Otvorili výstavu o klenovskom rodákovi a francúzskom národnom hrdinovi Karolovi Pajerovi
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 4. mája 2018 mesto Rimavská Sobota kladením vencov pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta v decembri 1944 si výstavou pripomenulo aj osobnosť francúzskeho národného hrdinu Karola Pajera, rodáka z Klenovca, okres Rimavská Sobota, ktorý po úteku pred fašizmom utiekol zo Slovenska a zapojil sa do francúzskeho hnutia odporu. Výstavu pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v R. Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v R. Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota. Po oficiálnom akte položenia vencov riaditeľkou Gemersko-malohotského múzea v priestoroch múzea otvorili výstavu o osobnosti Karola Pajera.
Beseda v Revúcej s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. o stredovekých dejinách Gemerskej župy
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 2. mája 2018 organizovalo besedu Stredoveký Gemer s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. Na besede bola odprezentovaná aj nová publikácia pani doktorky Bubekovci z Plešivca, ktorú vydalo Občianske združenie Georgius Bubek. Mgr. Monika Tihányiová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou na Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské stredoveké dejiny. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava na stredoveké dejiny Gemerskej župy, vrátane dejín osídlenia, cirkevných pomerov, genealógie šľachtických rodov a dejín svetských a sakrálnych stavieb. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách a monografie
Nové knihy v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome a naše čítaniachtivé MATIČIARKY opäť ako prvé pri hŕbe nových kníh. Popri svojich mnohých aktivitách si nájdu priestor i na knihu, o ktorej potom zaujímavo rozprávajú, až nakazia čítaním aj iných. Dokonca až tak, že do knižnice a ku knihám sa aj po rokoch vrátili ženy, ktoré si mysleli, že na knihy si už nenájdu priestor. Teraz sa pravidelne vracajú a sú vzornými čitateľkami. Momentálne sú v obľube naši slovenskí autori. Historicko-romantické romány z prostredia slovenských hradov od slovenskej spisovateľky Jany Pronskej sú u nás v knižnici vždy vypožičané, dokonca si ich čitatelia rezervujú
Piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne „Dobšinská nota“ patrí Anne Vivien Pál – Baláž
Napísal(a) Ing. Mária Rybárová
Mesto Dobšiná, v spolupráci s H2 Security a Centrom voľného času detí a mládeže Dobšiná zorganizovali 27. apríla 2018 piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne pod názvom „Dobšinská nota“. Spevácka súťaž mala charakter jednokolovej súťaže, v ktorej sa stretli amatérski speváci rôznych vekových kategórií. Tento ročník sa stretlo 22 veľmi kvalitných spevákov z Rožňavy, Dobšinej, Revúcej, Gemerskej Polomy, Rejdovej, Mlyniek, Vyšnej Slanej a Nižnej Slanej. Súťažiaci predviedli jednu pieseň s hudobným podkladom, alebo v doprovode hudobného nástroja. Súťaž oživili tanečným vystúpením dievčatá z centra voľného času zo záujmového útvaru Svet tanca. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie Karmen Pál – Balážovej.
V nových knihách sa fajn listuje, voňajú novo, sú zaujímavé, až sa ich chce otvoriť
Napísal(a) dc
Kniha je dokument, ktorý sprevádza našich žiakov, študentov a mnohých dospelých temer denne. Aj žiaci našej Základnej školy v Gemerskej Polome počas každoročných návštev obecnej knižnice mali možnosť oboznámiť sa s novými knihami. Veru neostali „na ocot“. Žiaci zaujali. Najprv, ako to už u detí býva, obzerali knihy len pohľadom a vyberali podľa ilustrácií na obálke knihy. Avšak neostalo pri obzeraní, pri listovaní, zistili, že i taký Leonardo da Vinci, v podobe náučnej
Zlatá strunka – regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí okresov Revúca a Rimavská Sobota
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Prehliadku detského hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca pod názvom Zlatá strunka organizovalo 19.4.2018 Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Na úvod podujatia účastníkov súťaže privítal primátor mesta, poslanec NR SR a BBSK Mgr. Michal Bagačka. V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti sa predstavilo 90 účinkujúcich z DFS: Lykovček z Revúcej, Hájik, Hájiček, Lieskovček, Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, ZŠ s MŠ S. Vozára z Hrachova, Zornička a Mladosť z Klenovca. Regionálna súťaž sa realizovala na základe vyhlásenej súťaže Národným osvetovým centrom pod názvom Vidiečanova Habovka. Súčasťou súťažnej prehliadky bol
