Gemer (2274)
Podradené kategórie
Pacienti v rimavskosobotskej nemocnici sa liečia v jedinečnej miestnosti * Snoezelen je prvá terapia svojho druhu v rámci nemocníc na Slovensku
Napísal(a) B. K.Rimavská Sobota 29. novembra – Vôňa, hudba, zvukové či svetelné prvky, príjemné prostredie – aj takto sa dnes liečia pacienti na psychiatrickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici. Snoezelen je nová terapeutická metóda navodzujúca atmosféru uvoľnenia a dôvery. Využíva sa pri liečbe pacientov s ťažkým mentálnym a zmyslovým postihnutím, ale aj pri mnohých ďalších druhoch psychických ochorení. Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota začala ako jedna z prvých nemocníc na Slovensku využívať miestnosť a terapiu Snoezelen na jeseň tohto roka. Už teraz, napriek krátkemu obdobiu, sa ukazujú jej pozitívne účinky pri liečbe pacientov aj psychohygiene zamestnancov.
„Neustále sa v nemocnici snažíme skvalitňovať zdravotnú starostlivosť a projekt Snoezelen rozhodne skvalitní starostlivosť o duševne chorých pacientov. Okrem štandardnej liečby je pre pacienta dôležitá aj psychoterapia či iná alternatívna terapia. Som veľmi rád, že sa personál psychiatrického oddelenia neustále snaží posúvať oddelenie vpred a zároveň hľadať nové a hlavne účinné spôsoby liečby pre našich pacientov,“ povedal Richard Hrubý, riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (4)
Napísal(a) M. GallíkCharakteristika gemerských nárečí
Gemerské nárečia sa zaraďujú do areálu stredoslovenských nárečí, presnejšie do jeho juhovýchodnej skupiny, a z hľadiska veľkého teritoriálneho rozsahu i vplyvom geografických osobitostí regiónu sú pestré a vo viacerých znakoch odlišné. Osobitne vo východnej polovici gemerskej nárečovej oblasti vplýva na ich charakter aj blízkosť východoslovenských dialektov.
Vlastné gemerské nárečia rozdeľuje najprehľadnejšie Š. Tóbik, ktorý hovorí o nárečiach:
– juhozápadného Gemera,
– stredného Gemera,
– východného Gemera (východogemerské nárečia, nárečia Slanskej doliny, slanskodolinské nárečia).
V Rožňavskom Bystrom zvolili Jána Gonosa za nového starostu obce
Napísal(a) MG odUstanovujúce zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Rožňavskom Bystrom sa uskutočnilo na Obecnom úrade 23. novembra 2022 o 17. hodine v súlade s platným znením Zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení § 13, odst. 4, písm. a).
Slávnostné zasadnutie otvorila odchádzajúca starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá na zasadnutí privítala hlavného kontrolóra Jána Kováča. V prvej slávnostnej časti zasadnutia určila zapisovateľov a overovateľov zápisnice. Predseda miestnej volebnej komisie Ing. Ján Dávid potom informoval o výsledkoch volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa uskutočnili 29. októbra 2022 a odovzdal osvedčenia o zvolení novozvolenému starostovi a piatim poslancom novozvoleného obecného zastupiteľstva.
Volieb sa v Rožňavskom Bystrom zúčastnilo 74,1% oprávnených voličov. Platný hlas odovzdalo 361 voličov. Na funkciu starostu kandidovalo 6 kandidátov. Voliči obce svoje hlasy rozdelili takto: 1. Ján Gonos, Ing., nezávislý kandidát – získal 119 platných hlasov, 2. Marek Ďurský, Sme rodina, Smer – sociálna demokracia – 99 hlasov, 3. Ján Tomko, OĽANO, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Kresťanská únia, NOVA – 59 hlasov, 4. Marek Šoltés, Hlas – sociálna demokracia – 52 hlasov, Miloš Uhrín, nezávislý kandidát – 19 hlasov, Róbert Bezek, JUDr., Demokratická strana – 9 hlasov.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (3)
Napísal(a) M. GallíkV Rožňavskom Bystrom sa navždy rozlúčili s dlhoročnou folkloristkou Máriou Uhrinovou
Napísal(a) MG odSmutná jeseň každoročne prináša pre niekoho radosť a pohodu, pre iného smútok a bolesť. Pre rodinu Márie Uhrinovej z Rožňavského Bystrého skôr tú druhú polovicu diania. Pani Mária si v tomto období s rodinou vždy pripomínala svoje narodeniny. Tohto roku tomu tak, žiaľ, nebolo.
