Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Primátorské miesto v Revúcej obhájila v komunálnych voľbách 2014 Eva Cireňová
Stredogemerské okresné mesto Revúca bude mať aj v nasledujúcom období vo funkcii primátorky Evu Cireňovú (SMER-SD, SNS, KDH). Zásluhu na tom majú voliči nedávnych komunálnych volieb, ktorí jej 2176 hlasmi prejavili najväčšiu dôveru spomedzi štyroch kandidátov na toto miesto. Na druhom mieste skončil Peter Puhala (NEKA), ktorý získal podporu 1432 voličov. Na treťom mieste sa umiestnil Tibor Pučko (NEKA) so ziskom 218 hlasov a štvrté miesto obsadil Anton Gabaj s dôverou 212 voličov.
Mestské zastupiteľstvo bude tvoriť 13 zvolených poslancov. Sedem z nich obsadia nezavislí kandidáti a 6. členovia zoskupenia SMER-SD, SNS, KDH. Uvádzame aj nové zloženie MsZ: MUDr. Pavel Pelikán, NEKA, Ing. Milan Poprocký, NEKA, MVDr. Ivan Drobčo, SMER-SD, SNS, KDH, Mgr. Peter Bolaček, SMER-SD, SNS, KDH, Michal Žgravčák, NEKA, Milan Brdársky, NEKA, Ing. Viera Hanesovská, SMER-SD, SNS, KDH, Ing. Dušan Dorčák, PhD., NEKA, MUDr. Adriana Rusová, NEKA, Ing. Július Buchta, SMER-SD, SNS, KDH, Tatiana, Kršková, NEKA, Lucia Medvecová,
Príležitosti pre amatérskych filmárov, výtvarníkov a fotografov horného Gemera zapojiť sa do postupových súťaží
Rožňavskí filmoví amatéri si každoročne prinášajú z rôznych súťaží niekoľko ocenení. Vlani na 20. ročníku celoslovenskej súťaže amatérskych filmov CINEAMA 2012, ktorú zorganizovalo Národné osvetové centrum spoločne s Malokarpatským osvetovým strediskom v Modre, jedným z takých bol Vladimír Kóňa z Rakovnice, ktorý v skupine D autorov nad 25 rokov získal s dokumentárnym filmom Silická ľadnica tretie miesto. Na prehliadke filmov sa súťažným filmom STRES
Príkladom pre strelcov futbalového víkendu bol mladší žiak Rožňavy Ákos Tamás so šiestimi gólmi
Tretí májový víkend sľuboval nerušený program k odohratiu majstrovských futbalových zápasov aj na hornom Gemeri. Už sobota ponúkla fanúšikom mužstiev, najmä ligových súťaží, dva dôležité stretnutia mužských kolektívov a to Rožňavy s Medzevom, ale najmä derby stretnutie Gemerskej Hôrky s Krásnohorským Podhradím. Kým Rožňavčania bojovali so susediacim súperom z tabuľky o lepšie postavenie, v Gemerskej Hôrke okrem prestíže aj o najlepšie umiestnenie kolektívu horného Gemera v tabuľke V. ligy. Body po stretnutiach zostali síce doma, ale stálo to nemalého úsilia v súbojoch, ktoré rozhodcovia museli trestať aj množstvom žltých. Čo je horšie objavila sa i červená karta. Fanúšikov prilákal najmä zápas v Gemerskej Hôrke, ktorý videlo až 250 divákov. O zápasy tohto víkendu bol oveľa vyšší záujem divákov a to vo všetkých okresných súťažiach.
Nedeľňajší futbal mal gro zápasov v najvyššej okresnej súťaži - I. triede. Hodno však spomenúť, že naše tri mužstvá z V. ligy: Gem. Poloma, Dobšiná a Betliar, ktoré však neurobili so svojimi súpermi žiaden futbalový zázrak. Kým Betliar doma získal so slabým súperom aspoň bod, Gemerská Poloma, ktorá vlani takýto čas bojovala o víťaza súťaže, dnes
Príďte sa pozrieť do Gemerskej knižnice P. Dobšinského na výstavu o tom „Ako sa robí kniha“
Dom Matice slovenskej v Rožňave v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského v Rožňave pozývajú záujemcov na výstavu „Ako sa robí kniha“, ktorá bude inštalovaná od 10. septembra 2010 do 6. októbra 2010 v priestoroch Gemerskej knižnice P. Dobšinského, na Lipovej ulici č. 3 v Rožňave. Slávnostné otvorenie výstavy bude 10. septembra 2010 o 10.10 hod.
