LYKOVEC začína znovu kvitnúť
Napísal(a) Dušan Gacko, Mgr. Martina Urbanová
Národný park Muránska planina sa pýši jedným z najkrajších a najvzácnejších kvetov, ktorý nesie názov lykovec, podľa ktorého je pomenovaný aj dospelácky folklórny súbor pri MsKS v Revúcej. Kým flóra a fauna sa na jeseň pripravujú na zimný spánok, Lykovec sa naopak prebúdza k životu a kvitne.
Počas dvoch septembrových popoludní sa v MsDK v Revúcej uskutočnil konkurz do novozakladajúceho súboru Lykovec. Organizátori konkurzu sa tešili hojnej účasti. Semienka pani Evky Skalskej polievané trojicou dám Alenky Ďurkovičovej, Marianky Poprockej a Natálie Poprockej sa ujali a dnes sa na nácvikoch spoločne stretávame 2x do týždňa, v utorok a piatok. Veková hranica súčasného Lykovca sa pohybuje od 14 do 61 rokov,
Čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 od 14:00 hod. pripravila pre deti i dospelých čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Vianoce – sviatky pokoja a lásky. Väčšina ľudí oslavuje Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozsvietenom vianočnom stromčeku. S Vianocami sa viaže množstvo tradícií, piesní, zvykov. Keď sa všetok zhon pominie, rodinnú atmosféru môže dotvoriť aj čítanie knihy, možno práve rozbalenej v podobe darčeka.
Vlachovskú gubajku „pustia“ aj do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
"Pustíte gubajku?" S touto otázkou v minulosti vstupovali mládenci z Vlachova do príbytkov domácich, aby im povinšovali a predviedli vianočnú betlehemskú koledu – Gubajku.
Gubajka je jednou z najznámejších živých tradícií v hornom Gemeri a do dnešných čias sa zachovala vďaka folklórnej skupine Stromíš, ktorá sa takmer päťdesiat rokov venuje oživovaniu a uchovávaniu starých vlachovských zvykov. V dedine sa stala neoddeliteľnou súčasťou každoročných vianočných sviatkov a rok čo rok priláka množstvo návštevníkov aj zo širokého okolia.
Gemersko-malohontské múzeum ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Zoltána Agócsa
Napísal(a) Mgr. art Daša Klapitová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote na záver roka ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Mgr. art. Zoltána Agócsa (1988, Čakanovce, okr. Lučenec), čerstvého absolventa Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku, na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Kurátorkou výstavy je Mgr. art Daša Klapitová. Vernisáž výstavy sa uskutoční 17. decembra 2015 (štvrtok) o 17:00 hod. v priestoroch múzea. Otvorenie výstavy spríjemní hra na klavír v podaní študenta košického konzervatória Richarda Jambricha a šálka vianočného punču. Autor výstavy sľubuje umelecký zážitok, aj prekvapenie.
Mikuláš v Čiernej Lehote doniesol darčeky a rozsvietil aj stromček
Napísal(a) Darina Figúrová
Každý rok zavíta Mikuláš v Čiernej Lehote s darčekmi medzi deti z materskej školy. Tohto roku sa k drobcom pridali školopovinné deti z Lehoty i iných končín, ba dokonca aj dospelí. Riadna mikulášska mela a nádielka. V sobotu 5. decembra 2015 pod jedličkou v sále kultúrneho domu sa detičky a deti, dokonca i dospelí, snažili ukázať Mikulášovi, čo vedia, a ten ich odmenil balíčkom sladkostí. Dospelí nepohrdli ponúkaným punčom a zákuskami. Takmer dve hodiny neutíchala vrava, trma–vrma, básničky, pesničky, kreslenie vianočných motívov, dobrej nálady. A potom sa ozvalo hlasné jééj...
Výstava členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente potrvá do Vianoc
Napísal(a) MsKS
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej usporiadalo počas tohtoročného adventného obdobia výstavu členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente. Aj napriek názvu evokujúcom vianočnú tematiku, výstava nemá jednotiaci prvok. Výber umeleckých diel bol výsadou ich autorov. Vo výstavnej sále MsDK tak môže návštevník vidieť prierez rôznorodých štýlov, tém; zastúpenie tu má keramika Boženy Šuhajovej, drevorezba Evy Wilson a Milana Matúša, kombinovaná technika Kataríny Kostičovej a maľba Alžbety Zatrochovej, Jany Staškovej – Klimentovej, Kataríny Molnárovej, Margity Matúšovej, Márie Labošovej, Jozefa Kostiča, Ernesta Hausera, Martiny Guliarikovej, Mariany Fröhlichovej a Vincenta Blanára.
Pocta tichému hrdinovi Júliusovi Bolfíkovi k jeho storočnici
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 26.11.2015 v budove Okresného úradu v Rimavskej Sobote sa konala pri nedožitých stých narodenín účastníka SNP Júliusa BOLFÍKA konferencia o živote a diele tohto významného antifašistického bojovníka a pedagóga pôsobiaceho v Gemeri – Malohonte. Po jej skončení, vedľa vstupu do zasadacej sály bol odhalený reliéf na pamätnej mramorovej doske významnej osobe Gemer-Malohontu JÚLIUSOVI BOLFÍKOVI. Pred odhalením jeho podobizne bolo najmä medzi študentmi gymnázia, a obchodnej akadémie, ale aj okolo chodiacich začuť otázku: „KTO TO BOL TEN BOLFÍK?“
Osobne som mal tú česť poznať tohto vzácneho, skromného človeka, nezaťaženého „veľko papalášskymi maniermi“ po príchode do Rimavskej Soboty v roku 1976. Vtedy bol šéfom Gemersko-Malohontskej vlastivednej spoločnosti.
