Služby Turistického informačného centra v Revúcej využilo od začiatku roka 2017 viac ako 2 500 návštevníkov
Napísal(a) Jankošíková
Služby Turistického informačného centra v Revúcej využilo od začiatku roka 2017 už viac ako 2 500 návštevníkov. Išlo prevažne o klientov zo Slovenska, ale navštívili nás aj návštevníci z Čiech, Maďarska, Poľska, Nemecka, ale i z Francúzska a Veľkej Británie. Turisti prejavovali najväčší záujem o lektorovaný vstup do Múzea Prvého slovenského gymnázia a prehliadku mesta. Z blízkeho okolia ich najviac zaujímal Národný park Muránska planina, Slavošovský tunel, Ochtinská aragonitová jaskyňa ako i informácie o zaujímavostiach na Prednej Hore a Muránskej Zdychave.
Adrián Szaniszló: Máme morálnu povinnosť opäť vzkriesiť futbal v Plešivci
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
V Plešivci v novom ročníku majstrovstiev rožňavského okresu obnovili futbalovú tradíciu. Naposledy klub účinkoval v 2. triede, predsedom bol Róbert Kováč. Do kádra sa v lete vrátil skúsený hráč Adrián Szaniszló a hráči, ktorí pôsobili v iných kluboch, keď v Plešivci nebol futbal. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám prináša rozhovor s Adriánom Szaniszlóm (na snímke).
Historický pohľad na výrobu papiera v Slavošovciach
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slavošovské papierne. Pojem, ktorý na hornom Gemeri, ale najmä v období Rakúsko Uhorskej monarchie bol známy na jej celom území a možno i ďalej. Svedčia o tom historické dokumenty, ktoré sa z času na čas objavujú pri rôznych príležitostiach pripomínajúce ich slávnu históriu. Tak je tomu aj v tomto roku, keď si najmä obyvatelia Slavošoviec, bývalí i súčasní zamestnanci pripomínajú 200 rokov strojovej výroby papiera. Pri tejto príležitosti náš známy historik PaedDr. Milan Sajenko pripravil hodnotný i potrebný materiál o vzniku výroby papiera v Slavošovciach a na ich okolí.
V Slovenskom národnom povstaní bojovala celá rodina
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Ján Repáš ml., študent Obchodnej akadémie v Prešove, veľkonočné sviatky 1943 strávil v Klenovci, kde jeho otec Ján Repáš st. a mama mali obchod. Okrem rodičov v Klenovci bývali aj jeho starí rodičia so synom Milanom a dcérami Ľudmilou a Zuzanou, povolaním učiteľkou. V prírode prudko sa prebúdzala jar a počas sviatkov 17-ročný Janko Repáš trochu pozabudol na školské starosti a na vojnové udalosti. Počasie sviatkom prialo a veľkonočná šibačka sa vydarila. Bola veselá, aj dievčat v dedine bolo veľa a každej sa ušlo aj niekoľko vedier vody. Nechýbalo ani ich radostné výskanie a smiech.
Futbal na hornom Gemeri priniesol cez víkend potešenie i smútok
Napísal(a) MG od
Koniec augusta poskytol obyvateľom horného Gemera množstvo kultúrnych i športových podujatí. Jedných potešilo to prvé, iní zažili potechu i sklamanie. Folkloristom poskakovali žilky v Rejdovej na 44. GFF a milovníkom futbalu zase rozkvitli zelené ihriská krásnymi gólmi. Fanúšikov MFK Rožňava potešil výkon ich miláčikov proti súperovi z Veľkých Revíšť, aby zisk troch bodov vrátil toto mužstvo III. ligy Východ na druhú priečku v tabuľke. Horšie dopadli ich susedia z neďalekého Krh. Podhradia, ktorí museli v štvrtoligovom zápase zažiť smútok zo straty troch bodov svojho mužstva
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.