„Akože by mohlo stačiť Smelému Zajkovi, že raz videl svet? Veď sa mu v ňom tak dobre vodilo, že si vyslúžil auto aj nevestičku. Akože by mohol doma obsedieť a akože by sa mohol vo svete strachovať?
Pri studničke v Rakovnici sa oboznamovali s ochranou seniorov a novinkami cestnej dopravy
Dňa 30. augusta 2013 ZO JDS v Rakovnici pokračovala vo svojej tradícii, a to posedím pri studničke, v „Hänclovej doline“. Prekrásne počasie, nanovo upravené a vynovené priestory v okolí studničky a príjemne voňajúci guláš privítali členov a hostí tohto podujatia. Tohtoročná tematika bola spojená s ochranou seniorov, s novinkami v cestnej premávke a informáciou o spôsoboch a podvodoch akými okrádajú dôchodcov. Touto problematikou sa zaoberali pozvaní hostia, a to JUDr. Gallo, Mgr. Furman a Mgr. Korintuš. Pútavo oboznámili o súčasných problémoch, kriminalite a zodpovedali všetky otázky seniorov o cestnej premávke, ochrane majetku a zdravia. V závere sa prihovoril starosta obce p. Lešták. Oboznámil o tempe ukončovania vodovodu, uzatváraní zmlúv, problémoch obce a odpovedal na položené otázky. Poinformoval tiež o pripravovanom podujatí “Deň obce“. Predseda ZO poďakoval hosťom za obohatenie vedomostí o kriminalite v okrese a o nových zákonoch v cestnej premávke. Potom sme si spoločne sadli k chutnému gulášu, ktorý nám uvaril náš člen p. Peter Hutník za
Pozvanie od primátorky Evy Cireňovej pre spoluobčanov, hostí i návštevníkov na Dni mesta Revúca
Oficiálna webová stránka mesta Revúca www.revuca.sk prostredníctvom pozvánky od primátorky mesta Evy Cireňovej práve informuje, že v dňoch 17. 6. – 20. 6. 2010 pripravujú pre občanov, hostí i návštevníkov Dni mesta Revúca. V rámci týchto dní sa predstavia deti revúckych škôl, súbory záujmovej činnosti a na pódiu diváci uvidia aj známe tváre našej populárnej hudby. Za výnimočné výsledky práce na týchto Dňoch býva každoročne oceňovanie občanov a kolektívov z rôznych oblastí života pod názvom Z úcty k Vám. Tak tomu bude aj teraz. Uskutoční sa celý rad športových
Podobenstvo o škaredosti a kráse inšpirované mladými labuťami na jazere Kuchajda
Nastal čas dovoleniek, pre tých mladších rok očakávaný čas prázdnin. Každý ho začíname ináč. Aj keď si myslím, že poväčšine doma, v rámci slovenských hraníc, ale mnohí hľadajú oddych, relax a útechu aj v zahraničí blízkom i vzdialenom. Hneď v úvode prázdnin mi poslala pani Ivona niekoľko riadkov s fotografiami. Všimnite si, čo ju inšpirovalo k napísaniu príspevku pre Maj Gemer, keď uvidela mláďatá labutí v prostredí jazera. Budem rád, keď podobných príspevkov počas prázdnin dostanem aj od ostatných priaznivcov tejto webstránky.
