Halové súťaže Plameniakov stredného Gemera v prvých štyroch mesiacoch 2026
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia (ÚzO) Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Revúcej zorganizovala počas prvých štyroch mesiacov roka 2026 halovej súťaže pre deti – 31. 1. v Jelšave, 14. 2. v Jelšave, 21. 3. v Muráni a 25. 4. v Jelšave. V prvých dvoch kolách sa hodnotila zvlášť uzlová štafeta a zvlášť štafeta dvojíc so štafetou 5 x 20 m. V treťom a štvrtom kole sa hodnotilo všetko spolu. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Jelšavskí mladí hasiči súťažili v oboch kategóriách.
Výsledky dievčat:
- Jelšava 31. 01. – štafeta 5 x 20 m + štafeta dvojíc 1. miesto 116,5 sek., uzle 3. miesto 68 sek.,
V poslednom tohtoročnom aprílovom víkende o futbalové body v okrese Rožňava bojovalo 17 kolektívov dospelých, dorastu a žiakov. Dosiahli však rozdielne výsledky, a tým i rozdielne umiestnenia v tabuľkách. Z nich nepríjemne prekvapili nielen dospelí, ale aj mládežníci MFK Rožňava, ktorí v tomto kole nezískali ani bod, čo je predovšetkým pre starších dorastencov, ale aj starších žiakov zlá vizitka kola. Napriek tomu, že starší žiaci spomínaného družstva držia 1. miesto s rekordným skóre 102:12 a 9 bodovým náskokom pred druhým Prešovom. V okresnej 7. lige sme zaznamenali peknú divácku účasť, keď na troch zápasoch sme zaregistrovali vyše sto divákov. Hralo sa v tomto kole 5 zápasov, z ktorých 3 vyhrali hostia a dva domáci. Padlo v nich 23 gólov a zaznamenali sme aj tri nepremenené pokutové kopy, rozhodcovia ukázali potrestaným hráčom 16 žltých kariet.
Noc múzeí a galérií opäť aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Dňom 23. mája 2026 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť zapája do celoeurópskej iniciatívy, 22. ročníka Noci múzeí a galérií. Okrem individuálnych prehliadok otvorených expozícií múzeum pripravilo bohatý program.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si návštevníci budú môcť prehliadnuť stálu Expozíciu výtvarného umenia regionálnych autorov a rovnako aj dočasné výstavy – autorskú výstavu Evy Wilson: Maľba, kresba, drevorezba a výstavu 250 rokov Rožňavskej diecézy. Od 17.00 hod. do 18.00 hod. bude pre rodiny s deťmi pripravený workshop pod názvom Noc malých šľachticov, počas ktorého sa prostredníctvom výstavy Evy Wilson detskí návštevníci hravou formou zoznámia so svetom šľachtických rodov v našom regióne, v tvorivej dielni si vyrobia svoj vlastný šľachtický list a budú symbolicky povýšení na malých šľachticov.
Obecný futbalový klub (OFK) Vyšná Slaná patrí v ostatnom desaťročí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v okrese Rožňava. Viackrát skončil na 1. mieste, niekedy na 2. mieste. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom obdobie od ročníka 2011/2012 po minulý súťažný ročník. Okrem súpisiek a umiestnení v konečnej tabuľke uvádza aj meno najlepšieho strelca klubu v danom ročníku.
Súpisky:
Jeseň 2011: Lindák - Bendík, Fifik, Molčan, Revaj, M. Gallo, Liptai, Kračún, Sekerka, J. Gallo, J. Barnák, Hric, Revúcky, M. Barnák, Valko - Krišťák, Zabrel Jar 2012: Lindák - M. Gallo, Molčan, P. Rogos, Bendík, Sekerka, Liptai, Vido, Zabrel, J. Barnák, A. Rogos, Kračún, Revaj, M. Barnák, Hric, Čarnoký, J. Ambrúž, Ján Gallo, Valko – Krišťák.
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-