Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Pripravené sú obľúbené letné remeselnícke tábory
Napísal(a) Valéria Munková
Letné prázdniny znamenajú pre deti čas plný zážitkov, nových skúseností a priateľstiev. Rodič pre dieťa chce to najkrajšie leto, prázdniny a zážitky. Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave vám aj v tomto roku ponúka obľúbené denné remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera, ktoré sa uskutočnia v dvoch turnusoch od 9. do 13. júla a od 6. do 10. augusta 2018. „Ak si myslíte, že ručná práca, práca s prírodným materiálom a využívanie tradičných techník je pre vaše deti to pravé, ste na správnej adrese. Deti s odbornými lektormi a zamestnancami strediska vytvárajú v tábore jeden tím, spoločne tvoria, vyrábajú jedinečné a originálne výrobky inšpirované dedičstvom našich predkov," pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná. Čo vám ponúkame v tomto roku?
Zochova divadelná Revúca určila postupujúcich na celoštátnu súťaž
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Revúcky dom kultúry v dňoch 26. – 28. apríla 2018 hostil v rámci 44. ročníka krajskej postupovej súťaže a prehliadky amatérskych činoherných divadiel a divadiel mladých divadelníkov z celého kraja. V rámci súťaže sa odbornej porote v zložení Mgr. art. Martina MAŠLÁROVÁ, Mgr. art. Alena LELKOVÁ, Ing. arch. Mgr. art. Michal LOŠONSKÝ, ArtD. predstavilo 15 divadelných súborov, z čoho 10 bolo divadelných súborov dospelých a 5 divadiel mladých. Ako najväčšie pozitívum krajskej prehliadky porota vyzdvihla vysoký počet súťažiacich v porovnaní s ostatnými krajmi aj v kategórii divadla dospelých. Prínosom tiež je dostatočné množstvo nových, začínajúcich súborov, u ktorých je zrejmý potenciál. V rámci trojdňového divadelného maratónu diváci mali možnosť
Výstava kožených výrobkov v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva v nasledujúcich dňoch všetkých záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru na výstavu kožených výrobkov. V termíne od 14.5. do 1.6.2018 môžete nahliadnuť do sály Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) a dozvedieť sa viac o výstave, či samotnom remesle kožiarstvo, garbiarstvo. Autorka výstavy Petra Oravcová, etnologička z Revúcej, spracovala v priebehu minulého roka terénny výskum, počas ktorého zdokumentovala činnosť dvoch tradičných výrobcov zo stredného Gemera Rudolfa Kubeja a Dušana Petra. Títo dvaja remeselníci sa venujú spracovaniu kože a výrobe kožuškov, opaskov, tašiek, či iných kožených výrobkov. Výstupom tohto bádania je originálna výstava, ktorá v mesiaci máj hosťuje v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Noc múzeí a galérií 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum otvorí svoje brány aj tento rok v rámci XIV. ročníka podujatia Noc múzeí a galérií, a to v sobotu 19. mája 2018. Od 18.00 hod. až do neskorej noci si budú môcť návštevníci pozrieť zaujímavý program zameraný na vojenskú techniku, zbrane, statické vybavenie či iné zaujímavosti z vojenskej histórie v podaní KVH Anthropoid z Mýta pod Ďumbierom. Nebudú chýbať ani osobné stretnutia so zaujímavými osobnosťami regiónu (maliar Roland Neupauer, keramička Danka Bakšová). Program je obohatený aj o ukážky práce starých počítačov a pútavé prednášky na rôzne témy. Tak ako po iné roky, aj teraz budú počas podujatia návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravuje projekt „Nádhera pod zemou i nad zemou“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre stredoškolskú mládež projekt pod názvom „Nádhera pod zemou i nad zemou“. Séria prezentácií bude rozdelená do troch skupín a realizovať sa budú v termíne od mája 2018 do novembra 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Rok 2018 Európska únia vyhlásila za Európsky rok kultúrneho dedičstva. Kultúrne dedičstvo zahŕňa zdroje z minulosti v rôznych formách a aspektoch. Patria sem pamiatky, lokality, tradície,
Gemersko-malohontské osvetové stredisko dňa 10. mája 2018 v Revúcej pripravilo v rámci projektu Čaro slova súťaž pod názvom Krásna slovenská reč. Poslaním súťaže je formovanie vzťahu mladých ľudí k rodnému jazyku, rozvíjanie verbálno-komunikačných schopností mládeže, skvalitňovanie ich rečového prejavu, vyhľadávanie talentovaných žiakov, rozvíjanie ich nadania, vytvorenie konkurenčného prostredia na vzájomné porovnávanie svojich schopností. Odborná porota v zložení Tatiana Kršková, Juraj Genčanský a Darina Kišáková rozhodli nasledovne: v I. kategórii sa na prvom mieste umiestnila Lenka Repáková zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, v II. kategórii na prvom mieste uspela Helena Slivenská zo ZŠ J. Komenského v Revúcej a prvé miesto v III. kategórii získala
Po gemersky hráme, aj si zaspievame * Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M.H.