Nuž „KTO TO BOL – PhDr. JÚLIS BOLFÍK?“
Rozprávková krajina - putovná výstava bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť do svojich priestorov na putovnú výstavu bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej pod názvom „Rozprávková krajina“, ktorá potrvá do 11.12.2015.
Vítězslava Klimtová je česká spisovateľka,
Výstavnú sezónu Baníckeho múzea v Rožňave za rok 2015 ukončili vernisážou diel výtvarníkov Akadémie Rovas
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu Baníckeho múzea v Rožňave za rok 2015 sme ukončili 24. novembra vernisážou diel výtvarníkov Akadémie Rovás, za účasti priateľov, záujemcov a sympatizantov. Výstavu otvoril riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič, ktorý privítal účastníkov, ale obzvlášť prítomných autorov: Mgr. art. Otta Szabóa, Tímeu Tóth, Józsefa Borsó Borisszu, Oskara Kovácsa, Astridu Kiss a Radoslava Repického. Následne odovzdal slovo kurátorke výstavy Ágnes Kovács. Z jej slov sme sa dozvedeli, že eNRA - výtvarníci medzinárodnej tvorivej komunity Rovás (eNRA vznikla v roku 2012 na základe požiadavky medzinárodnej tvorivej spolupatričnosti) vystavujú v našich priestoroch už tretí krát, čo svedčí o vzájomnej plodnej spolupráci medzi múzeom a akadémiou.
Spevácky zbor QUIRIN z Revúcej má za sebou prvú desaťročnicu
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V sobotu, 28. novembra 2015 o 16:00 hodine sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej stretli nadšenci spevu a umenia, aby sa mohli započúvať do Jubilejného koncertu pri príležitosti 10. výročia založenia speváckeho zboru Quirin, ktorý zorganizoval Spevácky zbor QUIRIN pri ZUŠ v Revúcej a občianske združenie SRDCOM K UMENIU pri ZUŠ v Revúcej.
Viac...
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote má čínsky meč, ktorý lieči
Napísal(a) Mgr. Anita Medeová
Súčasťou historického zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je meč vytvorený zo 119 čínskych mincí, z prelomu 18. – 19. storočia. Je symbolom ochrany a podľa poverových predstáv mal magickú moc. Otázky kto a za akých okolností daroval predmet múzeu ostávajú nezodpovedané. V rámci predmetu mesiaca si môžete čínsky liečivý meč pozrieť od 1. do 31. decembra 2015 v priestoroch múzea.
O KRAJ (A) INE. Súbor vystavených diel ponúka výtvarné práce mladej generácie slovenských výtvarných umelcov
Napísal(a) Petronela Bodnárová a Csaba Urban
Typicky tradičným slávnostným prestrihnutím pásky sa vo štvrtok, 19. novembra 2015 vo večerných hodinách, uskutočnila vo výstavných priestoroch Galérie baníckeho múzea v Rožňave vernisáž kurátorskej výstavy Jána Kraloviča z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 3 s názvom O KRAJ (A) INE. Súbor vystavených diel divákom ponúka výtvarné práce mladej generácie slovenských výtvarných umelcov Juraja GÁBORA, Dominika HLINKU, Jána KEKELIHO, Štefana PAPČA a Lucie PAPČOVEJ.
U nás taká obyčaj obohatená pačanskou kapustou tlačenou do "bočki"
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v stredu 18. novembra 2015 pripravilo priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry ďalší zaujímavý folklórny večer. Dni sviatočné striedajú dni všedné a tie boli v minulosti zamerané na prácu v gazdovstvách či na poliach. Jeseň bola obdobím príprav na zimu, v rodinách sa chystali na uskladňovanie potravín, zabíjačky a ďalšie. Jednou zo zaujímavých tém z pracovných zvykov bolo aj tlačenie kapusty. Aké tradície pri tejto činnosti v minulosti zachovávali v Pači, návštevníkom predstavila folklórna skupina Bučina. Zaujímavé hovorené slovo v pačanskom nárečí doplnené piesňami a mladou dievkou v sude spestrili celý dej „toptaňa kapusti do bočki“. Keď bola kapusta v sude, gazdiná s gazdom svojich pomocníkov ponúkali kapustnicou, „kapujscanikmi“ ešte zo starej kyslej kapusty a kapustovými pagáčmi už z tej novej.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Interdisciplinárnu konferenciu na tému Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie pripravil Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestom Jelšava a Quirinus, o.z.. Konferencia sa uskutoční 27. novembra 2015 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave a bude zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska výskumu rôznych vedeckých disciplín. Podujatie nadväzuje na dve predchádzajúce, primárne muzikologické regionálne konferencie usporiadané v Revúcej a Jelšave.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-