Mestské divadlo Actores Rožňava začína nový rok predstavením Prešibaný kocúr v čižmách
Napísal(a) od
Mestské divadlo ACTORES Rožňava na prahu nového roku ďakuje svojim návštevníkom za doterajšiu priazeň a teší sa na ich účasť na predstaveniach i hosťujúcich produkciách aj v roku 2016. Ponúkajú tentoraz aj pozvanie na reprízu rozprávky “PREŠIBANÝ KOCÚR V ČIŽMÁCH” do divadla dňa 17. januára 2016 o 17.00 hod. Rozprávka bola
Kedy ukončia obnovu hradu Krásna Hôrka na hornom Gemeri a čo s tým súvisí
Napísal(a) od
Od požiaru národnej kultúrnej pamiatky zo 14. storočia hradu Krásna Hôrka ešte 10. marca 2012 nachádzajúcej sa na hornom Gemeri sa už odvtedy hodne popísalo, posľubovalo, ale aj hodne spravilo. Nie však toľko, aby mohol slúžiť už tohto roku návštevníkom. V niektorých periodikách objavil článok o názoroch ministra školstva SR Mareka Maďariča na jeho
Začínajú fašiangy a s nimi rôzne charakteristické podujatia
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováDetský folklórny súbor Čížiček oslávil štvrťstoročie vzniku
Napísal(a) Miroslava Kojnoková
V piatok 18. decembra 2015 oslávili v Tisovci 25. výročie založenia nášho Detského folklórneho súboru Čížiček. Oslava sa uskutočnila v kinosále kultúrneho domu a pozvanie na ňu prijali primátor mesta Tisovec pán Peter Mináč, predsedkyňa Komisie kultúry a športu pani Gabriela Kéry, významné dámy kultúrneho a folklórneho života v Tisovci – pani Eva Manicová a Silvia Remperová, ktorá stála pri zrode DFS Čížiček, i bývalá vedúca Betka Opálková.
V kronike MsKS a FS Tisovec sme našli prvý záznam
o detskom folklórnom krúžku zo dňa 14.12.1990,
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Ako na veľkú Ameriku mokrolúckym nárečím spomínali bašík Rákoš
Napísal(a) Ondrej Doboš
Z našé ďedžini velé ludží išlo do Ameriki, ale velä se aj vráčili a vikladali domácim, šva to šitko f té Amerike jesto. Mali zmo ednoho - volali ho Rákoš a tot buli dĺho v Amerike a koj se vráčili v amerikánskom kalape, tak to calá ďedžina poslúchala.
Ráz tak horelo v ďedžine, prišli hasiči aj z Revúci, aj z Lehvatki. Hasili, hasili, ale dom aj tak zhorel. Po ohnu chlapi rozoberali situáciu, šva bulo zle, akí buli hasiči, a tu starí Rákoš povedä: „Ta to je len chiba hasičó. Kobi buli takí hasiči ako v Amerike, to bi bulo inak.“ „Báči a akí su tam tam hasiči,“ spitujú se chlapi „v Amerike“?
Muránskym nárečím: „Nože, Martin, povec, ag to bulo s ťim hadom!“
Napísal(a) Ondrej Doboš
Málo je takých stránok v našom Gemeri, ktoré sa snažia udržiavať bývalú reč našich predkov, ktorú my teraz nazývame nárečím. A keďže ide o Gemer, tak zvykneme dodať aj - gemerským nárečím. Ono je navyše o to zaujímavejšie, že takmer každá obec v Gemeri sa vyznačovala svojou originánou rečou. Už naši starší slávni učení rodáci, ako napr. Samo Tomášik a jemu podobní, dali na známosť, že čo dolina, to na Gemeri reč iná. Dodnes majú pravdu, aj keď náš jazykový klenot je zanášaný spisovnou slovenčinou. Aj keď ona je úradnou rečou a učia sa pomocou nej v školách, nikomu sa nebráni, aby reč svojich predkov udržiaval svojim spôsobom aj dnes.
Milo Kráľ so skupinou skvelých muzikantov ponúkol divákom v Revúcej hodnotný koncert
Napísal(a) Martina Urbanová
Počas štvrtej adventnej nedele 20. decembra 2015 sa v MsDK v Revúcej o 18:00 hod. uskutočnil koncert kapely založenej obľúbeným hercom, vynikajúcim muzikantom a skladateľom, autorom mnohých projektov a absolventom filmovej réžie Milom Kráľom. Televíznym divákom je dobre známy hlavne z účinkovania v seriáloch Búrlivé víno, Ordinácia v ružovej záhrade, Kolonáda, Doktorka Emma, Vdova, Nevinní... Divadelným divákom rezonuje toto meno ako záruka kvalitnej hudby a výborného hereckého výkonu, keďže divadlu sa venuje veľmi aktívne nielen ako herec, ale aj autor hudby, skladateľ.