Píše: „Samozrejme, že mi pri tých labutiach napadla hneď aj rozprávka o škaredom káčatku... a tie mladé, hoci boli sivé – vôbec neboli škaredé
Po výdatných dažďoch nastalo v našich lesoch obdobie výskytu dubákov
Po výdatných dažďoch, zdá sa, prišlo na horný Gemer obdobie výskytu aj jedlých húb. V nedeľu ráno 13.6.2010 svojho kamaráta Dušana Vandrášika z Nižnej Slanej prišiel domov potešiť svojím hubárskym nálezom pán Ján Slosarik, ktorý sa mu pochválil košom krásnych zdravých dubákov, ktoré našiel, kde inde, ako v chotári Nižnej Slanej. Povedzte, nie sú krásne tieto nálezy vďačnej prírody? Priam vyzývajú aj ostatných prísť sa prejsť našou krásnou prírodou a nazbierať si ich. Len pozor pri zbieraní na nejedlé huby, ktorých je ešte viac.Horný Gemer býva bohatý na lesné plody, medzi ktoré patria aj huby. Priaznivý rok vie potešiť nie jedného zberateľa a lesné prostredie vytvorí nielen pre nich podmienky tak pre relax, ako aj pre úžitok. V takýchto prípadoch vidieť nielen zaujímavé kúsky hubárských vášní, ale aj pokusy napodobniť ich nie jedným návštevníkom prírody. Márne sa však opýtate
Po ôsmom kole v I. triede neprehrala už iba Drnava
Ôsme kolo I. triedy vo futbale malo už v sobotu zlý začiatok. Rudná nepricestovala do Slavošoviec, ale hostia aspoň telefonicky mali domácim oznámiť, že nepricestujú. Konečný verdikt bude mať teda dohru na riadiacom futbalovom zväze. Ináč hra bola v rukách domácich mužstiev, ktorí hosťom prepustili iba jeden bod (Dedinky - FK Brzotín 0:0). Najviac gólov 8 videli diváci v Rožň. Bystrom, ktorého futbalisti dostali prvé tri góly na domácej pôde a to od najslabšieho účastníka súťaže – Vlachova. Po tomto kole najmenej strelených gólov na domácom ihrisku majú vo Vyšnej Slanej – 2. Druhý, na góly bohatý zápas, bol v Drnave, ale slušne si počínali i strelci v Betliari a v Krásnohorskej Dlhej Lúke B,
Peter Šereda si zopakoval víťazstvo aj v 23. ročníku stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
V sobotu 10. januára 2015 sa v Gemerskej Polome konal už 23. ročník obľúbeného turnaja „O pohár starostu obce“. Portál slovaktabletennis.com o turnaji, ktorého sa zúčastnilo 24 hráčov informoval, že prihlásených vyžrebovali do ôsmich skupín po troch, do pavúka postupovali z každej skupiny dvaja hráči. Nechýbal na ňom ani vlaňajší víťaz Peter Šereda, slovenská dvojka a hráč DTJ Hradec Králové, ktorý bol zároveň aj najväčším favoritom na zisk prvenstva, no poradím mali zamiešať aj extraligisti Zoltán Lelkeš, Alexander Valuch či Tomáš Šereda. Zápasy v skupinách a prvé kolá pavúka dopadli viac menej podľa papierových predpokladov. Podľa prognóz prešiel do finále hladko Peter Šereda, no o druhom finalistovi sa rozhodovalo v ťažkom zápase medzi dvojkou a trojkou turnaja, Zoltán Lelkeš narazil na Alexandra Valucha. Z víťazstva sa tešil mladší Valuch, ktorý tak vo finále vyzval Petra Šeredu.
Pelotón medzinárodnej charitatívnej cyklojazdy Na bicykli deťom 2010 prejde aj naším Gemerom
Každé ráno v termíne od 8. júna do 19. júna 2010 o ôsmej hodine je štart hlavného pelotónu a verejnej charitatívnej cyklojazdy nazvanej Na bicykli deťom 2010. Slávnostný štart podujatia je 8. júna o 8.00 hod. v najvýchodnejšej obci Slovenska v Novej Sedlici, cieľ v českom Aši 19. júna t.r. Celková dĺžka trate je
Pavol Paška slávnostne prestrihol pásku na ihrisku pod Krásnohorským hradom
Multifunkčné ihriská vyrastajú aj v Rožňavskom okrese. Nedávno sme vás informovali, že tesne pred dokončením bolo jedno z takých aj v Krásnohorskom Podhradí. Postavili ho v areáli Základnej školy, v peknom prostredí pod hradom. V sobotu 29. mája 2010 za účasti predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku, poslanca NR Jána Babiča a ďalších hostí spomínané ihrisko slávnostne odovzdali do používania. Starosta obce Krásnohorské Podhradie Štefan Szarka v slávnostnom príhovore poďakoval za pomoc všetkým, ktorí sa o výstavbu ihriska pričinili. Žiaci Základnej školy sa potešili ihrisku aj svojím programom. Predseda slovenského parlamentu P. Paška vyzdvihol
Pavol Burdiga: Henrieta Farkašová je náš rožňavský poklad a veľká motivácia pre mladých ľudí
Historicky najlepšou slovenskou zdravotne handicapovanou športovkyňou sa po zimnej paralympiáde v Soči stala zjazdová lyžiarka Henrieta Farkašová. V stredu 2. apríla 2014 spolu s jej navádzačkou Nataliou Šubrtovou ich prijal primátor Rožňavy Pavol Burdiga. Zaplnená sála Radnice, v ktorej boli väčšinou mladí ľudia, privítala obidve športovkyne búrlivým potleskom. Primátor v privítacom príhovore ocenil skvelý športový výkon Henriety i príkladnú reprezentáciu Slovenska i Rožňavy a odovzdal jej okrem krásnej kytice aj mestské ocenenie. Pre portál rožňava24.sk pán Burdiga povedal: „Je to náš rožňavský poklad a motivácia pre všetkých mladých ľudí. Nielen týmto športom, ale aj iným sa dá dosiahnuť obrovský úspech, len treba chcieť a makať“.