Kto bol vlastne Mária Uhrinová? Musíme spomenúť najmä to, že tohto mesiaca sa dožila 66 rokov. Bolo to však kvôli jej zdravotnému stavu už bez tradičnej oslavy a jej životný príbeh sa skončil. Za tie spomínané roky ju jej rodáci mohli poznať ako obyčajnú ženu s neobyčajnými vlohami. Naučila sa pracovať okolo domu i domácnosti, postarať sa o seba, rodičov a neskoršie i o svojho manžela, s ktorým mali rovnaké koníčky. V obci bolo dostatok žien i mužov, ktorí vedeli krásne spievať a skúšali to i na verejnosti.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (2)
Napísal(a) M. GallikSpevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (1)
Napísal(a) M. GallíkPredslov
Cieľom tohto spevníka je poskytnúť notový a textový záznam piesní z repertoáru folklórnej skupiny Hrabina Nižná Slaná, predovšetkým v nižnoslanskom nárečí. Niektoré piesne sú už mediálne známe z nahrávok s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča, ale v tejto podobe sú zaznamenané prvý raz. Pôvodný zámysel nahrať piesne z tohto výberu na nosič prekazila pandémia COVID 19 začiatkom roku 2020. Pandémia zastavila našu činnosť na dva roky. Našťastie sa v roku 2019 podarilo zhotoviť zvukové záznamy, podľa ktorých Ing. Ondrej Hlaváč spracoval notové zápisy ľudových piesní.
Pripojili sme sa k Říčanskej výzve, oslovujúcej obce a mestá v ČR i v Európe k dôstojnej piete a spomienkam na obete vojen, ozbrojeného násilia, bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, či boli rôznych národností alebo rás.
Dnešný deň sme venovali pamiatke vojnových veteránov. Z histórie vieme, že 11. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna, ktorá trvala viac ako štyri roky.
Preto sa dnes 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte rozozvučali v našom meste zvony na počesť vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy.
Päť monitorov dychu od Nadácie Križovatka pre rimavskosobotskú nemocnicu
Napísal(a) B. Krejčíová,Novorodenecké oddelenie Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota dostalo od Nadácie Križovatka päť monitorov dychu. Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú bábätkám pohyb hrudníka. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku. Rimavskosobotskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 35 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. RozložníkStrojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Viac...
Gemerskí umelci prišli na besedu do rožňavského Kláštora
Napísal(a) I. ĎuričováVo štvrtok, 3. 11. 2022 sa v priestoroch kultúrno-kreatívneho centra Kláštor v Rožňave uskutočnila ďalšia z vydarených kultúrnych akcií, ktoré zorganizovalo OZ Gemerskí umelci, konkrétne Iveta Čapóová, ktorá celé podujatie aj moderovala. Tentoraz sa svojou tvorbou predstavila výtvarníčka z Vyšnej Slanej Ľubomíra Molčanová, ďalšia výtvarníčka Edita Ambrúžová z Rožňavy a do tretice prispela svojimi výtvarnými prácami fotografka a výtvarníčka z Krásnohorského Podhradia Monika Štefánová.
Hostia mali možnosť tiež zoznámiť sa s paličkovanými dielkami pani Dagmary Dieovej z Betliara a s háčkovanou tvorbou pani Darinky z Diecéznej charity v Rožňave. Vzácnou účinkujúcou bola úspešná a obľúbená spisovateľka z Gemera, žijúca v Nemecku, Zuzana Široká, ktorej knihy sú veľmi obľúbené.
Koľko hrobov ostane tohto roku opäť bez čo i len sviečky, bez malého spomienkového venca...
Táto myšlienka nás v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej nenechala chladnými a inšpirovala nás k tomu, aby sme si uctili pamiatku osobností nášho mesta. Šikovné ruky našich žiakov pod vedením vychovávateliek školského klubu detí vytvorili nádherné vence. Cestou na cintorín sme sa zastavili v Prvom slovenskom gymnáziu, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavosti o Samuelovi Reussovi, Samuelovi Ormisovi aj Júliusovi Bottovi, hroby ktorých boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022
Napísal(a) Ž. GonosováVážení občania !
Končí sa volebné obdobie a mne prichodí rozlúčiť sa. Človek by mal vedieť, kedy odísť.
My ľudia máme zvláštnu vlastnosť. Pamätáme si, ale dokážeme aj rýchlo zabúdať. V septembri 2008 som nastúpila ako zastupujúca starostka obce na OÚ a v apríli 2009 som bola zvolená za starostku obce.
V prvom rade bolo treba zaradiť budovy v správe OÚ na listy vlastníctva, pretože tieto neboli majetkovo-právne vysporiadané, čo trvalo nejaký čas, ale nakoniec sa podarilo.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. RozložníkVstup Slovenska do Európskej únie – 20. výročie
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
Karol Sárkány – 215. výročie narodenia
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
Štefan Bazovský – 95. výročie narodenia
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
Peter Michal Bohúň - 145. výročie úmrtia
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
Edita Urvichiarová – 85. výročie narodenia
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ján Čajak – 80. výročie úmrtia
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-