Keď prichádzajú Vianoce - reportáž z knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 v popoludňajších hodinách pripravila spolu s pozvanými hosťami pre deti čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Bolo nám cťou privítať medzi nami pána primátora Mesta Rožňava Pavla Burdigu, PaedDr. Janku Mičudovú z odboru školstva, kultúry, mládeže a športu, Mgr. Evu Kardošovú vedúcu speváckeho zboru a pedagogičku, riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavla Lackaniča,
Projekt U nás taká obyčaj tohto roku ukončil vianočný folklórny večer s Vlachovskou gubajkou
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 16.decembra 2015 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnil vianočný folklórny večer s Vlachovskou gubajkou. Folklórna skupina Stromíš ju predstavila v podobe, ako s ňou vo Vlachove gubajkári v minulosti chodili do každého domu. Spevy a koledy v ich podaní boli pre divákov príjemným spestrením v období očakávania a duchovnej prípravy na najkrajšie sviatky roka. Zároveň to bol posledný tohtoročný program z projektu „U nás taká obyčaj“ v rámci ktorého organizátori ponúkli verejnosti známe i menej známe zvyky, tance, tradičné remeslá a výroby z horného Gemera.
Viac...
Klub Revúčan prostredníctvom pivárskych suvenírov pripomína existenciu zaniknutého pivovaru Gemer
Napísal(a) Ondrej Ragan
Málokto vie, že v Revúcej existuje klub zberaťeľov pivárskych suvenírov. Začiatky klubu Revúčan sú od roku 2013, kedy sa páni Dobšinský, Garaj, Ragan, Morvaj rozhodli založiť klub pivárov Revúčan a za predsedu si zvolili p. Dobšinského. Klub funguje v pivárni pub MAMUT, má 12 členov, z toho sú 2 ženy. Na Slovensku je 11 klubov zaoberajúcich sa pivnnou tematikou. Členstvo je dobrovoľné. V januári 2014 klub navždy opustil jeho predseda Ján Dobšinský. Členovia sa zúčastňujú zberateľských výstav a predajných búrz po celom Slovensku aj v zahraničí. Pozývame do naších radov všetkých, ktorí majú o túto pivársku tematiku záujem.
Gemersko-malohontské múzem vlastní slovenský kalendár z roku 1787
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Historická knižnica Gemersko-malohontského múzea vo svojich policiach ukrýva útlu knižku o rozmeroch 14,5 x 8,5 cm – 93-stranový kalendár na rok 1787, ktorý je najstarším slovenským kalendárom v knižnici múzea. Počas januára 2016 (4. – 29. 1.) bude vystavený v expozícii múzea ako predmet mesiaca.
Základnou funkciou kalendárov, a teda i dôvodom na ich vydávanie, je orientácia v čase. Tlač kalendárov v Uhorsku je známa od 17. storočia, avšak v susedných európskych krajinách boli kalendáre tlačené už v 15. storočí. Knižné periodické kalendáre patrili koncom 18. storočia medzi najvýznamnejšie a najrozšírenejšie knihy pre ľud.
Počas tretej adventnej nedele usporiadali v Revúcej koncert speváckych zborov pod názvom Vianoce v kostole.
Napísal(a) MsKS Revúca
Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Evanjelickou cirkvou a. v. v Revúcej usporiadali počas tretej adventnej nedele už tradičný koncert speváckych zborov pod názvom Vianoce v kostole. Po roku sa koncert presťahoval z Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca a úlohy hostiteľa sa ujala zborová farárka Mgr. Ing. Danica Hudecová v zastúpení zborovej poddozorkyne Jarmily Kilíkovej, ktorá predniesla úvodné slovo ako i záverečnú modlitbu.
Po príhovore primátorky nášho mesta MVDr. Evy Cireňovej otvoril koncert spevokol Nádej pri ECAV v Revúcej.
LYKOVEC začína znovu kvitnúť
Napísal(a) Dušan Gacko, Mgr. Martina Urbanová
Národný park Muránska planina sa pýši jedným z najkrajších a najvzácnejších kvetov, ktorý nesie názov lykovec, podľa ktorého je pomenovaný aj dospelácky folklórny súbor pri MsKS v Revúcej. Kým flóra a fauna sa na jeseň pripravujú na zimný spánok, Lykovec sa naopak prebúdza k životu a kvitne.
Počas dvoch septembrových popoludní sa v MsDK v Revúcej uskutočnil konkurz do novozakladajúceho súboru Lykovec. Organizátori konkurzu sa tešili hojnej účasti. Semienka pani Evky Skalskej polievané trojicou dám Alenky Ďurkovičovej, Marianky Poprockej a Natálie Poprockej sa ujali a dnes sa na nácvikoch spoločne stretávame 2x do týždňa, v utorok a piatok. Veková hranica súčasného Lykovca sa pohybuje od 14 do 61 rokov,
































Obdobie veselosti, zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína po sviatku Troch kráľov (07.01.) a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 10. februára. Počas týchto mesiacov sa v obciach MAS MALOHONT koná viacero podujatí.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-