Gemer

Gemer (2270)

Podradené kategórie

Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867?
Historické jadro mesta Rožňava vzniklo koncom 15. storočia. Pozostáva zo stredovekého štvorcového námestia s množstvom meštianskych domov a  priľahlých uličiek. V minulosti sa práve tu odohrávali najdôležitejšie a najvýznamnejšie udalosti v meste. V centre Rožňavy, ktoré patrí k najkrajším na Slovensku, sa nachádza množstvo architektonických skvostov, ktoré je možné obdivovať aj z pavlače dominujúcej Strážnej veže, stojacej na ostrovčeku uprostred námestia.
Ako však vyzeralo rožňavské námestie v minulosti? Zaujímavé informácie sa dozvedáme v článku Rozsnyó főtére (Námestie v Rožňave), ktorého autorom je maďarský kresliar a maliar Gusztáv Zombory. Príspevok bol uverejnený 3. októbra 1867 v 40. čísle novín  Ország-Világ a autor v ňom opisuje rožňavské námestie podľa vlastnej kresby, ktorá zachytáva pohľad na vtedajšie centrum mesta.  Autor príspevku v úvode uvádza, že nemá v úmysle podávať úplný opis mesta a ani jeho históriu, pretože jeho cieľom je krátka prezentácia obrazu, preto sa úzko zameriava na námestie a budovy na ňom sa nachádzajúce. 
Uvádzam voľný preklad príspevku.
V Čiernej Lehote oslavovali

Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.

Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia

Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.

Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
FSk Genšenky v spolupráci s MO Matice slovenskej v Honciach pripravili dňa 11. 2. 2023 podujatie, ktoré prilákalo veľké množstvo návštevníkov nielen z radov domácich, ale aj zo širokého okolia, a tak sa opäť potvrdilo, že podujatia v Honciach sa tešia veľkej obľube.
V bohatom programe súťažili masky medzi deťmi, ale aj dospelými o vecné ceny a kto nenašiel dostatok inšpirácie na kostým, ten si aspoň pochutnal na tradičných šiškách, kapustnici, či teplom punči (aj šoférskom).
Spestrením dobrej nálady bol aj inscenovaný program „Popoluška“, v ktorom hrali hlavnú rolu členovia FSk Genšenky, a to samozrejme, ako vždy, so skvelou dávkou humoru.
Veľkým lákadlom bola aj bohatá tombola s hodnotnými výhrami.
Talenty Gemera na výstave Slovom a obrazom v rožňavskej GOS-ke

Už nasledujúci štvrtok, 23. februára 2023 o 16:00 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční sprievodné podujatie výstavy ilustrovanej poézie Slovom a obrazom s názvom Talenty Gemera, kde budú predstavení traja talentovaní autori z regiónu. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a zároveň organizátorom tohto podujatia, hostí putovnú výstavu Slovom a obrazom. Výstava je výstupom súťaže talentov Košického kraja, ktorú organizovalo Centrum kultúry Košického kraja. Prihlásených bolo celkom 63 básnických diel, odborná porota 20 z nich odporučila na ilustrovanie. „Tri básne z dvadsiatich sú práve od gemerských autorov – Vlasty Bujnovskej, Silvie Hajdúovej a nedávno zosnulého Alberta Šmihulu, ktorého pamiatku si uctíme aj v rámci podujatia Talenty Gemera,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná. Viac informácií o talentovaných tvorcoch a ukážky z ich tvorby budú súčasťou podujatia. Autorky budú svoje diela interpretovať osobne, básne Alberta Šmihulu prednesie rožňavský herec Peter Szőllős.

Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici

Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.

Darcovia krvi v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici zažili netradičný Valentín - na transfúzke

Valentínska výzdoba, tematické darčeky, sladké prekvapenia či certifikáty lásky. To všetko čakalo v dnešný „romantický“ deň na darcov, ktorí prišli darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici. Spolu dnes prišlo darovať krv 42 darcov, z toho 18 bolo prvodarcov z Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave.  Prvodarcovia spoznali aj svoje krvné skupiny a všetci sa spoločne zapojili do zábavného valentínskeho prieskumu, ktorý prezradí, „čo spája ľudí s rovnakými krvnými skupinami.“

Som tvoj typ?

Na prvý pohľad „zoznamková“ otázka, ktorá v tomto prípade za sebou skrýva viac.

Zdravotníci na hematologicko-transfúziologických oddeleniach sa častokrát stretávajú s tým, že darcovia nevedia, akú majú krvnú skupinu.

Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Mesto Dobšiná a jeho okolie sa stalo svetoznámym predovšetkým svojou prírodnou danosťou, a to jednak neďalekou ojedinelou ľadovou jaskyňou, ale aj výskytom rozličných nerastov či  nerastných surovín. Vhodné využívanie prírodných daností umožnilo rozvoj baníctva a s ním súvisiacich činností. Predmetné územie sa zásluhou toho stalo nielen záujmom širokej verejnosti, ale aj odborníkov rôznych odvetví, ako predmetom ich výskumov, výsledkom ktorých bolo množstvo uverejnených prác. V priebehu času tak vzniklo množstvo písomných dokladov o území.
Účelom tohto príspevku je poskytnúť prehľad o dostupných uverejnených písomných dokladoch. Pod pojmom publikácia, ktorý sme uviedli v nadpise nášho textu, rozumieme práce, uverejnené tlačou, prípadne v ostatnej dobe aj  elektronicky, ako sú knihy, monografie, brožúry, vedecké state a iné. Iba pre informovanosť, v tejto súvislosti uvádzame, že o publikáciách bola 1. 8. 2022 schválená nová legislatíva – zákon č. 265/2022. 
Päť ďalších monitorov kontrolujúcich dýchanie dieťaťa dostala rožňavská nemocnica

Nemocnica Svet zdravia Rožňava dostala od Nadácie Križovatka ďalších päť monitorov dychu.
Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú pohyb hrudníka bábätkám. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).
Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku.
Rožňavskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 23 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.

Starí bystranskí gazdovia sa zišli na kus reči.

V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).

Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.

Strana 9 z 163