Začínajú fašiangy a s nimi rôzne charakteristické podujatia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Obdobie veselosti, zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína po sviatku Troch kráľov (07.01.) a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 10. februára. Počas týchto mesiacov sa v obciach MAS MALOHONT koná viacero podujatí.
Detský folklórny súbor Čížiček oslávil štvrťstoročie vzniku
Napísal(a) Miroslava Kojnoková
V piatok 18. decembra 2015 oslávili v Tisovci 25. výročie založenia nášho Detského folklórneho súboru Čížiček. Oslava sa uskutočnila v kinosále kultúrneho domu a pozvanie na ňu prijali primátor mesta Tisovec pán Peter Mináč, predsedkyňa Komisie kultúry a športu pani Gabriela Kéry, významné dámy kultúrneho a folklórneho života v Tisovci – pani Eva Manicová a Silvia Remperová, ktorá stála pri zrode DFS Čížiček, i bývalá vedúca Betka Opálková.
V kronike MsKS a FS Tisovec sme našli prvý záznam
o detskom folklórnom krúžku zo dňa 14.12.1990,
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Ako na veľkú Ameriku mokrolúckym nárečím spomínali bašík Rákoš
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Z našé ďedžini velé ludží išlo do Ameriki, ale velä se aj vráčili a vikladali domácim, šva to šitko f té Amerike jesto. Mali zmo ednoho - volali ho Rákoš a tot buli dĺho v Amerike a koj se vráčili v amerikánskom kalape, tak to calá ďedžina poslúchala.
Ráz tak horelo v ďedžine, prišli hasiči aj z Revúci, aj z Lehvatki. Hasili, hasili, ale dom aj tak zhorel. Po ohnu chlapi rozoberali situáciu, šva bulo zle, akí buli hasiči, a tu starí Rákoš povedä: „Ta to je len chiba hasičó. Kobi buli takí hasiči ako v Amerike, to bi bulo inak.“ „Báči a akí su tam tam hasiči,“ spitujú se chlapi „v Amerike“?
Muránskym nárečím: „Nože, Martin, povec, ag to bulo s ťim hadom!“
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Málo je takých stránok v našom Gemeri, ktoré sa snažia udržiavať bývalú reč našich predkov, ktorú my teraz nazývame nárečím. A keďže ide o Gemer, tak zvykneme dodať aj - gemerským nárečím. Ono je navyše o to zaujímavejšie, že takmer každá obec v Gemeri sa vyznačovala svojou originánou rečou. Už naši starší slávni učení rodáci, ako napr. Samo Tomášik a jemu podobní, dali na známosť, že čo dolina, to na Gemeri reč iná. Dodnes majú pravdu, aj keď náš jazykový klenot je zanášaný spisovnou slovenčinou. Aj keď ona je úradnou rečou a učia sa pomocou nej v školách, nikomu sa nebráni, aby reč svojich predkov udržiaval svojim spôsobom aj dnes.
Milo Kráľ so skupinou skvelých muzikantov ponúkol divákom v Revúcej hodnotný koncert
Napísal(a) Martina Urbanová
Počas štvrtej adventnej nedele 20. decembra 2015 sa v MsDK v Revúcej o 18:00 hod. uskutočnil koncert kapely založenej obľúbeným hercom, vynikajúcim muzikantom a skladateľom, autorom mnohých projektov a absolventom filmovej réžie Milom Kráľom. Televíznym divákom je dobre známy hlavne z účinkovania v seriáloch Búrlivé víno, Ordinácia v ružovej záhrade, Kolonáda, Doktorka Emma, Vdova, Nevinní... Divadelným divákom rezonuje toto meno ako záruka kvalitnej hudby a výborného hereckého výkonu, keďže divadlu sa venuje veľmi aktívne nielen ako herec, ale aj autor hudby, skladateľ.
Keď prichádzajú Vianoce - reportáž z knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 v popoludňajších hodinách pripravila spolu s pozvanými hosťami pre deti čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Bolo nám cťou privítať medzi nami pána primátora Mesta Rožňava Pavla Burdigu, PaedDr. Janku Mičudovú z odboru školstva, kultúry, mládeže a športu, Mgr. Evu Kardošovú vedúcu speváckeho zboru a pedagogičku, riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavla Lackaniča,
Projekt U nás taká obyčaj tohto roku ukončil vianočný folklórny večer s Vlachovskou gubajkou
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 16.decembra 2015 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnil vianočný folklórny večer s Vlachovskou gubajkou. Folklórna skupina Stromíš ju predstavila v podobe, ako s ňou vo Vlachove gubajkári v minulosti chodili do každého domu. Spevy a koledy v ich podaní boli pre divákov príjemným spestrením v období očakávania a duchovnej prípravy na najkrajšie sviatky roka. Zároveň to bol posledný tohtoročný program z projektu „U nás taká obyčaj“ v rámci ktorého organizátori ponúkli verejnosti známe i menej známe zvyky, tance, tradičné remeslá a výroby z horného Gemera.
