Srdce Zážitkového centra Sentinel v Rožňave sa otvára návštevníkom
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do novootvorenej Expozície baníctva a hutníctva Gemera v areáli Zážitkového centra Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Slávnostné otvorenie expozície pre pozvaných hostí pod záštitou predsedu KSK, Ing. Rastislava Trnku sa uskutoční 2. mája 2018, v stredu, o 9,00 hod. Návštevník múzea má možnosť prísť do kontaktu s modernou a interaktívnou expozíciou v zrekonštruovaných priestoroch múzea, ktorá prezentuje historické fakty a jednotlivé exponáty za pomoci využitia nových technológií. Autori expozície samotnú expozíciu naplánovali a unikátne zbierky ústrednej témy baníctva a hutníctva Gemera spracovali pomocou nových metód prezentácie tak, aby návštevníkovi ponúkli okrem informácií aj komplexný zážitok z návštevy múzea.
Výstava venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota sa v piatok 4. mája 2018 o 12.30 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera (1919 – 1944), ktorý pomohol zachrániť stovky detí a položil život za slobodu Francúzska a Slovenska v bojoch s fašistami o Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. Výstava potrvá do 31. augusta 2018. Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols.
„Život je ako rozprávka“. Je veľa autoriek, ale iba jedna Futová
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre deti základných škôl besedy s obľúbenou detskou slovenskou spisovateľkou Gabrielou Futovou, ktoré sa budú konať v piatok 4. mája 2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Ak by sa Gabika Futová narodila v niektorej z anglicky hovoriacich krajín, boli by jej knihy dostupné v desiatkach jazykov a zabávali by sa na nich milióny malých čitateľov po celom svete, napísala raz vo svojom blogu Zuzana Štelbaská. Gabriela Futová,
Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku priblížila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 20. apríla 2018 sa konala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prednáška s prezentáciou pod názvom Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku. Prednášajúca Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD., ktorá je jednou z dlhoročných kurátorov výstavného projektu Rožňavské radiály, sa zaoberá teóriou výtvarného umenia a prednáša aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rámci svojho umenovedného výskumu sa zaoberá históriou kritiky umenia na Slovensku. Tieto svoje poznatky a zistenia nám odprezentovala na prednáške v Galérii pred odbornou aj laickou verejnosťou: „Ak ste však milovníkom súčasného umenia, oslovuje vás najaktuálnejšie dianie a s očakávaním sledujete najhorúcejšie novinky v oblasti umenia, používajúceho „vizuálny aj významový jazyk“ súčasnosti -
Nositelia tradícií 2018 z horného Gemera predstavili svoju tvorbu v Dobšinej
Napísal(a) Mária Ferenczová
V nedeľu 22. apríla sa v dobšinskom kultúrnom dome stretli folklórne skupiny z okresu Rožňava, aby predstavili svoju tvorbu a tá najlepšia potom reprezentovala okres v krajskej súťaži Nositelia tradícií. Súťažnú prehliadku pripravili Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Dobšiná. Už od poludnia ožili priestory kultúrneho domu takmer dvomi stovkami veselých folkloristov v pestrých krojoch, spevom i tancom. V súťaži sa predstavilo päť folklórnych skupín – Dolina z Gemerskej Polomy, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej a Stromíš z Vlachova. Diváci v ich podaní videli spracované tradície s predsvadobnou i svadobnou témou, zábavu po práci i náladu na jarmoku. Hodnotila ich odborná porota v zložení:
Výstava: Od ihly po šijací stroj v Rožňave doplnená o výstavu gombíkov
Napísal(a) PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD, Mgr. Sylvia Holečková
Výstava približujúca dejiny krajčírov a obchodníkov s textilom v Košiciach v období od 16. storočia do začiatku 20. storočia prostredníctvom rukopisov, dobovej tlače, fotografií a trojrozmerného materiálu zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach – cechová truhlica, pečatidlá, zvolávacia tabuľka, šijací stroj, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Unikátmi na pripravovanej výstave sú: drevený vývesný štít krajčírov zo 16. storočia, zoznam majstrovského obeda zo 17. storočia, rukopisná kniha predpisov a nákresov k vyhotoveniu majstrovských kusov pre košický krajčírsky cech z roku 1695. Výstava je určená predovšetkým pre školopovinnú mládež a taktiež pre návštevníkov mesta v rámci spoznávania histórie Košíc a Rožňavy.
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907 venujúca sa dejinám a súčasnosti baníctva v regióne. Vystavená bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote od 2. do 31. mája 2018. Monografia baníctva zákonne spojených žúp Gemer a Malohont vyšla ako 1. časť Monografie baníctva a hutníctva žúp Gemer a Borsod. Župa Borsod sa nachádzala na území dnešného Maďarska (oblasť miest Miskolc, Ózd a Kazinczbarcika), na severe susedila so župou Gemer. Knihu vydal Oblastný výbor Borsod-Gemer Štátneho maďarského baníckeho a hutníckeho spolku. Z poverenia vydavateľa monografiu zostavil banský inžinier Gusztáv Eisele, tajomník vydavateľa. Kniha bola vytlačená v Banskej Štiavnici v roku 1907. Písaná je v maďarskom jazyku.
