V rožňavskom mestskom divadle Actores vo februári vystúpi aj najlepšia slovenská revivalová skupina ABBA ABBORN
Napísal(a) ACTORESSlávnostné otvorenie Kina KLUB Revúca odštartuje česká komédia „Padesátka“
Napísal(a) MsKS RevúcaVýstava, ktorá vás cez oči umelcov nechá počuť aj spev vtáka
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 2. februára 2016 sa vo výstavnej sieni MsDK v Revúcej stretli nadšenci fotografie prírody, pretože sa tam konala vernisáž putovnej výstavy Slovenskej asociácie fotografov prírody, pod názvom SKRYTÉ KRÁSY DIVOKEJ PRÍRODY. Výstavu, ktorá potrvá do štvrtka 3. marca t.r., zorganizovalo MsKS v Revúcej a Mesto
Rodina Struhárová a FS Vepor pripravili v penzióne Na Ráztočnom fašiangové hody
Napísal(a) Stanislava Zvarová14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Napísal(a) Ondrej DobošPrvá výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2016 sa venuje antickému Grécku
Napísal(a) PhDr. Alexander BotošV Galérii Baníckeho múzea v Rožňave bola vernisáž prvej tohtoročnej výstavy Od babičky na boľačky
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Vo štvrtok 21. januára 2016 sa konala vernisáž prvej tohtoročnej výstavy v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Od babičky na boľačky. Jedná sa o prevzatú výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach. Pôvodná banerová výstava, zameraná na bylinkárstvo, liečivé rastliny a domáce liečiteľstvo, bola doplnená
Rimavsko-soboťania pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, CVČ Relax a Dom kultúry v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA, 05.02.2016. Fašiangová chasa Vám dobrú náladu bude prinášať už od 14:30 na pochôdzkach mestom, v Galérii Domu kultúry bude od 15:30 vernisáž výtvarnej súťaže detí z regiónu pod
V Honciach sa na chvíľu vrátili do obdobia, keď sa fašiangy tešili veľkej obľube
Napísal(a) Mária LukáčováV Revúcej sa prezentoval Kysucký prameň - prameň čistej ľudovej kultúry
Napísal(a) Martina Urbanová
V nedeľu 24. januára 2016 sa o 17:00 hodine uskutočnil v MsDK v Revúcej koncert jednej z najúspešnejších a zároveň aj najpopulárnejších folklórnych skupín na Kysuciach - Kysucký prameň. Oficiálne sa jej vznik datuje od roku 1997 s cieľom uchovať pre ďalšie generácie tradície ľudových piesní, ktoré po stáročia vytváral
Viac...
Príjemný fašiangový večer prežili účastníci podujatia U nás taká obyčaj... v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, s folklórnym súborom Dubina a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča 20. januára 2016. V hornom Gemeri fašiangy boli hlavne obdobím, keď sa končili priadky a začínalo sa tkať. Po zabíjačkách sa tiež
Československé filmové plagáty zberateľa Petra Benediktyho z Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Peter Benedikty, zberateľ filmových plagátov, Vás pozývajú v rámci výpožičných hodín knižnice od 15. januára 2016 do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
Gemersko-malohontské múzeu pozýva na prehliadku výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
„Hrady v Gemeri-Malohonte“, „(Opäť) Kovačická trojka – Cicka-Hajko“, „Zoltán Agócs – Kontrastné kontexty II.“ sú názvy výstav Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré si môžu návštevníci pozrieť do 31. januára 2016. Verejnosti boli postupne sprístupňované ešte v starom roku, počas mesiacov október až december. Koho zaujali témy výstav a nestihol nás navštíviť, má možnosť ešte nasledujúce dva týždne.
Folklórny rok začínajú v Dome tradičnej kultúry v Rožňave „Fašiangami s Dubinou“
Napísal(a) D.L.
Už druhý rok ponúka Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, v Dome tradičnej kultúry Gemera, milovníkom folklóru cyklus podujatí „U nás taká obyčaj“. Tak ako rok prinášal našim predkom životné a pracovné udalosti, či cirkevné sviatky, tak sa ich tento folklórny cyklus snaží oživiť, zachovať a súčasníkom prezentovať. Pravidelní návštevníci podujatia, i náhodní hostia, sa teda môžu tešiť, že pekná obyčaj pretrvá a jednu stredu v mesiaci sa Dom tradičnej kultúry rozozvučí Gemerskými piesňami, tancami a zvykmi.
































Pozvánku do Mestského divadla ACTORES v Rožňave aj v mesiaci február 2016 nám poslali na viacero podujatí.
V máji 2015 podalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Projekt, ktorého základným cieľom bolo umožniť divákom mesta a celého okresu Revúca prístup k aktuálnym dielam v štandardnej kvalite požadovanej v dnešnej dobe,
Penzión Na Ráztočnom v Klenovci žil v sobotu 30. januára 2016 pravou, fašiangovou náladou. Rodina Struhárová pre návštevníkov pripravila zaujímavé podujatie, ktoré im pomohli dotvoriť svojim programom členovia Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pravé fašiangové hody umocnila klenovská, fašiangová
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v roku 2016, venuje pozornosť kolíske európskej civilizácie - antickému Grécku. Autorom výstavy je cestovateľ a zberateľ Ján Hertlík. Otvorenie výstavy sa uskutoční 5. februára 2016 o
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-