Klub Revúčan prostredníctvom pivárskych suvenírov pripomína existenciu zaniknutého pivovaru Gemer
Napísal(a) Ondrej Ragan
Málokto vie, že v Revúcej existuje klub zberaťeľov pivárskych suvenírov. Začiatky klubu Revúčan sú od roku 2013, kedy sa páni Dobšinský, Garaj, Ragan, Morvaj rozhodli založiť klub pivárov Revúčan a za predsedu si zvolili p. Dobšinského. Klub funguje v pivárni pub MAMUT, má 12 členov, z toho sú 2 ženy. Na Slovensku je 11 klubov zaoberajúcich sa pivnnou tematikou. Členstvo je dobrovoľné. V januári 2014 klub navždy opustil jeho predseda Ján Dobšinský. Členovia sa zúčastňujú zberateľských výstav a predajných búrz po celom Slovensku aj v zahraničí. Pozývame do naších radov všetkých, ktorí majú o túto pivársku tematiku záujem.
Gemersko-malohontské múzem vlastní slovenský kalendár z roku 1787
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Historická knižnica Gemersko-malohontského múzea vo svojich policiach ukrýva útlu knižku o rozmeroch 14,5 x 8,5 cm – 93-stranový kalendár na rok 1787, ktorý je najstarším slovenským kalendárom v knižnici múzea. Počas januára 2016 (4. – 29. 1.) bude vystavený v expozícii múzea ako predmet mesiaca.
Základnou funkciou kalendárov, a teda i dôvodom na ich vydávanie, je orientácia v čase. Tlač kalendárov v Uhorsku je známa od 17. storočia, avšak v susedných európskych krajinách boli kalendáre tlačené už v 15. storočí. Knižné periodické kalendáre patrili koncom 18. storočia medzi najvýznamnejšie a najrozšírenejšie knihy pre ľud.
Viac...
Počas tretej adventnej nedele usporiadali v Revúcej koncert speváckych zborov pod názvom Vianoce v kostole.
Napísal(a) MsKS Revúca
Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Evanjelickou cirkvou a. v. v Revúcej usporiadali počas tretej adventnej nedele už tradičný koncert speváckych zborov pod názvom Vianoce v kostole. Po roku sa koncert presťahoval z Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca a úlohy hostiteľa sa ujala zborová farárka Mgr. Ing. Danica Hudecová v zastúpení zborovej poddozorkyne Jarmily Kilíkovej, ktorá predniesla úvodné slovo ako i záverečnú modlitbu.
Po príhovore primátorky nášho mesta MVDr. Evy Cireňovej otvoril koncert spevokol Nádej pri ECAV v Revúcej.
LYKOVEC začína znovu kvitnúť
Napísal(a) Dušan Gacko, Mgr. Martina Urbanová
Národný park Muránska planina sa pýši jedným z najkrajších a najvzácnejších kvetov, ktorý nesie názov lykovec, podľa ktorého je pomenovaný aj dospelácky folklórny súbor pri MsKS v Revúcej. Kým flóra a fauna sa na jeseň pripravujú na zimný spánok, Lykovec sa naopak prebúdza k životu a kvitne.
Počas dvoch septembrových popoludní sa v MsDK v Revúcej uskutočnil konkurz do novozakladajúceho súboru Lykovec. Organizátori konkurzu sa tešili hojnej účasti. Semienka pani Evky Skalskej polievané trojicou dám Alenky Ďurkovičovej, Marianky Poprockej a Natálie Poprockej sa ujali a dnes sa na nácvikoch spoločne stretávame 2x do týždňa, v utorok a piatok. Veková hranica súčasného Lykovca sa pohybuje od 14 do 61 rokov,
Čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 od 14:00 hod. pripravila pre deti i dospelých čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Vianoce – sviatky pokoja a lásky. Väčšina ľudí oslavuje Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozsvietenom vianočnom stromčeku. S Vianocami sa viaže množstvo tradícií, piesní, zvykov. Keď sa všetok zhon pominie, rodinnú atmosféru môže dotvoriť aj čítanie knihy, možno práve rozbalenej v podobe darčeka.
Vlachovskú gubajku „pustia“ aj do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
"Pustíte gubajku?" S touto otázkou v minulosti vstupovali mládenci z Vlachova do príbytkov domácich, aby im povinšovali a predviedli vianočnú betlehemskú koledu – Gubajku.
Gubajka je jednou z najznámejších živých tradícií v hornom Gemeri a do dnešných čias sa zachovala vďaka folklórnej skupine Stromíš, ktorá sa takmer päťdesiat rokov venuje oživovaniu a uchovávaniu starých vlachovských zvykov. V dedine sa stala neoddeliteľnou súčasťou každoročných vianočných sviatkov a rok čo rok priláka množstvo návštevníkov aj zo širokého okolia.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).