História a krása výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry sa predstaví na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
Pri príležitosti Dni mesta Rimavská Sobota - 5. mája 2016 o 15.00 hod. - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá návštevníkom priblíži históriu a krásu výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry. Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave. Prezentované budú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
V Gemersko-malohontskom múzeu vystavia súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je archív, ktorý je nevyhnutným zdrojom k poznávaniu a skúmaniu histórie múzea, mesta, ale aj širšieho regiónu. Postupným spracovávaním a evidovaním archívneho materiálu sa v priebehu roka 2015 podarilo identifikovať súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919). Listy adresoval svojmu priateľovi Oliverovi Gömörymu (1869 - 1920) zo Širkoviec, ktorý v tom čase býval v Budapešti. Do archívu múzea sa dostali ako súčasť pozostalosti rodiny Gömöry v roku 1955, po smrti Oliverovej manželky Margity Maróthy Gömöry.
Mladí tanečníci z Revúcej si z rumunského Aradu priviezli tri krásne ocenenia
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Dňa 15.4.2016 – 18.4.2016 sa TŠ Happy Dance Revúca zúčastnilo Medzinárodnej súťaže hudby a tanca v Rumunskom Arade. Po príchode do Rumunského Nadlaku nás privítal primátor mesta Vasile Ciceac, prednosta Alexander Gros a Slavko Dušan. Osemtisícové mestečko plné zelene a milých ľudí nás prekvapilo krásnou slovenčinou, tak na Úrade ako i v meste. Nadlak sa nachádza v západnej časti Rumunska, v aradsko-banátskej oblasti, ide o mnohonárodnostné pohraničné mesto s Maďarskom. Takmer polovica obyvateľov ovláda slovenský jazyk, majú tu základnú školu, strednú školu, kde sa vyučuje slovenský jazyk.
Noc múzeí v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V sobotu, 21. mája 2016, už po dvanástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Dôvodom je prezentácia múzea počas Noci múzeí a galérií. Nočné prehliadky múzea, nové výstavy, zaujímaví hostia, bohatý program. Nočná atmosféra v priestoroch piateho najstaršieho múzea na Slovensku (založeného v roku 1882) bude pre každého neopakovateľným zážitkom a každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € (prijímame aj kultúrne poukazy) a deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Brány múzea sa zatvárajú v noci o 23.00 hodine.
V programe "Pred svadbó v Genšu" v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa prestavila FSk Genšenky
Napísal(a) M. Ferenczová
Atmosférou pred svadobných príprav žilo 20. apríla 2016 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave počas ďalšieho folklórneho večera z cyklu U nás taká obyčaj. „V Genšu sa do svadobných príprav zapájali ženy nielen zo širokej rodiny, ale aj susedy, aby v dome budúcej nevesty, do svadobnej polievky gágoríky narobili,“ povedala vedúca folklórnej skupiny Genšenky z Honiec, Mária Lukáčová. A tento starý zvyk, ktorý sa ešte aj v dnešných časoch v gemerských dedinách zachováva, predstavili v Dome tradičnej kultúry Gemera milovníkom regionálneho folklóru.
Zaujímavá múzejno-pedagogická hodina k výstave Faleristika pre každého
Napísal(a) Petronela Bodnárová
V rámci múzejno-pedagogickej hodiny k výstave Faleristika pre každého sa vo štvrtok a piatok (14. - 15. apríla 2016) konala v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave komentovaná prehliadka výstavy so zaujímavou prezentáciou. Výstava vznikla v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou.
Počas prvého dňa previedla výstavou žiakov osemročného gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave jej kurátorka Petronela Bodnárova. Žiaci sa dozvedeli o faleristike ako pomocnej historickej vede, ktorá sa zaoberá viditeľne nosenými vyznamenaniami, ich históriou, spôsobom udeľovania či nosenia. Zaujali ich nie len samotné vyznamenania, ale najmä originálne krabičky, v ktorých sú uložené a udeľovacie dekréty napísané novogotickým ozdobným písmom,
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave má nové vedenie
Napísal(a) -DMS-
Rožňava – 13.04.2016 - V priestoroch Denného centra pre seniorov sa uskutočnilo Mimoriadne Valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej (M VZ MO MS) v Rožňave. Zvolal ho riaditeľ členského ústredia MS v Martine na základe ustanovenia platných Stanov MS uvedeného v Hlave V., bod 9, písm. a). Celé zasadnutie M VZ MO MS viedol riaditeľ ČÚ MS PhDr. Martin Fejko. Nápomocní mu boli pracovníci ČÚ MS v Martine RNDr. Ján Seman, Viera Jochymková, Zdenka Belláková, ako aj riaditeľka Krajanského múzea v Martine PhDr. Zuzana Pavelcová.