„Je to náročný šport a hlavne v mojej situácii. Finančné prostriedky sú dôležité ako u každého v živote, ale dalo sa to nejak zvládnuť. Snažili sme sa a samozrejme bojovali z plných síl čo sa napokon sa odzrkadlilo na týchto umiestneniach. Som rada, že som doma a medaily si užívame naplno, aj keď prvý týždeň bol tak trošku oddychový, potrebovala som to,“ prezradila medailistka Farkašová.
Pán Peter Poboček z Revúcej neodišiel ani z hriňovského medzinárodného filmového festivalu naprázdno
V uplynulých dňoch sme aj na stránke Maj Gemer inšpirovali našich filmových amatérov z Gemera využiť príležitosť zúčastniť sa na mladom medzinárodnom festivale, ktorý vyvrcholil v týchto dňoch v Hriňovej. Jeho prehliadka nás potešila, pretože zástupcovia Gemera neodišli z Hriňovej naprázdno. Potešil nás najmä jeden z našich pravidelných účastníkov, pán Peter Poboček z Revúcej. Jeho 10 minútový film Cesta životom obsadil v hlavnej súťaži druhé miesto. Pre nás je o to cennejší, že zachytil v ňom rozprávanie o ťažkom a trpkom živote pani Sklenárikovej z Muráňa, ktorá sa i napriek tomu dožila pomerne vysokého veku, v ktorom ešte dokázala pracovať pri rôznych domácich prácach.
Poďme ale poporiadku, ako to všetko bolo.
Druhý ročník spomínaného medzinárodného filmového festivalu „Folklór a tradície“ usporiadalo Mesto Hriňová v dňoch 24. – 25. apríla 2015 v priestoroch mestského kina Poľana, ktoré bolo zdigitalizované s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu. Na festival sa prihlásilo 21 súťažných snímok z celého Slovenska a 2 súťažné filmy z Nemecka a Čiech. Filmy boli rozdelené do troch blokov v celkovej dĺžke 6,5 hodiny.
Pamätný kameň zmiznutých vsadili do chodníka aj v Ratkovej
V Ratkovej na strednom Gemeri 18. septembra 2014 uložili do chodníka na námestí pamätný kameň Stolperstein, ktorý bude natrvalo pripomínať pamiatku občana obce, ktorý sa nevrátil z koncentračného tábora v II. svetovej vojne. Bol ním aj Ľudovít Grünfeld, ktorý s 80 Ratkovčanmi v roku 1942 bol deportovaný do Treblinky, odkiaľ sa už nevrátil.
Stolperstein je pamätným kameň, tzv. zmiznutých, ktorý v preklade z nemčiny znamená aj kameň, o ktorý zakopnete. Pán Andrej Čierny z Občianskeho združenia Antikomplex.sk vysvetlil, že takéto kamene sú po celej Európe na tisíce. Zatiaľ v 18 krajinách je ich už takmer 50 tisíc a teší ho, že k nim pribudol v Ratkovej ďalší. Takéto miesto sa v projekte vyberá vždy pre jeden kameň, pretože jeho myšlienkou je pripomínať miesto, kde dotknutý človek naposledy býval.
Aktu uloženia sa zúčastnil aj autor projektu nemecký umelec Gunter Demnig, ktorý o svojom nápade povedal:
"Začalo to v roku 1940, keď ma inšpirovalo deportovanie rómskych občanov v Nemecku v Kolíne nad Rýnom, čo bolo pre nacistov, akýsi testovací
Otázka o tom, kto postúpi do I. triedy je pre Dedinky, Paču a Rožňavu B stále otvorená
Neviem, čo sa stalo v 19. kole II. triedy s vedúcimi Dedinkami, ktoré tak vysoko podľahli v Štítniku 2:5. Tri kolá pred koncom súťaže je to na toto mužstvo pomerne vysoké sústo, ale zrejme ináč to dopadnúť so štítnickou rezervou pre nich ani nemohlo. Prekvapuje, že do Rožňavy nepricestovalo Kečovo, ktoré tak v prípade kontumácie vytvára dobrú situáciu pre rezervu Rožňavy v boji o postupové miesto do vyššej súťaže. Zdá sa však, že "flintu do žita“ v boji o postup nezahodili ešte ani Pačania, ktorí si v tomto kole doma hladko poradili s Hončanmi a vysoko nad nimi zvíťazili v pomere 6:0. Svoj štandard si zachovali aj naďalej Jovičania, ktorí doma nezaváhali s Rakovnicou a hladko ju porazili. Ukazuje sa, že budú mať
Oslavujúca Revúca prežila s gymnazistami ďalší krásny deň
Žijúci absolventi gymnázia Martina Kukučína a Prvého slovenského literárneho gymnázia si 15. septembra 2012 spoločným pochodom cez okresné mesto stredného Gemera pripomenuli 150. výročie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V sprievode bolo neuveriteľných takmer 1100 gymnazistov.