Gemerské osvetové stredisko už po štvrtýkrát organizuje muzikantský tábor, tento rok v krásnej prírode Slovenského raja. Po vydarených predošlých ročníkoch sa v termíne 20.-24.8.2018 stretnú výnimoční muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti odovzdajú ďalej. Počas týchto dní sa budú môcť mladí hudobníci priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Cieľom tohto projektu je motivovať a vzdelávať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom. Muzikantská dielňa sa bude realizovať v horskom hoteli Geravy, kde budú účastníci ubytovaní a každý deň im bude poskytnutá starostlivosť a výučba lektorov. Strava aj ubytovanie bude zabezpečené. Dielňa sa ukončí vystúpením účastníkov na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 2018.
Spomienka muránskej kameniny na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Spomienka muránskej kameniny“. Výstava prezentuje vzácne kameninové výrobky manufaktúry v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci. Výstava potrvá do 2. septembra 2018. Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer.
Obnovenie premietania filmov v historickom kine Stachanov na Železníku
Napísal(a) Ján Frák
Po dva a polročnej prestávke v historickom kine Stachanov v Železníku zorganizovali Občianske združenia Skryté Poklady Slovenska a Sirkovanci pre miestnych obyvateľov, ale aj nadšencov z okolia, premietanie dokumentárneho filmu „Spomienky na Železník“. Súčasťou premietania bola aj prezentácia zámeru obnovy Národnej kultúrnej pamiatky, budovy miestneho kina. Projekt predstavil Ladislav Bene, predseda OZ Skryté Poklady Slovenska. Divákom bola predstavená vizualizácia budúcej podoby kina. Zámer ukazoval možné využitie jeho priestorov pre potreby miestnych obyvateľov, ale aj turistov. Postupne by tu mohlo vzniknúť múzeum s tematikou železorudnej ťažby a miestnej kultúry, priestory kina by bolo možné využívať aj pre rôzne aktivity miestnej komunity.
Viac...
Príďte si pozrieť múzeum v noci, ktoré vtedy žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Už tradične aj tento rok sa Banícke múzeum v Rožňave ako kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja zapojí do celosvetovo organizovaného podujatia Noc múzeí a galérií. Jeho snahou bude návštevníkom za zvýhodnené vstupné ukázať, že múzeum v noci žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou. Aj interaktívne prvky novej Expozície baníctva a hutníctva Gemera sa návštevníkom predstavia v inom duchu. Noc múzeí a galérií 2018 sa v Baníckom múzeu v Rožňave začína už v piatok 18.05.2018 celodenným podujatím Andrássyho deň III. pre deti materských a základných škôl, a pre rodiny s deťmi. Od rána až do večera (v čase 9:00-17:00 hod.) v areáli Zážitkového centra Sentinel bude pre deti pripravená bohatá ponuka aktivít na tému doprava, prostredníctvom
Veštba, ktorá zmenila život. Tajomstvá v literatúre II.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre staršie deti základných škôl besedy so slovenskou spisovateľkou Marjou Holécyovou, ktoré sa budú konať v pondelok 21.5.2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Mladá slovenská spisovateľka Marja Holécyová vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na tej istej fakulte si urobila doktorandské štúdium aplikovanej matematiky. „Písať som začala v šestnástich rokoch. Počas prázdnin som si z knižnice požičiavala každý týždeň novú sadu fantasy knižiek
Z vernisáže výstav Od ihly po šijací stroj a Gombíky v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prezentujeme v týchto dňoch výstavu Od ihly po šijací stroj, ktorá približuje dejiny krajčírskeho remesla v Košiciach od 16. do začiatku 20. storočia. Autorkou výstavy je PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. z Východoslovenského múzea v Košiciach. Vernisáž výstavy, ktorá je v Rožňave rozšírená o výstavu gombíkov zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a súkromných osôb, sa uskutočnila 3. mája 2018, za prítomnosti zástupcu primátora Rožňavy Mgr. Dionýza Keménya. K príjemnej atmosfére prispeli svojím vystúpením žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave. Výstavy potrvajú do 22. júla 2018.
Žiaci základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota súťažili z vedomostí o II. svetovej vojne
Napísal(a) J. Pupala
Celookresná súťaž základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota z vedomostnej súťaže o príčinách, podmienkach vzniku a priebehu druhej svetovej vojny, histórie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa uskutočnila dňa 4. mája 2018 v Centre Relax. Do súťaže sa prihlásilo 9 trojčlenných družstiev: ZŠ V. Clementisa Tisovec v zložení: Marek Adamek, Peter Maťko, Štefan Gondáš pod vedením Mgr. Ivany Baníkovej, Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti: Lucia Hedvigová, Diana Kyríliová, Hannan Bodollóova s vedúcou Luciou Ulickou, ZŠ S. Vozára Hrachovo: Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, pod vedením Mgr. Jána Vaculčiaka, ZŠ P. E. Dobšinského Rimavská Sobota: Martina Blahová, Jakub Sojka, Sebastian Bodor s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).