Vanesa Tomková na krajskej súťaži 72. Hviezdoslavovho Kubína vyrecitovala tretie miesto

V dňoch 27. – 30. apríla 2026 sa v Michalovciach stretli najlepší recitátori z celého Košického kraja – víťazi okresných a regionálnych kôl v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých na krajskom kole 72. ročníka Hviezdoslavovho Kubína.  Pre náš región súťaž bola úspešná, keď v 3. kategórii próza sa na 3. mieste umiestnila Vanesa Tomková, žiačka ZŠ akademika Hronca v Rožňave, ktorá pochádza z Rožňavského Bystrého. K jej doteraz nebývalému úspechu mladej recitátorke gratulujeme.

V Zemplínskom kultúrnom centre do aktuálneho ročníka sa zapojilo 102 jednotlivcov, dve divadlá poézie a jeden detský recitačný kolektív. Pripomeňme si ešte, že v kategórii próza 1. miesto obsadila Sofia Štofová zo ZŠ, Krosnianska 2, Košice 3, 2. miesto patrí Sofii Kudláčovej z Gymnázia a SOŠ OaS, Nám. Slobody 12, Sobrance.

Zdroj: Ladislav Székely

Futbalový klub Rudná pôsobil v 80-tych rokoch v najvyššej súťaži Oblastného futbalového zväzu Rožňava. Do ObFZ Rožňava patrili v tom čase aj mužstvá z okresu Revúca. Spočiatku bol v strede tabuľky, po príchode Ladislava Deméňa z Rožňavy to už bolo lepšie. V článku sa dočítame o účinkovaní v rokoch 1987 – 1989. K dispozícii sú výsledky a káder, tabuľky sú vynechané, autor uvádza len umiestnenie po jeseni a celkové umiestnenie.

Káder: Orosz – Nagy, Deméň, Kankula, Kapusta, Geče, Krupinský, Varga, Filický, Šalamon, Kerekeš, Bartaloš, Burkovský, Ötvös, Kónya, Kurian, Pogány, Kubej, Šimon Tréner: Imrich Kurian.

1. máj v Rožňave v roku 1988.

Keď občas pozerám staré fotografie uverejnené aj na sociálnych sieťach z prvomájových osláv v Rožňave, vždy sa mi premietne ako na filmovom plátne môj zážitok z 1. mája ako chlapcovi sotva 5-ročnému. Bolo to krátko po II. svetovej vojne a ja som s mojím otcom kráčal z Rožňava Bane dlhou cestou až na námestie v Rožňave. V sprievode kráčali predovšetkým chlapi, ktorí ako baníci pracovali v rožňavských baniach, alebo na okolí, ako napríklad v mojej rodnej dedine v Rožňavskom Bystrom. To veľké množstvo ľudí pre mňa bolo niečo nové, dovtedy neznáme. Alebo alegorické vozy, to všetko bolo aj zaujímavé, aj nevídané. Veď som bol z malej dedinky. Príde mi vždy na um veselá príhoda z osláv 1. mája – Sviatku práce, keď som ako chlapec z malej dedinky pri Rožňave nemal ani predstavu o tom, čo rozprávajú moji starší rodáci o tom, čo je veľká voda, alebo more.

Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na máj 2026

V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na máj 2026.

Predmet mesiaca máj: Pamätná knižka Blaha Lujzy (1850-1926) z roku 1896

Predmetom mesiaca máj je pamätná knižka venovaná herečke Lujze Blahovej (Blaha Lujza), ktorá ako rodáčka z Rimavskej Soboty sa stala jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších osobností maďarského divadelníctva na prelome 19. a 20. storočia. Kniha bola vydaná v roku 1896 v Budapešti a obsahuje predslov o herečke, napísaný významným maďarským spisovateľom Mórom Jókaim.
Publikácia je bohato ilustrovaná a obsahuje aj noty a texty piesní napísané samotnou herečkou. 
Kniha bude vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. mája 2026. 
Blaha Lujza bola jednou z najvýznamnejších osobností maďarského divadelníctva 19. storočia, ktorú právom nazývali „slávikom národa“.

Strana 12 z 1808