
Gemer (2338)
Podradené kategórie
Obecná knižnica v Gemerskej Polome a miestny odbor Matice slovenskej objavujú svet knihy
Napísal(a) MO MS
Naše spoločné stretnutia, u nás v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome, iniciuje naša knihovníčka. Každý rok nakúpi nové knihy, ktoré získa z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia. Stretli sa malí i veľkí čitatelia už niekoľkokrát, aby poodhalili tajomstvá ukryté v knižných novinkách. Poniektoré členky z Matice už stihli niektoré z nových kníh prečítať, tak ostatných nenapínali a podelili sa o svoje dojmy. Naša knihovníčka, ako vždy, pripravila aj iné nové knihy a zaujímavo ich predstavila. Veď prítomní z besedy odchádzali nabalení knihami. Milým prekvapením boli mladí čitatelia, ktorí rozprávali o knihách a svojím pútavým prednesom ukázali nám starším, že i dnes sú deti, ktoré knihám rozumejú a svoj voľný čas venujú aj vzdelávaniu, či relaxu s knihou v ruke. Pekným dôkazom bol zhotovený projekt mladým žiakom, ktorý vytvoril z novej knihy. I starší sa niečomu priučili. Naša knihovníčka čitateľom pripravuje rôzne súťaže. Jednou z nich je súťaž, v ktorej deti môžu prezentovať svoje zručnosti napísaním textu, či nakreslením ilustrácie.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí. Na svet prišlo 470 chlapcov a 437 dievčat. Desať mamičiek si z pôrodnice odnieslo dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Natália a Ema. U chlapcov zase dominovali Tobias, Brandon a Sebastián.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rimavskosobotskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Lara Alexandra. Narodila sa 1. januára o 7.45 hod. Po narodení malá Lara Alexandra vážila 3070 g a merala 49 cm.
Zdravotníci v rimavskosobotskej pôrodnici počas minulého roka zvládli aj niekoľko náročných pôrodov.
„Jedným z nich bola aj záchrana druhorodičky, u ktorej sa obyčajný pôrod skomplikoval a bol nutný cisársky rez.

Náš Gemer bol v uplynulých dňoch poctený vzácnym novoročným koncertom so svetovou premiérou skladby Pri Bélovom okne. Pričinilo sa o to revúcke občianske združenie Quirinus, o. z. a Srdcom k umeniu, o. z., ale najmä známa slovenská skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá ju skomponovala. Na pár hodín sa tak Revúca stala, vďaka spomínanému koncertu, hlavným mestom slovenskej kultúry. Je potešiteľné, že toto využila aj slovenská televízia, ktorá udalosť zaznamenala spravodajsky. Odvysielala v sobotu 20. januára 2024 vo svojom hlavnom spravodajstve niekoľkominútový záznam o tomto nezvyčajnom podujatí v srdci stredného Gemera. Stalo sa tak na počesť takmer stého výročia prvej nahrávky fujary na svete, ktorú skladateľ a etnomuzikológ Béla Bartók zaznamenal na fonograf v roku 1906 v gemerskej obci Ratkovské Bystré. Príspevok pripravila redaktorka RTVS Martina Beshirová.
Oslobodenie spod nemeckého fašizmu si dôstojne pripomenuli i Poltárčania
Napísal(a) J. Pupala
Stalo sa už tradíciou, že primátor mesta Poltár, pán Peter Sitor, k výročiu oslobodenia mesta zvoláva mestské zastupiteľstvo, za účasti zástupcov spoločenských organizácií a osobitne predsedu ZO SZPB v Poltári pána Jána Iždinského a spolu prerokujú organizačné zabezpečenie spomienkových osláv oslobodenia mesta Červenou armádou.
Vzhľadom k tomu, že 79. výročie oslobodenia pripadá na víkendový deň, termín určili na piatok 12.1.2024, a to najmä z dôvodu, aby sa spomienkových osláv mohli zúčastniť aj žiaci základných a stredných škôl v meste.
