dokonalý technický artefakt, ktorým peši prejdú za 40 minút. Mnohí netušia, že tunel je súčasťou tzv. Gemerských spojok, ktoré bolo potrebné vybudovať v neľahkých časoch 2. svetovej vojny, po tom, ako závery Mníchovskej a Viedenskej arbitráže nás pripravili o viac ako 10 000 km štvorcových územia. Horný Gemer a Štitnícký región v ňom zostal oklieštený od okolitého Slovenska. Vtedajšia vláda rozhodla, že je potrebné vybudovať Gemerské spojky – najdlhší tunel SR – Slavoškovský tunel pod Homôlkou. Trať Tisovec – Ľubeník – Slavošovce rozhodnutím vlády bola aj vplyvom Slavošovskej papierne, štrajku železničiarov v Štitníku na prvom mieste. 

Nová trať mala vychádzať z Nižnej Slanej, prvý hrebeň hôr mala prekonať piatimi tunelmi s dĺžkou viac ako 1 km. V Štitníku mala nadviazať na trať Štitník – Slavošovce, dĺžka úseku mala byť 20 km. Na druhom úseku (14 km) železnice Slavošovce – Kopráš – Chyžná Voda mali byť pôvodne tri tuneli. Pre výškové prekonanie Ostrého Vrchu a Kohúta, sa musel postaviť jeden z najdlhších tunelov v SR s oficiálnym názvom Slavošovský tunel pod Homôlkou. Približné náklady na stavbu tohto úseku predstavovali 83,300.000 Ks. Stavba železnice sa začala v Slavošovciach 23.3.1941 na 1. úseku slávnostným výkopom. Dňa 11. apríla 1941 bol prerazený Koprášsky tunel a Slavošovský 15.4.1944. Vtedy navštívil Kopráš a Slavošovce Minister dopravy J. Stano. Tunel priťahuje pozornosť a za to vďaka tým, ktorí nedajú tunelu upadnúť do zabudnutia aj v prítomnosti.
V okolitých lesoch pôsobí človek, aby zachoval prírodu budúcim generáciám napriek rozmarom počasia a lesným kalamitám. O lesy sa starali naši predkovia, v prítomnosti pokračuje Lesné družstvo v Slavošovciach.
Aj pred 70 rokmi veľké a staré „zamyslené stromy“ boli svedkami stavebného ruchu, pohybu robotníkov vyvážajúcich z podzemia hlušinu a tmavú bridlicu. Tunel sa svojho plného uplatnenia dodnes nedočkal. Dielo ale neupadlo do zabudnutia, ožíva stretnutiami ľudí, ktorým nie je ľahostajný. V jeho areáli nachádzajú vhodné miesto na relax návštevníci, rodiny s deťmi. O prostredie okolo tunela sa stará Lesné družstvo Slavošovce. Esteticky a funkčne upravený vstup do tunela firmou Dobart s.r.o. a Elektrokomp Jána Galla sú dôkazom toho, že myšlienky a iniciatíva autorov zachovania tohto vzácneho technického artefaktu nezapadnú prachom. Práve Lesné družstvo Slavošovce prišlo s myšlienkou zrekonštruovať nefunkčný chátrajúci tunel so vstupom zo strany slavošovských lesov, kde už vstup do tunela bol v dezolatnom stave.
S podporou finančných prostriedkov Terra Incognita, Košického samosprávneho kraja ako aj vlastných finančných prostriedkov v septembri roku 2012 bola uskutočnená rekonštrukcia „Vstupná úprava Tunela pod Homôlkou“ so slávnostným otvorením a kultúrnym programom. Okrem toho bol upravený okolitý areál tunela s vybudovaním oddychovej zóny pre širokú verejnosť.
O areál tunela a neustále pribúdajúce atrakcie je veľký záujem. Práve táto skutočnosť reštartovala predstavenstvo Lesného družstva Slavošovce organizovať každý rok v septembri kultúrne podujatie, koncerty k výročiu oficiálneho sprístupnenia tunela. V roku 2013 to bolo prvé výročie otvorenia tunela pod Homôlkou. Dňa 5. septembra 2014 zorganizovali druhý ročník koncertu „Tunel pod Homôlkou“ venovaný aj Pavlovi E. Dobšinskému“, s podporou dotácie Košického samosprávneho kraja, za čo patrí poďakovanie jeho predsedovi JUDr. Zdenkovi Trebuľovi. Lesné družstvo ako organizátor tohto podujatia ďakuje aj ostatným, ktorí sa podieľali na realizácii tohto projektu.
Technické údaje: Ing. V. Kmeť
Text: PaedDr. M. Sajenko

Fotografie z kalamity máj 2014: M. Sajenko