Revúca dejiskom Majstrovstiev SR v letnom biatlone
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Počas víkendu 23.9. – 24.9. 2017 sa na strelnici v Revúcej smerom na Muránsku Dlhú Lúku uskutočnia Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone vo všetkých vekových kategóriách. Majstrovstvá SR sú vyvrcholením letnej biatlonovej sezóny, kedy sa uzavrú všetky rebríčky Viessmann pohára v letnom biatlone a rozdajú sa majstrovské tituly. Okrem domácich biatlonistov z Klubu biatlonu Magnezit Revúca budú mať diváci možnosť v kategórii dospelých vidieť pretekárov z celého Slovenska a tiež aj slovenskú biatlonovú špičku. Účasť na pretekoch už avizovala aj česká biatlonová reprezentácia.
Súčasné dianie súvisiace so zamestnaním, ale aj inými záujmami, vytvára aj pre Gemerčanov množstvo príležitostí ako lepšie spoznať nielen náš región, ale aj našu krajinu. Všímať si okolie, v ktorom sa nachádzame a stále získavať nové informácie, alebo na vlastné oči poznať doteraz neznáme, je dobrou vlastnosťou aj pre pána Petra Pobočeka. Každý jeho krok je sprevádzaný fotoaparátom alebo videokamerou, s cieľom zaznamenať pre neho doteraz nepoznané a podeliť sa s tým i so svojím okolím.
ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA tohto roku cez Rožňavu, Čečejovce, Markušovce do Štítnika
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Medzinárodnú prehliadku historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, vďaka ktorej už po 16-ty raz na istú chvíľu ožijú chrámy starou hudbou, pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. „Tohtoročná dramaturgia festivalu sa opäť orientuje na gotické chrámy, ale aj naše domáce priestory Domu tradičnej kultúry Gemera. Na účinkovanie v úvodnom a záverečnom koncerte prijali pozvanie mimoriadne domáce talenty, ale aj zahraniční hostia, no koncerty, ktoré prebiehajú počas víkendu
Úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská sa už druhýkrát teší na rožňavských čitateľov
Napísal(a) Mgr. Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre stretnutie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Janou Pronskou. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 20. septembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č.3.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 6.9.2017:
- ŠTK schvaľuje výsledky 6. liga dospelí 5. kolo http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2048/
- ŠTK schvaľuje výsledky 7. liga dospelí 3. kolo http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2051/
- ŠTK berie na vedomie odhlásenie družstva FK Apex Kružná B zo súťaže 7. ligy dospelí. Súperi vo vyžrebovaní majú voľno. Do pozornosti DK.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.