Jelšavčania čistili rieku Muráň od komunálneho odpadu
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava, ako spoluorganizátor podujatia „Spoločne za čistú Muránku“, zorganizovalo v dňoch 20. a 21. apríla 2018 brigádu, na ktorej sa spoločne čistila rieka Muráň od komunálneho odpadu. Za krásneho slnečného počasia sa v sobotu ráno (21. 4. 2018) stretlo niekoľko dobrovoľníkov – zamestnancov mesta, členov organizácií mesta, ale aj niekoľko Jelšavčanov. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia DHZ Jelšava. Aj dobrovoľní hasiči zbierali komunálny odpad na brehu koryta rieky a odpad odnášali na Zberný dvor. Každý, kto sa zúčastnil tejto brigády, odchádzal z nej s pocitom, že niečo urobil pre životné prostredie v našom meste. Bolo to zaujímavé a vydarené podujatie.
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže detí "Požiar v domácnosti" v okrese Revúca
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) a Hasičský a záchranný zboru (HaZZ ) vyhlásili aj v školskom roku 2017/2018 už 15. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. Téma súťaže v tomto ročníku je „Požiar v domácnosti“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: I. kategória do 9 rokov (dolná veková hranica nie je stanovená), II. kategória od 10 do 12 rokov, III. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ. Základné školy (ZŠ), centrá voľného času, Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ) sa mohli do súťaže zapojiť a svoje výtvarné práce poslať na príslušnú ÚzO DPO SR. Aj Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej
Vernisáž výstavy fotografií Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“ v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
Na jar všetci intenzívnejšie vnímame okolitý svet - prebúdzajúcu sa prírodu. Apríl je mesiac lesov, v apríli je Svetový deň Zeme. Preto sme v tomto čase zaradili do kalendára našich podujatí výstavu ,,Z piatich svetadielov“, ktorá očami fotografa priblíži vzácne prírodné zákutia našej zemegule a kultúrne skvosty našich predkov. Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“, ktorá sa bude konať vo štvrtok 26. apríla 2018 so začiatkom o 16.30 hod. v priestoroch mestského múzea. Výstava následne potrvá od 27. apríla 2018 až do odvolania.
Ing. Dušan Sekerka
Autor výstavy, rodák z Ratkovského Bystrého, prežil väčšinu svojho života v Revúcej. Navštevoval gymnázium v Revúcej a vyštudoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene,
Viac...
Fiľovci z Banskej Bystrice naučia záujemcov z Gemera ako si vyrobiť drevenú bezdierkovú píšťalu
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje po prvýkrát zaujímavý workshop, na ktorom bude hosťovať majster ľudovej umeleckej výroby, výrobca pastierskych hudobných nástrojov. „Michal Fiľo z Banskej Bystrice prijal naše pozvanie, aby naučil záujemcov vyrobiť si svoj originálny ľudový hudobný nástroj - drevenú bezdierkovú píšťalu. Pastierske ľudové hudobné nástroje budú ústrednou témou tohto workshopu, kde sa naučíme techniky výroby signálnej píšťaly, ale aj históriu ľudových hudobných nástrojov a samotné hráčske techniky na pastierske píšťaly a fujaru. Každému účastníkovi zabezpečíme všetky náradia a materiál, s ktorým bude počas workshopu pracovať. Je to jedinečná príležitosť ako sa naučiť vyrobiť si nástroj a pre tých, ktorí ho už vyrábajú, to umožní zdokonalenie,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Zasadnutie Výboru Matice slovenskej v Rožňave
Napísal(a) Ing. Z. Halková
Členovia výboru Matice slovenskej a člen Dozorného výboru z celého Slovenska sa zišli za prekrásneho počasia v sobotu 14.04.2018 práve u nás v Rožňave. Zasadnutie sa uskutočnilo v priestoroch Jedálne Gemer, kde nás vítali s úsmevom a ochotou. V úvode prítomným zaspievala FSk Bučina z Pače, svojimi špecifickými rusínskymi piesňami a následne "zahrmeli" mužské hlasy FS Dubina z Rožňavy, FSk Hrabina z Nižnej Slanej a dokonca aj FSk Hôra z Rejdovej. Na záver krátkeho kultúrneho pozdravenia sa spoločne zaspievala matičná hymna „Kto za pravdu horí“. Všetkých milo prekvapil príchodom primátor mesta Pavol Burdiga, ktorému organizátori v krátkosti vysvetlili, aké zoskupenie ľudí má pred sebou, od Bratislavy až po Bardejov či Sninu.
V Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara
Napísal(a) A, Kleinová
V sobotu 14. apríla 2018 zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja už 22. ročník krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Zároveň sa v Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara. „Od roku 2008, kedy sme prvýkrát ocenenie Goskarom v súťaži zaviedli, sme ich rozdali 35. Tentokrát putovali dvaja do Košíc a jeden do Popradu," uviedla Anežka Kleinová, organizátorka súťaže.Spomedzi 36 filmov pestrej žánrovej palety - animovaných, hraných, dokumentov aj videoklipov porota vybrala 21 na postup do celoslovenského kola súťaže. V príjemnej atmosfére si mohli filmári pozrieť, čo vytvorila konkurencia,
MALIAR LUČENCA na výstave v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, prevažnú časť svojho života však prežil v Lučenci. V čase, keď sa tu natrvalo usadil (1913), mal už za sebou roky štúdia v Budapešti, Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove. Status akademického maliara a jeho obľúbená povaha ho predurčili stať sa významnou osobnosťou. V období Rakúsko-uhorskej monarchie bol uznávaným a vyhľadávaným umelcom, neskôr, v období prvej Československej republiky ako príslušník národnostnej menšiny sa stal maliarom tvoriacim na periférii umeleckého života. Až v druhej polovici 20. storočia, keď už bol v pokročilom veku,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).