predseda LD p. Rudolf Pažitka, umelecký rezbár p. R. Pažitka mladší, Ing. Dionýz Doboš a starosta obce, poslanec KSK p. Ing. Štefan Bašták, za čo im patrí poďakovanie. Samotné slávnostné otvorenie bolo zaujímavým a podnetným podujatím, ktoré vzniklo vďaka snahe a fortieľu všetkých robotníkov Lesného družstva, dodávateľov, ale aj pracovníkov OcÚ Slavošovce.
Otvorenie malo plánovaný začiatok o 17.00 hod. a bolo kvalitne spropagované. Priestory pred tunelom aj vnútri tunela boli upravené na vystúpenie hudobných skupín: Betliarske vidly, SEXIT, Alojz Mucha a Nebeská muzika Terchová, mažoretiek a ďalších účinkujúcich. Koncert vnútri tunela sa konal po prvýkrát v jeho histórii. Na návštevníkov čakali pripravené lavice aj stoličky. Príslušníci dobrovoľného hasičského zboru pomáhali ako usporiadateľská služba, starali sa oj o požiarne zabezpečenie, mali tu pripravenú techniku. Technici zabezpečili osvetlenie v tuneli a energiu pre ozvučenie pomocou agregátov.
Organizátori zabezpečili nefalšovaný poľovnícky guľáš, ktorý varili p. Kolesár, p. Černík, p. Mražík za asistencie žien pracujúcich v Lesnom družstve. Bolo postarané aj o občerstvenie. Záujem o podujatie predbehol očakávania usporiadateľov. Prví turisti a návštevníci prichádzali už od skorého popoludnia. Na pripravenom parkovisku v blízkosti obce na trase k tunelu sa miesta zapĺňali automobilmi návštevníkov. Čakala ich ešte 20 minútová prechádzka na miesto podujatia. Prichádzali rodiny s deťmi, skupinky turistov zo širokého okolia, miestni občania a pozvaní hostia. K pozvaným hosťom patrili napríklad zastupujúci primátor Rožňavy, primátor Jelšavy, starosta Chyžného a hostia z družobnej obce Drienčany. Jeden z pozvaných hostí bol aj bývalý riaditeľ SHP Slavošovce Ing. M. Hadač, ktorý pôsobí t.č. v Bosne. V dobe svojho pôsobenia v Slavošovciach bol jedným z propagátorov myšlienky zviditeľnenia tunela pod Homôlkou. Podujatie prišla zdokumentovať Rožňavská regionálna televízia. Spolu 800 návštevníkov príjemne prekvapilo. Takúto účasť neočakávala ani najoptimistickejšia prognóza. Milovníci turistiky, aj všetci prítomní prišli, aby videli tento nezabudnuteľný artefakt z rokov prvej Slovenskej republiky. Artefakt prezentujúci dielo rúk a umu jeho budovateľov. Aj keď ním nikdy neprešiel vlak, tunel pod Homôlkou si zasluhuje našu pozornosť a priazeň.
Piatkové podujatie sa natiahlo až do neskorých nočných hodín, prítomní si užili kvalitný program, občerstvenie. Stretli sa tu skoro všetky generácie, aby videli nielen program, ale hlavne tunel a jeho novo zrenovovaný vchod. Gemerské spojky a nedobudovaný tunel spájajúci Východoslovenský a Stredoslovenský kraj aj dnes spojili ľudí s dobrým a otvoreným srdcom. Bol to prvý krok, tak, ako v rozprávkach Slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského odklial začarovanú, roky spiacu cestu. Je to zároveň zaväzujúci krok pre dnešnú, aj budúce generácie k rozvíjaniu podobných podujatí a zviditeľňovaniu nášho regiónu pre každého. Pešia turistika a cykloturistika znovuobjavila cestu, na ktorú sa dlhé roky zabúdalo. Preto nesmieme zabúdať na motto prezentované v príhovore na podujatí: Prv, ako vstúpime do tohto tunela, skloňme hlavu pred jeho budovateľmi, poďakujme im a zachovajme to, čo vybudovali. Čo povedať na záver? Poďakovanie patrí všetkým organizátorom tohto krásneho a zmysluplného podujatia.
PS: Hneď na druhý deň sa spolu s množstvom návštevníkov k tunelu vybrala skupina cykloturistov z oddielu Zlatý Kras z Gemerskej Hôrky. Samozrejme najprv sa zastavili v rodnom dome P. Dobšinského. (Viď foto.)
Milan Sajenko
{gallery}obsah/slavos/homolka/slavnost{/gallery}
Koncert v tuneli na videu:
{jcomments on}































Konečne prišiel verejnosťou aj organizátormi očakávaný deň „D“. 28. september 2012 - slávnostné otvorenie Tunela pod Homôlkou v Slavošovciach. Ožilo prostredie pred vynoveným vstupom do tunela. Stavebné úpravy priniesli nový bezpečný múr na vstupe, pekné schodisko z prírodného duba, vysadenú zeleň a množstvo atraktívnych doplnkov, akým je napríklad priestor na oddych pre turistov v podobe vláčika. Prichádzajúcich vítal aj nedávno postavený turistický zrub. To všetko vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Lesného družstva, Obecného úradu Slavošovce a firmy DOBART. Myšlienky propagátora tunela, ako turistickej atrakcie PaedDr. Milana Sajenka zhmotnili
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-