nedeľa, 05 február 2023 19:45

Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom Doporučený

Napísal(a) J. Dávid
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Starí bystranskí gazdovia sa zišli na kus reči. Starí bystranskí gazdovia sa zišli na kus reči. Foto: Archív OD

V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).

Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.

Aby však jeho prvotina bola pravdivá a nemenná, musí byť niekým napísaná. Preto mám pohnútky pre napísanie a dostupné poznanie histórie o priebehu môjho rodu pod priezviskom DÁVID od jej vzniku až po dnešok (= rok 2022).

Čím by som mal začať? Rozhodol som sa pre priblíženie a poznanie miesta, kde z poznaných a dostupných poznatkov sú začiatky môjho rodu. Tým miestom je aj moja rodná obec Rožňavské Bystré, v ktorej som po narodení prežil svoj celý 80-ročný život. Preto považujem za potrebné, aj z môjho morálneho hľadiska, zmieniť sa v krátkom oboznámení s jej históriou.

Prvá písomná zmienka o obci Rožňavské Bystré pochádza z konca 13. storočia z roku 1291, kedy obec vznikla. Bola založená rodom Ákošov. Od svojho vzniku patrila panstvu Štitnik. Mala však viacerých pánov. Pôvodne (v 13. – 16. storočí) patrila Bebekovcom, v 17. storočí Baloghovcom a od 18. storočia Andrássyovcom.

bystre staramapa do roku 1901

Výrez zo Vzdialenostnej mapy Uhorska (1897-1903) s chotárom obce Sebespatak (Rožňavské Bystré).

(Všimnite si pod obcou na potoku tri mlyny. Dnes už dva v katastri obce Bystré neexistujú)

Názov obce sa počas jej histórie často menil. V stredoveku (493 – 1492) je uvádzaný len v maďarčine (maďarskom jazyku) aj napriek tomu, že u obyvateľstva nemôžeme predpokladať prítomnosť Maďarov. Preto muselo existovať aj slovenské meno. Jej pôvodný názov v maďarčine bol Sebespatak. Od roku 1947 je zachovaný jej dnešný názov Rožňavské Bystré. Je možné a dá sa predpokladať, že jej posledné pomenovanie pravdepodobne pochádza z toho, že sa nachádza blízko Rožňavy a je spojený s malým potokom Bystrá, ktorý cez ňu preteká, s prameňom spod vrchu Turecká.

Prvé zápisy obyvateľských mien nachádzame v dosť ťažko identifikovanej podobe. Viaceré mená svedčia o tom, že tu bol dosť častý pohyb obyvateľstva aj v ich národnostnom zložení. Sú to mená Tomáš, Kelemen, András, Antónius, Margit, Petrus, Ambrus, Vido, Ricz a iné. To znamená, že tu žili Slováci, Česi, Maďari, Ukrajinci, Poliaci, Taliani, Rusi, ako aj juhoslovanské národnosti.

Medzi najstaršie priezviská obyvateľov obce uvádzané z roku 1582 patrí Chilo-Filo, z roku 1602 je to priezvisko Demjan, v roku 1605 Molnár, v roku 1614 Czapo-Čapo, Davit-Dávid, v roku 1680 Kartal, 1697 Tomko, 1780  Babis, Behún, Grenda atď.

Do histórie obce sa veľmi nepriaznivo zapísal zničujúci vpád Turkov, po ktorom v rokoch 1566 – 1580 bola spustošená a vyľudnená. V roku 1709 – 1911 zasiahla okolité obce nákazlivá choroba – mor, ktorý si svojou krutosťou vyžiadal aj svoje obete. V Rožňavskom Bystrom „vzal“ životy 155 občanom. Súpis v roku 1804 tu spočítal 58 domov a 82 rodín, ktoré vykazujú 386 osôb. Rozvoju obce bránil aj malý a málo úrodný chotár a čiastočne aj vojnové výpravy Turkov. V roku 1855 vypukla v obci ďalšia epidémia – cholera, na ktorú zomrelo 64 osôb.

Z uvedeného prehľadu je vidieť, že priezvisko DÁVID sa objavilo už v roku 1614. Je potreba konštatovať, že tieto priezviská boli vo viacerých prípadoch, aj keď nie jedného rodu, ale niekoľkých rodov. Či sa objavili od prvotne uvádzaného DÁVID, nedokážem tvrdiť ani preukázať.

 

Mgr. Ján Dávid

 

Čítať 656 krát Naposledy zmenené utorok, 07 február 2023 15:44

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!