Pred začiatkom spomienkových osláv sa účastníci zhromažďovali pred Kultúrnym domom, kde im pripravili teplé nápoje pani Karin Janisová a Jozefína Očenášova a ponúkali čakajúcich účastníkov ešte teplými pampúchmi (šiškami) s marhuľovou plnkou.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 517 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok (2023) narodilo 517 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 261 dievčat a 256 chlapcov. Dve mamičky sa tešili z dvojičiek. Každá z nich si domov odniesla dvoch chlapcov.
Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Eliška, Nina, Natália, Evelyn a Sofia. U chlapcov dominovali mená Jakub, Tobias, Adam a Kristián.
Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Fiona, Azusena, Sisi, Samia, Ajlin, Selim, Kachraman, Evan i Demir.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Viktória. Narodila sa 1. januára o 15.30 hod. Po narodení malá Viktória vážila 3800 gramov a merala 50 centimetrov.
Prvého lekára v Muráni privítali pred 70 rokmi vodou z Muránky
Napísal(a) RS
V Muráni svojho prvého lekára privítali vodou. Rieka Muráň odjakživa počúva na meno MURÁNKA. Teší sa z toho, že si ju doma vážia, ba až veľmi milujú. A ona tiež všetkým praje: ľudom, zvieratkám, svojej rodnej prírode. Je to taká rozihraná deva, dlhé vlasy, rozviate na všetky strany, trbliecú sa ako striebro. Čistučká býva vždy a keď sa aj zamúti, že ju zamúti čiasi ruka, nejaký nehodný, neprajný tvor, Muránka preskočí pár veselých kamienkov pod jej zvodným telom, pár balvanov po jej formovaných bokoch, prekĺzne popod pár mostíkov a už sa jej rozhodené vlasy zatrbliecu! V jej krištáľovej vodičke sa rado vykúpe aj zlaté slniečko. Nájde si chvíľočku a vyšantí sa do chuti vo vlnkách Muránky, v jej zázračnom moku života. ,,Vodičku chceme, živú vodu z Muránky si radi doprajeme!“ – žiadajú všetci smädní po našich dolinách a ona vstupuje do ich domovov, do našich verných sŕdc aj piesňou odvekou. Deva je to neskromná, hrdá je na svoje vody, bujné tvary, ale je prajná, ako sa na vládkyňu života na Zemi patrí. Obdarení sme stále, vďaka Bohu, vynikajúcou pitnou vodou z rieky Muráň a kto rád načúva ozvenám duše prírody, Muránka nám aj spieva.

štvrtok | 18. januára 2024 | 17.00
REVÚCKA FOTOGRAFIA
vernisáž výstavy
Vernisáž sa uskutoční vo výstavnej sále MsKS a potom výstava potrvá do 18. februára 2024.
* * * * *
piatok | 19. januára 2024 | 17.00
ĽUBICA ČEKOVSKÁ
a Štátna filharmónia Košice
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK, v rámci ktorého zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej.
* * * * *
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby v Revúcej so svetovou premiérou orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej
Napísal(a) M. Štepitová
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK sa uskutoční 19. januára 2024 o 17-ej hodine v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Koncert organizujú občianske združenia Quirinus a Srdcom k umeniu.
V rámci koncertu zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej na tému prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Účinkujú: Štátna filharmónia Košice pod taktovkou holandského dirigenta Sandera Teepena. Hrou na fujare sa predstaví Stanislav Bartko.
Tohtoročná plesová sezóna v Revúcej začína Gemerským plesom 13. januára
Napísal(a) J. Genčanský
Tohtoročná PLESOVÁ SEZÓNA v Revúcej ŠTARTUJE tradičným mestským plesovým podujatím v sobotu 13. januára 2024 o 19:00 v spoločenskej sále Alfa MsDK Revúca, ktorý je na plagátoch označený ako Gemerský ples.
