Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Napísal(a) Ondrej Doboš
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Cyklus výstav súčasného umenia Rožňavské radiály pokračuje projektom OKRAJ (A) INÉ
Napísal(a) Noro Lacko a Silvia L. Čúzyová
Cyklus výstav súčasného umenia pre Galériu Baníckeho múzea v Rožňave pokračuje ďalšou výstavou 3. ročníka projektu Rožňavské radiály. Podobne ako predchádzajúci rok, aj v roku 2015 je príprava a realizácia projektu finančne podporená dotáciou Ministerstva kultúry SR. Slávnostná vernisáž výstavy projektu Rožňavské radiály 3.05: OKRAJ(A)INÉ, ktorá je pripravená a zorganizovaná v kurátorskej koncepcii Jána Kraloviča, sa uskutoční 19. 11. 2015 o 17:30 hod., vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave.
Pozvanie na 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a mesto Rožňava Vás srdečne aj tento rok pozývajú v dňoch 18.- 21. novembra na ďalší, už 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Tohtoročný festival sa začína už v stredu 18. novembra a bude obohatený o rôzne sprievodné aktivity, keďže aj tohto roku sa dočkal inovatívnych zmien. Bohatý sprievodný program pre deti ale aj pre dospelých sa uskutoční v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Sprístupnili panelovú výstavu "Po stopách Rákócziho"
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Podvečer 4. novembra 2015 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili panelovú výstavu pod názvom Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk. Autorom tejto putovnej výstavy je Košický občiansky klub pod vedením pani Ildó Palenčárovej, ktorá samotnú výstavu aj otvárala. Výstava vznikla za podpory maďarskej organizácie Nemzeti Kulturális Alap, nadácie pre podporu rozvoja kultúry Maďarov doma i v zahraničí. Hostí privítal krátkym príhovorom riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi hosťami bol aj generálny konzul Maďarska v Košiciach Szesztai Ádáma, ktorý si na otvorenie výstavy pripravil príhovor v maďarskom aj slovenskom jazyku.
TOPTAŇA KAPUSTI DO BOČKI, alebo tlačenie kapusty s Bučinou z Pače
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pokračuje v šírení a oboznamovaní verejnosti s činnosťami a zvykmi zo života predchádzajúcich generácií. „V stredu 18. novembra 2015 pozývame všetkých záujemcov na stretnutie s folklórnou skupinou Bučina z Pače v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS). Samotná obec Pača je v našom okrese výnimočná pre svoje nárečie i ďalšie zvláštnosti, ktoré si jej obyvatelia zachovali po svojich predkoch. V cykle U nás taká obyčaj, skupina predstaví obrad tlačenia – nakladania kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine,“ priblížila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Krátke zastavenie dnes pri muránskom nárečí príspevkom "Ňišt ňi je takô, ag bívalo"
Napísal(a) Ondrej Doboš
Veru, naše nárečia aj na Gemeri pomaly zanikajú. Akosi našej občianskej väčšine sa nechce držať toho, čo v minulosti ľudí z každej dediny charakterizovalo. Samozrejme, že to bola móda v podobe denného či sviatočného oblečenia, najmä ženského, výšiviek, reči, či ľudovej piesni. Niektorí súcejší ľudia si uvedomili už skôr, čo je pre náš región najcennejšie a robia čo môžu, aby nám to navždy neušlo. Zakladajú najmä spevácke, či tanečné súbory a v nich prezentujú to, čo som vyššie spomínal. Pekné je, že v obciach, kde si to môžu dovoliť vydávajú aj obecné noviny. A v nich nájde rubriky, kde čo to zo zachovaného, alebo menej známeho uverejňujú. Pre uchovanie všetko, čo z obce môžu. Vydávajú ich v podobe spomienok, rečňovaniek, ale aj slovníkov.
Fotoklub Pix-XL Rožňava oslavuje svoje 5. výročie v Mesiaci fotografie
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozývajú širokú verejnosť pri príležitosti 5. výročia založenia Fotoklubu a v rámci Mesiaca fotografie na vernisáž výstavy pod názvom 4. členská výstava Fotoklubu PixXL v piatok 6.11.2015 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
„Fotoklub Pix-XL Rožňava oslavuje v novembri 2015 svoje 5. narodeniny
Koráliky nielen z klokoča v Slovenskom národnom múzeu
Napísal(a) Zuzana Vášáryová
Slovenské národné múzeum - Prírodovedné múzeum 5. novembra 2015 o 17.00 otvorí výstavu Koráliky nielen z klokoča. Za nezvyčajným názvom sa skrýva netradičný spôsob využitia semien a plodov pri tvorbe ozdôb a šperkov, ktorý odhalí ich netušenú a často skrytú krásu. Výstava na Vajanského nábreží 2 v Bratislave potrvá do 31. januára 2016.
Ľudia sa skrášľovali odjakživa. Maľovali sa, obliekali do pestrých odevov a od najstarších čias sa okrem koží zvierat, kostí a peria zdobili aj výtvormi z kvetov, listov, semien a plodov rastlín. Orechy, žalude, bukvice, kukurica, fazuľa, čerešňové či slivkové kôstky, ale aj klokoč, olejník, koralník, ružencovec, entada, mukuna či manilkara a pod., boli v tejto oblasti oddávna vyhľadávaným materiálom.
