenskej v Martine.
Mesto Litovel spadá do Olomouckého kraja. Pýši sa najvyššou radničnou vežou postavenou priamo na rieke Morave, ktorá je prístupná verejnosti. Mesto skrášľuje tretí najstarší funkčný kamenný most v Českej republike, taktiež aj technická pamiatka - schody k Nečížu. Ďalším skvostom sú tzv. Hanácké Benátky – šesť ramien rieky Moravy tečúcich mestom. Historickou pamiatkou je aj budova gymnázia, kde študoval Jan Opletal, podľa ktorého je gymnázium pomenované. Gymnázium Jana Opletala má viac ako storočnú tradíciu. Bolo založené v roku 1901.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa bude posledný septembrový víkend konať medzinárodný workshop paličkovanej čipky. Čipkárky z rôznych regiónov Slovenska, ale aj Maďarska a Poľska vzdajú hold umeniu paličkovanej čipky. Gemerské osvetové stredisko v dňoch 23. – 24. septembra 2017 organizuje X. ročník medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.