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Jelšavskí hasiči prijali pozvanie do maďarskeho Tótkomlósa na medzinárodnú súťaž
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po dvoch rokoch jelšavskí hasiči aj v tomto roku dostali opäť pozvanie od maďarského družobného mesta Tótkomlós na medzinárodnú súťaž CTIF pre dospelých. V sobotu 28. apríla 2018 sme vo večerných hodinách zavítali ku našim priateľom, k dobrovoľným hasičom v Tótkomlósi. V telocvični prebehol tréning, väčšina súťažiacich z Jelšavy trénovala na túto súťaž prvýkrát. Po tréningu prebehli dlhé rozhovory – výmeny skúseností – s rozhodcami, ale aj s dobrovoľnými hasičmi v hasičskej zbrojnici. Po prezentovaní sa na súťaži v nedeľu ráno v telocvični slovenskej školy sme zistili, že súťažiť budeme s ďalšími 19 kolektívmi z celého Maďarska, ale aj zo Srbska. Na súťaž sa prišli pozrieť aj dobrovoľní hasiči z rumunského Nadlaku, ktorí naše družstvo povzbudzovali. Jelšavskí hasiči dokázali
Uplynulý víkend to v Revúcej žilo divadlom. Tak ako každý rok sa v Mestskom kultúrnom stredisku konala Zochova divadelná Revúca, týmto rokom sme si pripísali na konto už 44. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých. Akcia sa konala pod záštitou primátorky mesta Revúca MVDr. Evy Cireňovej. Vyhlasovateľom súťažnej prehliadky je Národné osvetové Centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Organizátormi akcie sú Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Televízny reportér Rasťo Ekkert vystavuje svoje obrazy v Revúcej
Napísal(a) NG od
Mnohých zaiste prekvapila informácia odvysielaná v televízii JOJ v piatok 27. apríla 2018, keď jej spravodajca z Revúcej oznámil v relácii Noviny, že jeho kolega Rasťo Ekkert vystavuje v rámci Zochovej divadelnej Revúcej svoje obrazy. Veď ten, kto sústavne nesleduje kto sa v súčasnosti čomu venuje, nestíha toľko informácií ani len vnímať a nie ešte si aj všetko zapamätať. Umeniu, aj keď nie vo vysokom umeleckom precítení, sa venuje už skoro každý z nás. Veru, aj Rasťo Ekkert, ktorého sme v minulosti v televíznom spravodajstve videli ako redaktora s kamerou "obchádzať" priam celý svet. Raz sa s ňou objavil v Malých Karpatoch, potom vo Vysokých Tatrách, ale aj na Kaukaze, či dokonca v Himalájach. Mnohí sme ho videli aj plávať na akejsi nákladnej lodi Okolo sveta za 80 dní.
Viac...
V Pohronskom osvetovom stredisku súťažili videoamatéri kraja, z ktorých najlepší budú reprezentovať na celoštátnej prehliadke v Nitre
Napísal(a) MG od
Z Pohronského osvetového strediska v Žiari nad Hronom sme dostali prostredníctvom nášho známeho autora videí i fotografií pána Petra Pobočeka výsledky z krajskej prehliadky CINEAMA 2018, ktorej sa 21. 4. 2018 v Krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella v Žiari nad Hronom zúčastnili aj niekoľkí autori z nášho regiónu. Všetky ocenené filmové diela postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa bude konať v dňoch 8. - 10. 6. 2018 v Galérii Mlyny Cinemas - Nitra. Jeho organizačným garantom je Krajské osvetové stredisko v NR. Vyhodnotenie krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2018 nájdete nižšie v prílohe tohto príspevku.
Programová ponuka Gemersko-malohontského múzea na máj 2018
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 19. mája 2018 sa všetci môžu tešiť na nočnú prehliadku priestorov piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882). Už po štrnástykrát budú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín, a to v rámci európsky známeho podujatia Noc múzeí a galérií. Kým príde dlho očakávaná noc, všetkých pozývame na vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“ v piatok 4. mája o 12.30 hod. a „Spomienka muránskej kameniny“ v utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. Predmetom mesiaca bude monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 7. apríla 2018 zahájilo turistickú sezónu, v rámci ktorej návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav aj v sobotu a nedeľu v čase od 9:00 do 17:00 hod.
František Gyurkovits – maliar Lučenca v priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod. Výstavu Novohradského múzea a galérie v Lučenci otvoril a prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Život a dielo umelca priblížila historička umenia a kurátorka výstavy Andrea Németh Bozó. V interiéri obrazárne je inštalovaných viac ako 50 výtvarných diel autora. Banícke múzeum v Rožňave vo fonde výtvarného umenia eviduje 16 diel Gyurkovitsa, z ktorých 12 bolo doplnených a v premiére inštalovaných na uvedenej výstave. Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod.
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).