Keďže škola nemala vlastné priestory, Obvodné notárstvo v Slavošovciach v máji roku 1938 vo svojom prípise Školskému inšpektorátu v Rožňave žiadalo o subvenciu na novostavbu obecnej ľudovej školy, ktorá jej bola, dá sa povedať, dopredu zamietnutá z dôvodu, že podpora sa dávala len chudobným obciam, ktoré neboli v stave vystavať školu z vlastných prostriedkov. „V Slavošovciach však tento predpoklad nejestvuje,“ uviedol školský inšpektor.
Po splnení podmienok Ministerstvo zemědělství v Prahe 11. júla 1938 zriadilo Ľudovú hospodársku školu pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach.
V zápisnici o prehliadke obecnej ľudovej školy v šk. roku 1938/1939 sa píše, že škola bola zriadená v roku 1929. Nemala vlastné priestory, ale prepožičané v bývalom obecnom dome.
Škola mala tri učebne. Jedna miestnosť bola pre fyziku. Škola nemala školskú záhradu. Nevyučovali sa žiadne nepovinné predmety. Školu navštevovalo 130 žiakov. Správcom a riaditeľom školy bol Ladislav Moťovský, učiteľmi Alexander Koska a Margita Niemannová.
V apríli 1939 učiteľka Niemannová žiadala školský inšpektorát, aby na uvoľnené miesta dvoch kolegov, ktorí nastúpili vojenskú službu, neprijali nové učiteľské sily, lebo ich neprítomnosť mala byť len dočasná. Avšak už v roku 1940 žiadala nové učiteľské sily, aby sa mohlo začať s vyučovaním v hospodárskej ľudovej škole. Sama vyučovala striedavo od 8 do 10 hod. svoju III. triedu, II. triedu od 10 do 12 a I. triedu od 13 do 15 hod.
Inšpektor ľudových škôl hospodárskych v Lazoch pod Makytou v októbri 1940 žiadal o vykonanie prípravných prác na začatie vyučovania na hospodárskej škole. Správca školy v Slavošovciach však oznámil, že „Z nedostatku odborných vyučovacích síl sa nemôže začať s vyučovaním na hospodárskej škole v Slavošovciach.“ A tak dva roky po zriadení školy sa s vyučovaním nezačalo.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko archív Rožňava, archívne fondy: Obvodný notársky úrad v Slavošovciach( rok 1937, 1940,) , Školský inšpektorát v Rožňave.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-