Ako v príhovore povedal riaditeľ gymnázia Martina Kukučína Igor Baran, v spomienkach tento rok rezonuje najmä meno profesora Jána Galla, ktorý v Revúcej pôsobil v 60. rokoch minulého storočia. Zaslúžil sa o mnohé zbierkové predmety múzea Prvého slovenského gymnázia a v nedeľu 16. septembra 2012 mu odhalia aj pamätnú tabuľu.
Organizujú brigádu v areáli stanice a starého rušňového depa Tisovec
VLAKY.NET v spolupráci s Občianskym združením ZUBAČKA organizujú v dňoch 22. - 23.3.2014 brigádu v areáli stanice a starého rušňového depa Tisovec pri príležitosti prípravy podujatia Privítanie zubačky v Tisovci, ktoré sa uskutoční dňa 3.5.2014. Záujemci, ktorí by mali záujem pomôcť sú srdečne vítaní!
Zraz záujemcov je v sobotu 22.3. ráno o 10:00 hod na železničnej stanici Tisovec.
Na našej spoločnej brigáde by sme mali pomôcť najmä s uprataním areálu starého depa, ako aj s vylepšením budovy múzea a jeho okolia pred prvým tohtoročným podujatím na zubačke. Predmetom brigády bude najmä:
- čistenie + nátery plotu a konštrukcie verandy pri múzeu
- čistenie + nátery mreží na oknách a okenných rámov na múzeu
- čistenie okien na múzeu
- výmena strávených dosák na lavičkách pred múzeom
- upratovanie priestoru medzi točňou a remízou (prerezanie drevín na svahu, definitívne uskladnenie betónových prefabrikátov)
- v prípade daždivého počasia čistenie dvojnádobového vozňa, uhliaku a pojazdu ozubnicového rušňa pred náterom, oprava náteru striech vozňov Ci
Pre brigádnikov budú zabezpečené sociálne zariadenia a občestvenie. Bude dobré, ak si každý brigádnik donesie vlastné
Oplatí sa obciam investovať do detských ihrísk, keď vandali poškodzujú ich zostavy?
Zničenie detských preliezačiek na Mníšanskej ulici v Jelšave pobúrilo nielen obyvateľov tejto časti mesta, ale aj ľudí, ktorí sa podieľali na vytváraní priestoru na športovanie a využitie voľného času detí. Ako to všetko začalo, kto dal podnet, aby detské ihrisko vzniklo, ako sa pristúpilo k realizácii tejto myšlienky a čo z toho všetkého nakoniec zostalo? Na tieto otázky odpovedá pracovníčka sekretariátu primátora mesta Jelšava Ing. Miroslava Repáková:
„Súčasná doba prináša popri mnohých výdobytkoch aj negatíva. Patrí medzi ne aj zhoršená pohybová kultúra detí. Detské ihriská sú jedným z miest, kde môžu deti tento nedostatok odstraňovať. Zároveň sa ihriská stávajú miestom kontaktu s ostatnými deťmi, rozvíja sa ich osobnosť, myslenie, empatia, kreativita. Poskytujú deťom mnohé možnosti zábavy a rodičom možnosti stretávania sa a odovzdávania si skúseností pri raste svojich ratolestí.
Okresné mesto Rožňava je bez primátora
Na Gemeri sme 1. júna 2012 zaznamenali prvú zmenu primátora od posledných volieb do samosprávnych orgánov. Okresné mesto Rožňava na hornom Gemeri je od spomínaného dňa bez primátora. Ako informuje oficiálny portál mesta roznava.sk, podľa zákona o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa primátor Vladislav Laciak dňom 31. mája 2012 vzdal mandátu primátora.
MUDr. Vladislav Laciak tak naplnil svoj avizovaný odchod, ktorý ešte 23. mája potvrdil TASR. "Som lekár a už štvrté desaťročie prevádzkujem všeobecné ambulancie. Keďže mi z jednej z nich odišiel lekár a na Slovensku je málo atestovaných všeobecných
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-

























