Horislavom Škultétym pri pobyte vo vtedajšom Gemerskom, neskôr Rožňavskom Bystrom.
Nedostalo sa mu pochopenia v Banskej Štiavnici, odchádza do Drienčan, kde pobudol 24 rokov, vydal najobsiahlejšiu zbierku slovenských ľudových rozprávok Prostonárodné slovenské povesti a ďalšie hodnotné diela, ktoré ani stáročiami neupadli do zabudnutia. Tu aj 22. októbra 1885 zomiera. (Dr. M. Eliáš). Bol to Dobšinský, ktorý svojou tvorbou vymeral pravú cestu tejto slávnej budúcnosti, čo uvádza aj vo svojom závete: Cesta tá, ani nemôže byť iná, jedine cesta popolvára kráľoviča: cesta oddania sa kráse, pravde a dobru zdravým rozumom, múdrym rozmyslom, celým srdcom, plnou dušou, bez klamu a podvodu, vo svetle minulosti a pravdy.
V tomto duchu a odkazu prítomnosti sa uskutočnila v Slavošovciach v predvečer výročia jeho narodenia 13. marca 2015 spomienková slávnosť, spojená s položením venčekov na jeho rodnom dome, k pamätnej tabuli z roku 1928. Za účasti občanov, poslancov Obecného zastupiteľstva, delegácie vedenej starostami Drienčan a Teplého Vrchu, zástupcom SHP Group, riad. ZŠ P. Dobšinského, pracovníkov OcÚ slávnostný príhovor predniesol starosta obce, poslanec KSK Ing. Štefan Bašták. Po slávnostnom akte položenia vencov a príhovore vedúceho expozície Rodného domu, si hostia prezreli priestory dnes už malého Regionálneho múzea, zasväteného tomuto velikánovi, autorovi prekrásnych nebrúsených diamantov a slovenských perál, ako ich počas svojho života nazval zaslúžilý umelec, spisovateľ a čestný občan Slavošoviec prof. Ján Čajak. Slavošovce aj touto spomienkovou slávnosťou zviditeľňujú spoločne s Drienčanmi Pavla Dobšinského a jeho tvorbu, vracajú sa k jeho odkazu. V priateľskej besede v priestoroch OcÚ si pripomenuli aj odkaz Dobšinského diela „Púť po otčine“, ktorú venoval expozícii Ing. Milan Hadač z Ružomberka, bývalý riaditeľ papierne SHP Group v Slavošovciach. Mottom účastníkov stretnutia boli aj slová spisovateľky Márie Jančovej (Pocta Dobšinskému), ktoré sú náplňou návštev mladej generácie v Rodnom dome Dobšinského.
Dobšinského ľudové rozprávky boli tou najkrajšou detskou knihou v mojom živote. Ešte krajšou ako Robinson Crusoe, Amicisovo Srdce a Karafiátovi Chrobáčikovia, ktoré sa neskôr dostali do mojich rúk. Dlho, asi do desiatich rokov sa nimi živili aj iní, putovali celé otrhané z domu do domu po našej dedine. Myslím, že to boli práve rozprávky, ktoré dosť formovali moju povahu, môj optimizmus a vieru vo víťazstvo dobra. Dodnes považujem rozprávku za vrchol umenia. Jej výstavba mi pripomína gotickú stavbu s celým jej bohatstvom a vyvrcholením v pointe.
Na záver slávnosti odzneli slová rozlúčenia pána starostu z Drienčan, v ktorých pripomenul aj to, že pokračujú v zveľaďovaní Dobšinského fary v Drienčanoch, kde Pavol Dobšinský našiel svoj druhý domov, ale aj mohylu svoju, ku ktorej sa vrátime pri okrúhlom výročí jeho úmrtia v októbri 2015. A ešte mnoho a mnoho generácií príde, ustavične bude prichádzať k Dobšinskému, lebo mnohé, čo dnes skvele cvendží slávou a šíravami sveta časom vybledne ako staré plátno, ale Dobšinského povesti budú, kým bude slovenská reč.
Foto: Monika Baštáková
Pripravil: PaedDr. Milan Sajenko, poslanec OZ
[cincopa AMNAbY855IiO]

































__________________________________________________

Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-