Slovenská premiéra románu Christiane Felscherinowovej na scéne Mestského divadla Actores
Napísal(a) Robert Kobezda
Mestské divadlo ACTORES Rožňava uvedie v slovenskej premiére 3. novembra 2015 o 19.00 hod. a v II. premiére 20. novembra 2015 o 19.00 hod. hru v réžii Tatiany Masníkovej STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE".
Povedzme si niečo o hre, ktorej predlohou je svetoznámy autobiografický román MY DETI ZO STANICE ZOO.
Píšu sa 80. roky 20. storočia a Berlín sa len tak hemží drogovými dílermi a mladými narkomanmi. Skutočný príbeh trinásťročnej Christiane Very F., ktorá prepadla svetu drog až k ťažkej závislosti na heroíne a všetkému, čo s ním súvisí.
László Kelemen a jeho doba
Napísal(a) Petronela Bodnárová a Csaba Urban
Pri príležitosti 12. ročníka Gemerských kultúrnych dní sa vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave konala vo štvrtok 15. októbra 2015 vernisáž výstavy pod názvom László Kelemen a jeho doba. Autorom výstavy je Košické divadlo Thália, ktoré ju zorganizovalo pri príležitosti 45. výročia svojho vzniku.
Výstava je venovaná Lászlóovi Kelemenovi (1732 – 1814), prvému maďarskému divadelnému režisérovi a
Viac...
Tradície gemerských pastierov v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo už IV. Živé múzeum, ktoré sa tentokrát sústredilo na zaujímavý svet gemerských pastierov, na ich pestré zvyky a umenie. Už pri vstupe do galérie si deti pozreli výstavu fotografií Jozefa Peniaška zo Stretnutia pastierov v Krásnohorskej Dlhej Lúke, organizovanom Divadlom rozprávok a Združením gemerských remeselníkov.
Drienčany si dôstojne pripomenuli 130. výročie úmrtia národovca Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) PaedDr. MIlan Sajenko
Obec Drienčany, CZ ECAV Drienčany a OZ Valgata Drienčany si v dňoch 20. – 21. a 23.10.2015 dôstojným spôsobom pripomenuli 130. výročie úmrtia svojho občana Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý tu pôsobil vyše 24 rokov, tu zomrel a je aj pochovaný. Drienčany a Slavošovce ešte počas svojho života nevedome označil svojim pseudonymom Slavoj Drienčanský, kde spomenul dve gemerské dediny: Slavošovce, miesto svojho rodiska a Drienčany, miesto svojho skonu a mohyly svojej. Už každoročne Gemersko – malohontské stredisko v Rimavskej Sobote, obec Drienčany, OZ Valgata, ECAV Drienčany, Dom Matice slovenskej v R. Sobote, aj v tomto roku uskutočnili XII. ročník regionálnej a X. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky ZLATÁ PODKOVA, ZLATÉ PERO, ZLATÝ VLAS, na počesť Pavla E. Dobšinského. Nebolo tomu ináč ani pri príležitosti 120. výročia úmrtia Pavla Dobšinského s bohatou účasťou súťažiacich nielen z tohto regiónu, ale možno s potešením konštatovať že aj z celého Slovenska. Bol to skutočný umelecký zážitok, potvrdzujúci slová národného umelca, spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý ešte na celoslovenských oslavách narodenia Dobšinského povedal, že k Dobšinskému budeme nielen prichádzať ale neustále s k nemu budeme vracať.
Kovačická trojka opäť v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
"Kovačická trojka“ je názov zoskupenia troch renomovaných insitných maliarov – Pavel Hajko a Pavel Cicka z Kovačice a Martin Markov z Padiny. Všetci sú členovia Galérie insitného umenia v Kovačici, kde v roku 2000 vznikol impulz zoskupiť sa do tejto formácie. Nanešťastie, 21. januára 2013 „Kovačickú trojku“ navždy opustil Martin Markov. Aj napriek tejto strate si zoskupenie ponechalo svoj názov a naďalej sa prezentuje na výstavách doma i v zahraničí.
Výstavy insitných umelcov z Kovačice majú v Gemersko-malohontskom múzeu viacročnú tradíciu a stretávajú sa s veľkým úspechom. Prvá výstava sa konala v roku 1990 a dnes je to už v poradí ich šiesta výstava. Tento rok múzeum predstaví tvorbu kovačických insitných maliarov Pavla Hajka a Pavla Cicku. Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. novembra (streda) 2015 o 14:00 hod. v priestoroch múzea. Vystavené diela sú predajné.
Zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obohatili aj vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rokoch 1981 a 2012 obohatili zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova. Spolu s plastikami, zachytávajúcimi pracujúci a zabávajúci sa dedinský ľud, sa v múzeu nachádza aj súbor fotografií, dokumentujúcich rezbára pri práci. Od 2. novembra 2015 si ukážku plastík a fotografií rezbára Juraja Mertuša môžete pozrieť v stálej expozícii múzea v rámci novembrového predmetu mesiaca.
Ing. Juraj Mertuš (1925 – 1994) sa narodil v obci Gočovo. Po štúdiách pracoval ako zootechnik na miestnom družstve, neskôr ako rezbár pre Komunálne služby v Dobšinej. Vzťah k práci s drevom získal od svojho otca - tesára, ktorému už v mladosti pomáhal.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-