Koncom septembra 2016 zavítal do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave mladý človek - Gábor, ktorý sa vrátil domov po siedmich rokoch cestovania po svete. Cieľom jeho návštevy bolo priblížiť verejnosti svoj životný príbeh prostredníctvom prednášky a prezentácie fotografií – život, na ktorý sa odhodlal po úspešne zahájenej kariéry architekta v Prahe.
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje s ambíciou získať nových priaznivcov prostredníctvom večerných premietaní pre verejnosť.
Nová výstava Akadémie Rovás z Košíc v Rožňave pod názvom „eNRA 2016"
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 22.11.2016 uskutočnila vernisáž novej výstavy Akadémie Rovás z Košíc pod názvom „eNRA 2016 v Rožňave”. V rámci samotnej výstavy sa prezentuje 28 umelcov, z ktorých sa na vernisáži osobne zúčastnili šiesti: József Borisza Borsó (maliar), Astrida Kiss (maliar), Oszkár Kovács (fotograf), András Koren (fotograf), Viktória Mucza (maliarka) a akademický maliar Otto Szabó,
Podoby tanca, metodické stretnutie spojené so školou gemerských ľudových tancov v Rožňave
Napísal(a) M.F.
V sobotu 3. decembra 2016 sa v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave opäť stretnú vedúci, choreografi a členovia folklórnych kolektívov z okresu, aby si vymenili skúsenosti a získali nové poznatky. Podoby tanca budú viesť odborní lektori: Mgr. Ján Lipták, Ing. Marianna Poprocká, Ing. Alena Ďurkovičová. „Podujatie začíname v odpoludňajších hodinách
Tréner MFK Dobšiná Július Strelka: Jesennú časť považujem za neúspešnú
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
MFK Dobšiná je už dlhodobým účastníkom V. ligy – K – G, ktorá bola vytvorená od sezóny 2011 – 2012. Ako jediná z trojice mužstiev, ktoré do nej postúpili z I. triedy (G. Poloma, Lipovník) pôsobí v súťaži aj v aktuálnej sezóne. Prostredníctvom nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dozvieme ako hodnotí jesennú časť tréner Július Strelka.
Slávnostne otvorili exteriérové javisko v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Z. Kováčová, Mgr. Z. Kunštárová
O tom, že sny sa stávajú skutočnosťou, sme sa v Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej naozaj presvedčili. Naša škola nesie meno známeho divadelníka, ktorý stál pri vzniku revúckej ochotníckej divadelnej tradície a my s hrdosťou rok čo rok oživujeme odkaz, ktorý nám zanechal. Hrávame divadielka a zúčastňujeme sa divadelných prehliadok v rámci nášho regiónu.
Marian Slavkay - Ako sa rodili krtkovia - Moje roky 1954 - 1957 (19)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Moje roky 1954 - 1957. Po návrate z Ostravy som si počas vianočných sviatkov trochu odpočinul, ale aj duševne pookrial. Po Novom roku 3. januára 1954 som nastúpil za revírnika na závod GŽB Dobšiná. Zadelili ma na úsek „Dedičná štôlňa“. Na rozdiel od Ostravy nebol na rudných baniach taký pracovný zhon. Tu baníci tiež tvrdo pracovali, ale pracoviská v bani sa diametrálne líšili
Zaoberali sa využitím interpretácie výtvarného diela v edukačných procesoch
Napísal(a) Gabriella Badin
Metodický deň pre pedagógov v Galérii Baníckeho múzea. Súčasné umenie je plné abstraktného videnia sveta a je jeho tvorivým a kreatívnym zobrazením, ktoré je pre dnešnú mládež na prvý pohľad ťažko interpretovateľné. V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa po úspešnom galerijno-pedagogickom programe pre študentov gymnázia
(Ne)zabudnutá história: Vianočné gule zo Štítnika putujú do celého sveta
Napísal(a) Vtedy.sk
Ako dobre, že existuje aj na Slovensku niekoľko internetových portálov, ktoré nám umožňujú už dávno uverejnenými príspevkami vrátiť sa do vzdialenej, či blízkej minulosti. Starším pripomínajú, mladých poúčajú. Takou je aj portál Vtedy.sk, kde sme našli takúto zaujímavosť: "V prevádzke výrobného družstva invalidov Gemer v Štítniku, okres Rožňava,
"Fjällräven Polar" je to, po čom sníva Janka Ďurková, rodáčka z Muránskej Dlhej Lúky
Napísal(a) Janka Ďurková
Ahojte,
Volám sa Janka Ďurková. Mnohí by o mne povedali, že som typická mama. Starám sa o svoje decká, o manžela, chodím do roboty, varím, upratujem, periem, učím sa s deťmi,... veď to poznáte.
Viac...
Galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR v Klenovci
Napísal(a) Mgr. Ingrid Šulková
Ako sme vás prostredníctvom pozvánok na podujatia informovali, v minulých dňoch 11.- 12. novembra 2016 obec Klenovec žila len a len folklórom. Členovia Folklórneho súboru VEPOR, Občianskeho združenia RODON a Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci zorganizovali slávnostný galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR.
Cesta Zuzany Homoliakovej z Revúcej do Bratislavy bola spojená s ocenením jej práce v prospech seniorov
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Ak žijete napríklad v Bratislave a z rôznych dôvodov do tohto mesta zavítajú vaši krajania či rodáci a pri tejto príležitosti sa stretnú aj s vami, zanechá to na obidvoch stranách príjemné zážitky. Tak sa stalo tentoraz aj mne, keď do nášho hlavného mesta prišlo 300 seniorov z celého Slovenska na stretnutie, ktoré pri príležitosti Mesiaca úcty k starším
Deti zo škôlky v Gemerskej Polome privítali na besede v knižnici Mikuláša
Napísal(a) Deti zo škôlky
Osemnásteho novembra 2016 sme mali v knižnici v Gemerskej Polome Mikulášsku besedu. Nie je to tak jednoduché pripraviť takúto besedu. Niekoľko týždňov vopred sme tvrdo nacvičovali. Najprv sme pripravili texty, ktoré sme našli v knihách z našej knižnice. Upravili sme ich, aby sa nám ľahšie recitovali, k nim sme vybrali
Agátovicu z Gemera Rád rytierov destilátov v Komárne ocenil 2. miestom
Napísal(a) JK
Destilátom pochádzajúcim z gemerských páleníc sme sa ešte na stránke Maj Gemer nevenovali, hoci ich v regióne máme neúrekom. O mnohých veru nevieme, ale známa je napríklad pestovateľská pálenica FEBORA v Gemerskej Hôrke. Počuli sme o nej, že získala za svoje kvalitné produkty viacero domácich i medzinárodných ocenení.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.