Oblastná organizácia SZPB v Rožňave koncepciu vzdelávania napĺňa rôznorodými aktivitami
Napísal(a) I. Lacková
V mesiaci apríl, máj Komisia pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou pri Oblastnej organizácii SZPB v Rožňave svojou činnosťou sa zamerala na rôznorodé aktivity. S dôrazom na prácu s učiteľmi ZO SZPB v Revúcej dňa 7. apríla 2016 sa uskutočnil seminár s predmetovou komisiou dejepisu, hlavnou tematikou bola téma vedomostná súťaž "Medzníky II. svetovej vojny" a história odbojovej činnosti v Revúckom okrese.
Na výstave tvorivosti v Rožňave sa predstaví 24 autorov s 83 farebnými aj čiernobielymi fotografiami
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Srdečne pozývame v stredu 18. mája 2016 o 16.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG) na Betliarskej 8 v Rožňave.
Majáles spojený s oslavou Dňa matiek prizdobený dôstojným programom potešili Vlachovčanov
Napísal(a) Mgr. Martina Gálová
Obecný úrad Vlachovo v spolupráci s OZ Stromíš a MO MS vo Vlachove usporiadali v kultúrnom dome dňa 8.mája 2016 o 14.00 hod. Majáles spojený s oslavou Dňa matiek. Po úvodných slovách Sašky Vargovej sa prihovoril starosta obce Ing. Peter Pakes, ktorý sa tiež poďakoval všetkým mamám za ich starostlivosť a lásku. S pekným programom sa predstavili škôlkari a žiaci ZŠ s MŠ vo Vlachove pod vedením svojich učiteliek.
Výstavu pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov" sprevádzali aj ich prednášky
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili prednášky k výstave pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov“, ktoré viedol jeden z autorov výstavy Ing. arch. Mikuláš Maník. Úvodom priblížil myšlienky jednej z najpozoruhodnejších osobností slovenskej architektúry 20. storočia, Eugena Kramára:
„ Architektúra je trvalou scénou všetkých nás i veľa budúcich generácii“
„My architekti sme zodpovedne povolaní hodnotne modelovať prostredie života, a tak užitočnosťou a krásou pôsobiť výchovne na najlepšie stránky psychiky človeka.“
Nielen našich obdivovateľov histórie najmä v súvislosti vyhorením hradu Krásna Hôrka iste zaujala informácia o známej krásnohorskej múmii Žófii Šeredyovej, ktorá vyše 200 rokov ležala v kaplnke stredovekého hradu Krásna Hôrka, ktorý pred pár rokmi vyhorel. Mumifikované telo grófky po výskume v laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave previezli 11. mája 2016 do kaštieľa v Betliari. Telo bolo od októbra 2015 v Bratislave.
Preneste sa s nami do minulosti Gemera prostredníctvom Andrássyho dňa II
Napísal(a) BM
Dňa 20. mája 2016 od 9:00 hod. sa v areáli Baníckeho múzea v Rožňave (Šafárikova č.31) uskutoční už druhý ročník Andrássyho dňa. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu a v spolupráci so Združením Slovenskej železnej cesty a Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska. Podujatie, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravuje v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii,
Nerušte ma, čítam! Alebo: Tí, ktorí neveria na zázraky, ich nikdy neuvidia.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 12.5.2016 v čase od 10:00 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave pred malým pódiom hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam“.
Vedomostná súťaž žiakov ZŠ z okresu Rimavská Sobota preverila vedomosti z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 6.5.2016 v dopoludňajších hodinách sa uskutočnil v centre voľného času RELAX v Rimavskej Sobote už V. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl z okresu Rimavská Sobota z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945. Súťaž tradične pripravuje Oblastný výbor SZPB v Rim. Sobote v spolupráci s Mestským úradom Rim. Sobota a Centrom voľného času RELAX v Rimavskej Sobote.