Vyhodnotili detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia, zorganizovalo dňa 15. apríla 2016 detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“. Festival bol prezentáciou detských folklórnych kolektívov, ktoré už niekoľko rokov vychovávajú deti v oblasti tradičnej kultúry a ľudového umenia. Podujatie sa začalo o 9.00 hodine ráno, ktoré otvorila „teta Havranka“ s detičkami z Rejdovej, piesňou U Havranki hrat budú. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa vytvoril priestor pre deti, kde mohli celý deň spievať, hrať sa a tancovať. Počas programu sa predstavili detské folklórne súbory z Gemera, Haviarik z Rožňavy s detskými hrami „na ovce“,
Koj zmo už pri tom fotbale, treba pódač, ež takich fanúšikó, ako buli Gusťík Krištóf zo Železníka - z Krížu a Lajko Mihálik z Ratkové nebulo na širokom okolú. Gusťík dobre poznav hrášó za Železník. Jano Krištof, Gustíkó brat, bú kapitán a gu tim známejším patrili: Jožko Čatlóš, Dano Zacharóskí, Zolo Budaj, brankár Andro Dinaj zo Sirka, obranca Andro Dinaj, Gusto Kontra od Džinó, ťiaž zo Sirka. Ono jich boulo väc, ale nedajú sä šicí vimänovač, kotrí bi si to zaslúžili a už ni sú medzi živími, napr.: útočník Janko Szentandráši,
Pred očakávaným májovým tranzitom planéty Merkúr využime ešte prednášku o tomto astronomickom jave
Napísal(a) Mgr. Juraj Lörinčík
Prechody planét či iných nebeských telies popred disk Slnka sú v prípade dobrého počasia ľahko dostupným a vďačným cieľom laických aj odborných astronomických pozorovaní. Ak je aktérom prechodu Mesiac, hovoríme o zatmení Slnka, ak vzdialenejšia planéta, či umelá družica, potom sa jedná o tranzit. Očakávaný májový tranzit planéty Merkúr bude kľúčovou, ale nie jedinou témou prednášky pre verejnosť pripravovanej na rožňavskej hvezdárni.
Viac...
Držitelia GOSKAROV z Rožňavy sa predstavia aj v celoštátnej súťaži
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zorganizovalo v nedeľu 10. apríla 2016 už 20. ročník krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2016. Do súťaže bolo prihlásených 31 filmov vo všetkých vekových skupinách aj žánrových kategóriách. Porota zložená z vysokoškolských pedagógov Akadémie umení v Banskej Bystrici hodnotila ich technické spracovanie a umeleckú hodnotu.
Folklórny večer U nás taká obyčaj spestria Genšenky z Honiec s programom Pred svatbó v Genšu
Napísal(a) M. Fereczová
Veľkonočné sviatky ukončili pôstne obdobie a tak v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej ulici číslo 8 v Rožňave, budú 20. apríla o 18 00 hodine členky folklórnej skupiny „Genšenky“ z Honiec chystať svadobnú hostinu. Do svadobnej polievky sa na Gemeri už od pradávna pripravovali špeciálne domáce cestoviny – gágoríky. Keďže pre celú svadobnú družinu bolo treba urobiť niekoľko kíl cestovín, začali sa tieto chystať hneď po prvých ohláškach v kostole.
Podmienky prezentovania remeselných výrobkov na Jarmoku tradičných remesiel v Klenovci
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Klenovec, o. z. RODON Klenovec Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na Jarmok tradičných remesiel v rámci 38. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka 24. – 25. júna 2016 na Námestí Karola Salvu v Klenovci. Cieľom podujatia je: - prezentovať majstrovstvo a šikovnosť rúk súčasných majstrov, ktorí sú pokračovateľmi tradičných ľudových remeselníkov a tiež výrob, ktoré nenadobudli charakter remesla, ale v minulosti boli súčasťou domácej výroby, - je to príležitosť výmeny skúsenosti medzi remeselnými majstrami a tiež prezentácia tradičných remeselných techník pre širokú verejnosť.
Vyhradené pre detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko dňa 15. apríla organizuje detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“. Dňa 15. apríla (piatok) so začiatkom o 9:00hod sa v sále Domu tradičnej kultúry Gemera, stretnú najmenší priaznivci folklóru, ktorí odprezentujú detské ľudové hry, piesne a tance z nášho regiónu. „Účastníci festivalu budú mať možnosť vzhliadnuť detských interpretov z Rejdovej, Vyšnej Slanej, Štítnika, Slavošoviec, Drnavy, privítame aj detskú ľudovú hudbu Lúčka a detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-