APRÍL: Mesiac vyvrcholí tradíciou stavania májov a turistikou
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
V mesiaci apríl čakajú na vás podujatia rôzneho druhu - od dobrovoľníckej akcie v rámci Dňa Zeme, cez divadelné predstavenie až po stavanie májov a turistickú akciu. V blízkom okolí sú zas pripravené koncerty, divadelná prehliadka a offroad šou.
Mesiac apríl sa spája s medzinárodným Dňom Zeme, ktorý každoročne pripadá na 22. apríla. Pri tejto príležitosti organizujú obce Mikroregiónu Rimava a Rimavica už tradičnú dobrovoľnícku akciu, ktorá bude tento rok v sobotu 16. apríla.
Výstava Premena do krásy, alebo: keď jeden býva vo vrecku a druhý je extrémny letec
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach sprístupnili pre návštevníkov knižnice na Lipovej ul. č 3 v Rožňave výstavu pod názvom Premena do krásy.
Z veľkej skupiny hmyzu sa najväčšej obľube tešia motýle. „Motýle sú významnými bioindikátormi životného prostredia, v krajine citlivo reagujú na negatívne vplyvy,“ povedala Eva Sitášová,
Zoznámme sa s hospodárením a činnosťou Slovenského národného múzea v roku 2015
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum (SNM) je vrcholnou štátnou zbierkotvornou, vedeckovýskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti na Slovensku. Svoju prácu realizuje prostredníctvom siete 18 po celom Slovensku, spravuje desiatky národných kultúrnych pamiatok a vo svojich depozitároch má uložených viac ako 4 milióny zbierkových predmetov zachytávajúcich historický vývoj Slovenska.
Najviac zbierkových predmetov spravujú špecializované múzeá ako napríklad:
40 rokov architektúry - K výstave Ing. arch. Maníkovcov v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Edita Kušnierová
V posledný marcový deň roku 2016 popoludní sa rožňavskí milovníci umenia zišli v tunajšej galérii na zaujímavej výstave, ktorej hlavnou témou bola architektúra. Jej cieľom bolo sprístupniť širokej verejnosti hodnoty nášho prirodzeného životného prostredia, voči ktorým sme často nevšímaví. Ich významnou nositeľkou je práve architektúra, ktorá nás obklopuje doslova všade Iba málokto z nás si uvedomuje, že je to práve architektúra, ktorá výrazne formuje náš vzťah k prostrediu, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme.
Brána zrekonštruovaného Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej je otvorená
Napísal(a) Múzeum Prvého slovenského gymnázia
Gemer sa opäť môže pýšiť niečím výnimočným. Po krátkom odmlčaní sa začiatkom jari 31. marca 2016 opäť otvorili priestory Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, v ktorých takmer pred 154 rokmi zasadli do jeho lavíc malí chlapci. Dnes si už do síce pôvodných lavíc zasadnúť nemôžeme, ale predsa si návštevníci môžu vyskúšať ako sa v týchto laviciach kedysi sedelo a vyučovalo. Dávnu históriu návštevníkom približujú nová stála expozícia múzea, ktorú tvoria
Folklórne rozpravy II našli plodné zázemie v Muránskej Zdychave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizovalo po druhýkrát Folklórne rozpravy, ktoré vznikli na základe podnetu členov poradného zboru pre folklór pri GMOS v Rimavskej Sobote. Cieľom tejto aktivity je hlbšie poznávanie folklórnych tradícií v regióne, nárečí a ich rozdielností. Poznávanie vzájomných súvislosti a prepojení ale aj rozdielností v jednotlivých obciach.
V kurze vtáčieho spevu sa naučíte rozlišovať 35 známych druhov vtákov
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť pripravuje Kurz vtáčieho spevu. Počas 4 lekcií sa naučíte rozlišovať 35 známych aj menej známych druhov vtákov podľa spevu a vaše vedomosti si overíte v teréne počas exkurzie. Kurz je určený všetkým, čo majú radi prírodu a vtáky a chcú sa o nich dozvedieť viac.
Okresné kolo umeleckého prednesu poézie, prózy a vlastnej tvorby – 49. ročník Vansovej Lomnička našlo ohlas medzi rožňavskými ženami
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa z podujatia) – Okresná organizácia Únie žien Slovenska Rožňava v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, zorganizovali v priestoroch knižnice okresné kolo umeleckého prednesu poézie, prózy a vlastnej tvorby – 49. ročník Vansovej Lomnička.
Terézia Vansová, rod. Medvecká pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých.
Ako sa kvočka Valika z Polomy s kvočkou Máriou z Betliara chystali na Veľkú noc do Henckoviec
Napísal(a) Fero Fundja
Povedala kvočka Valika z Polomy kvočke Márii z Betliara:
"Nedajme se zbaviť veľkonočného čara,
zložme vajca maľované a vyberme sa na návštevu k našej priateľke do Henckoviec - Hane.
Tam iste prídu kúpači a šibači kohúti zo súboru z Vlachova, takže im budeme na rane.
Výsledky 19. ročníka Detskej divadelnej Revúcej a výtvarnej súťaže Divadlo očami detí
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 22. marca 2016 sa v Mestskom dome kultúry uskutočnil 19. ročník regionálnej súťažnej prehliadky detských divadelných súborov – DETSKÁ DIVADELNÁ REVÚCA, ktorú zorganizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Žiaci z Rimavskej Soboty, z Jelšavy a zo štyroch revúckych škôl si pre spolužiakov a porotu pripravili 7 divadelných predstavení, ktoré boli rozdelené do štyroch blokov.
Viac...
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove ozvučili celú Slanskú dolinu
Napísal(a) Mgr. Martina Galová
V prvý jarný deň 20.3. 2016 už ako tradične OZ Stromíš v spolupráci s obecným úradom vo Vlachove zorganizovali folklórne podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy. Tieto zvyky sa tradujú z minulosti, kedy dievky a dievčatá z dediny chodili spievať „na Skavku“ pásmo jarných piesní, čo symbolizovalo rozlúčku so zimou a vítanie jari.
Slušné dievčatá sa nepozerajú - z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž prvej výstavy štvrtého ročníka cyklu Rožňavských radiál sa uskutočnila vo štvrtok, 10. marca 2016, v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je podujatím z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4. Ako už tradične, výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič.
V mrazivom počasí gočovskí folkloristi privolávali jar Jozefovskými spevmi a magickými chodovodmi
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Zvyk vynášania Moreny, ktorú u nás na Gemeri Striga, Baba, Hana či Hejhana sa neuchoval v každej dedine. Túto prastarú pohanskú obyčaj prostredníctvom Folklórnej skupiny Gočovan predstavilo Gemerské osvetové stredisko v rámci folklórneho večera v programe „U nás taká obyčaj“ 16. marca 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V mrazivom počasí folkloristi privolávali jar
Profesionálni tanečníci zumby predviedli jelšavským deťom množstvo krásnych choreografií
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Pohoda, tanec, hudba ... Toto všetko čakalo deti zo ZŠ s MŠ v Jelšave v utorok, 15. marca, v priestoroch našej telocvične. Konal sa tu totiž 2. ročník zumba–párty pod vedením profesionálnych tanečníkov, Radky a Maroša. Deti sa na zumbu tešili, čo potvrdili aj svojou veľkou účasťou.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).