Večerom bude sprevádzať DJ Šveco. Tak to sľubujú organizátori tohto väčšieho spoločenského podujatia v tomto meste.
Vstupné 30.- €, predaj na sekretariáte MsKS, telefón: 058/28 515 71
V cene vstupného: prípitok, 2 × večera, dezert, nealko nápoj, víno, káva, možnosť zakúpiť si tombolu.
Potom sa už plesové vrece v našom meste roztrhne durchom – každý víkend až do konca fašiangov máme plesové priestory rezervované pre najrozličnejšie profesijné či záujmové skupiny...
Nuž, do plesania, Revúčania!
Nezabúdajme – Sloboda prichádzala na Gemer v januári 1945
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch si aj obyvatelia obcí horného a stredného Gemera pripomínajú 79. výročie oslobodenia od fašizmu. Nezabúdajme, že aj za cenu ľudských životov nám ju priniesli príslušníci osloboditeľských armád v tesnej súčinnosti s ČA a útočnou činnosťou armád pravého krídla 2. ukrajinského forntu, v rámci ktorého bojovala aj rumunská armáda. Pripomeňme si toto výročie aj na stránke Maj Gemer, kde uverejňujeme prehľad oslobodzovania obcí tohto regiónu podľa abecedy: Ardovo 11.1.1945, Bohúňovo 12.1.1945, Betliar 23.1.1945, Brdárka 25.1.1945, Bôrka 21.1.1945, Brzotín 22.1.1945, Čierna Lehota 24.1.1945, Čoltovo 23.12.1944, Dlhá Ves 26.12.1944, Dobšiná 27.1.1945, Dobšinská Ľadová Jaskyňa 28.1.1945, Dobšinská Maša 27.1.1945, Domica 11.1.1945, Drnava 21.1.1945, Gemerská Hôrka 12.1.1945, Gemerská Poloma 23.1.1945, Gemerský Sad 17.1.1945, Gočovo 20.1.1945, Gombasek 27.1.1945, Hanková 24.1.1945, Henckovce 24.1.1945, Honce 21.1.1945, Hrhov 17.12.1944, Hrušov 17.12.1944, Hucín 16.1.1945, Chyžné 23.1.1945, Jablonov n/Turňou 17.12.1944,
Viac...
Prvým bábätkom na Gemeri v novom roku 2024 je Lara Alexandra z Hodejova
Napísal(a) Mg bo
Novoročné ráno roku 2024 privítalo na tento svet aj prvého novorodenca na Gemeri. Stalo sa ním dievčatko Lara Alexandra, ktorá prišla na svet v novom roku v rimavskosobotskej nemocnici. Narodila sa mamičke Alexandre z Hodejova o 07:54 h. Váži 3070 gramov a meria 49 centimetrov. Mamička aj dieťatko sú v poriadku. Informovala nás o tom Bibiána Ovečková, margetingová špecialistka Penta Hospitals SK, a. s.
Popoludní na Nový rok prvítali prvé dieťatko aj v rožňavskej nemocnici. Je ním dievčatko Viktória, ktorá sa narodila mamičke Veronike z Rakovnice o 15:30 h. Váži 3800 gramov a meria 50 centimetrov. Mamička aj dieťatko sú v poriadku. Obom mamičkám a ich dcérkam želáme v novom roku veľa zdravia, síl a šťastia, nech prinesú do svojich rodín veľa radosti.