V Kokave nad Rimavicou zorganizovali krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
V piatok 6. mája 2016 Hontiansko - Ipeľské osvetové stredisko organizovalo v Kokave nad Rimavicou krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival. Za náš región z okresov Rimavská Sobota a Revúca nás reprezentovali v kategórii speváckych skupín DFS Hájik z Rimavskej Soboty, získali zlaté pásmo a DFS Zornička z Klenovca, získali návrh na postup na celoslovenskú súťaž do Habovky. V kategórii sólistov spevákov sa predstavili sólistky Barborka Ľutpáková z DFS Hájik z Rimavskej Soboty
O súčasnom vývoji vo svete, doma, objektivite informovanosti obyvateľov všeobecne s mesačníkom Zem a svet
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 29. apríla 2016 od 16.00 hodine sa v Okresnej knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote uskutočnila prednáška a beseda so šéfredaktorom mesačníka ZEM a VEK Tiborom Eliotom Rostasom a redaktorom tohto mesačníka Marianom Benkom. Prednášky a besedy sú zúčastnila vyše päťdesiatka poslucháčov nie len z Rimavskej Soboty, ale aj širokého okolia. Prišli záujemci z Tornale, Hnčiarskych Zálužian, Čierneho Potoka a dokonca aj z Bratislavy, ktorí prišli tráviť víkend do nášho okresu a počas nákupov v Bille sa o prednáške dozvedeli.
Viac...
Dňa 28.4.2016 sme v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorili ďalšiu výstavu zachytávajúcu špecifickú tému, ktorou sú tragické udalosti a ich hrozivé dôsledky, ktoré sa stali 10.6.1942 v stredočeskej obci Lidice. Túto zahraničnú výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič a PhDr. Andrea Ševčovičová, ktorá sa v posledných rokoch venuje téme životných a zdravotných podmienok väzňov v nacistických koncentračných táboroch počas 2. svetovej vojny.
Prezentovaná výstava je koncepčne uceleným súborom troch na seba nadväzujúcich výstav Památníka Lidice (Lidická tragédie, Návraty Lidických dětí, Návrat Lidických žen),
Odchádzajúce zvyky a obyčaje spoločne s bystränskými piesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom dávne tradície
Napísal(a) MG - od
Minule sa prostredníctvom stránky starostka obce Rožňavské Bystré pani Želmíra Gonosová pochválila najnovšou folklórnou akciu, ktorú pripravili v deň 1. mája 2016 pod názvom "Otváranie studniški". Ani netreba pripomínať, že sa tak stalo najmä zásluhou DFSk Bystränky, ktorá s pravidelnosťou pripravuje pomaly zabudnuté zvyky a obyčaje a spoloče s bystränskými pesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom tradície, ktoré v Rožňavskom Bystrom pretrvávajú do dnešných čias.
Na Prvého mája v Rožňavskom Bystrom otvárali "studniški"
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Obec Rožňavské Bystré má bohatú históriu a nepochybne vzácne klenoty – kultúrne tradície, ktorými sa môžeme pochváliť. Pokračovateľom ľudových tradícií je DFS „Bystränky“, ktorá sa snaží verne zachytiť históriu bystranského folklóru. Má z čoho čerpať, lebo všetky zvyky sú autentické – bystranské, na ktoré sme právom hrdí. Folklór patrí v Rožňavskom Bystrom medzi najväčšiu pýchu obce, pretože obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie.
Autorská výstava fotografií Milana Slabeja v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
Súčasťou krajskej prehliadky Zochova divadelná Revúca bola aj vernisáž autorskej výstavy fotografií Milana SLABEJA, ktorá je otvorená vo výstavnej sále MsDK v Revúcej od 28. apríla do 27. mája 2016 v čase od 7:30 hod. do 19:00. Pán Slabej sa narodil v Tisovci, kde prežil celý doterajší život. Pracoval v závode Cestné stavby a mechanizmy až do svojho odchodu do dôchodku. Foteniu sa venuje od roku 1968, je fotograf – amatér – samouk. Ako sám hovorí k foteniu sa dostal úplne náhodou, keď mu kamarát doniesol starý „aparát“ na opravu. Ako vášnivý fotograf – amatér predkladá zo svojho repertoáru fotograficky zakonzervované chvíľky premenlivých podôb života
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-