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. Čapóová
Adventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. Kardošová
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Predvianočným stretnutím v Čiernom Potoku si pripomenuli aj 79. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 16. decembra 2023 zorganizovali v obci Čierny Potok v Rimavskosobotskom okrese členovia MO Slovenského zväzu záhradkárov a Dobrovoľného hasičského zboru tradičnú predvianočnú kapustnicu. Trošku skôr si preto privstali najmä kuchárky pani Elena Stanková, Eva Šufliarska a Oľga Hukelová, aby všetko načas pre účastníkov tohto podujatia bolo pripravené. Keďže obec bola oslobodená na Štedrý deň 24.12.1944 Červenou armádou, prítomní si pri tejto príležitosti pripomenuli aj toto 79. výročie. Niektorí z účastníkov sa cestou na predvianočné podujatie zároveň zastavili pri pamätníku obetí maďarských fašistov, umiestnenom pod 95-ročnou lipou, poklonili sa a zapálili sviečku.
Vianočne vyzdobenú sálu na obecnom úrade oživili svojím kultúrnym programom heligonkári páni Zvara a Kožiak z Hnúšte. Pred vyzdobenou bohyňou Ladou svoje hudobné schopnosti predviedol už tradične hrou na flaute Oliver Hukel.
Pripomíname si v januári 2025
Fraňo Kráľ – 70. výročie úmrtia
3. január – Fraňo Kráľ (9.3.1903 Barton, USA – 3.1.1955 Bratislava) – spisovateľ, učiteľ, verejný činiteľ.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Eduard Putra – 110. výročie úmrtia
5. január – Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Gašpar Dianiška – 205. výročie narodenia
6. január – Gašpar Dianiška (6.1.1820 Tisovec – 17.6.1873 Tisovec) – jazykovedec, veršovník.
Študoval v Rožňave, Levoči, štúdium teológie ukončil v Bratislave. Od roku 1856 bol učiteľom v Tisovci. Venoval sa jazykovednému bádaniu. Aj keď bol prívržencom Jána Kollára, svoju učebnicu slovenčiny pre Nemcov oprel o štúrovskú slovenčinu. Vo Fejérpatakyho Slovenskom pozorníku v rokoch 1846-47 publikoval popularizačné články z prírodných vied, vlastenecko-intímnu lyriku a didaktické verše. Vlastil vyše 200 zväzkovú knižnicu, ktorú po smrti zanechal gymnáziu v Revúcej a Čítaciemu spolku v Tisovci, čím vznikla v Tisovci na ten čas veľká knižnica aj s čitárňou. -MM-
Juraj Tandler – 5. výročie úmrtia
11. január – Juraj Tandler (10. 6. 1934 Tornaľa – 11.1.2020 Bratislava) – hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Ladislav Bánesz – 25. výročie úmrtia
11. január – Ladislav Bánesz (22.1.1932 Silica – 11.1.2000 Nitra) – archeológ, vedecký pracovník.
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Vladimír Filo – 85. výročie narodenia
15. január – Vladimír Filo (15.1.1940 Gáň – 18.8.2015 Nitra) – biskup rožňavskej rímskokatolíckej diecézy.
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Abrahám Sontág – 195. výročie narodenia
16. január – Abrahám Sontág (Szontágh) (16.1.1830 Dobšiná – 21.3.1902 Budapešť) – lekár-homeopat, popularizátor telocviku.
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Július Bolfík – 110. výročie narodenia
28. január – Július Bolfík (28.1.1915 Hort – 4.8.1993 Rimavská Sobota, pochovaný v Rožňave) – učiteľ, publicista, odborný pracovník v kultúre.
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
Mária Loyová – 110. výročie narodenia
28. január – Mária Loyová (28.1.1915 Antol (Svätý Anton) – 10.9.1982 Spišská Nová Ves) – literárna historička, učiteľka.
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Jozef Maliak – 80. výročie úmrtia
31. január – Jozef Maliak (17.2.1854 Revúca – 31.1.1945 Prievidza) – historik, pedagóg, prekladateľ, kultúrny a národný pracovník.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Pavol Jozeffy – 250. výročie narodenia
31. január – Pavol Jozeffy (31.1.1775 Vrbovce – 29.3.1848 Tisovec) – kňaz, cirkevný hodnostár, národovec.
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-