
Slávnosť začala omšou, ktorú slúžil farský administrátor JCLic. Peter Krajč, ktorý požehnal novo osadenú sochu sv. Barbory a sochu sv. Floriána.
Po tejto časti oslavy sa pustila Modlitba hasiča, ktorú zhudobnil a zahral p. Hanes a text nahovoril p. Genčanský, za čo aj touto cestou ďakujeme. Potom sa prihovoril k prítomným Karol Szabo, poslanec Mestského zastupiteľstva v Jelšave, ktorý privítal prítomných hostí a priblížil históriu a súčasnosť hasičského zboru.
Nastal okamih oceňovania, k prítomným sa prihovoril Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda a veliteľ DHZ Jelšava. Poukázal na nezištnosť konania všetkých prítomných ocenených.
Boli udelené nasledovné medaile:
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – MVDr. Milan Kolesár, Ladislav Berki, Pavol Berki,
Bronzový kríž – Za zásluhy a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Gabriela Jakubecová,
Za mimoriadne zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Kováč,
Bronzový kríž – Za zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Zdenko Javorčík starší,
Zlatý kríž – Za zásluhy s hviezdou, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Ing. Pavol Zapletal, MBA,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Jaroslav Humeník, Ján Jurek, Slavomír Machava, Attila Žilka,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Mesto Jelšava – cenu prevzal MVDr. Milan Kolesár, primátor a SMZ, a. s. Jelšava – cenu prevzal Ing. Roman Gažúr, generálny riaditeľ,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – plk. Ing. Dušan Hancko, riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica, npor. Marek Hodoš – OR HaZZ Revúca, Dominik Kochjar, DHZ Muráň, Marcel Šuhaj, DHZ Muráň,
Svätého Floriána za záchranu ľudského života pri požiari dňa 22. mája 2023 v Jelšave – prap. Peter Siman – OR HaZZ Revúca,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Viera Bérešová, Nataša Fertőová, Marián Gacko, Ladislav Horváth, Ľudovít Koren, Zdenko Javorčík mladší, Juraj Samko starší, Juraj Samko mladší, Bc. Peter Repák, Martin Stehlo, Irena Petro Zacharová, Ivan Petro Zachar, Bc. Gabriela Sabonová, Zdenko Švejkovský, JCLic. Peter Krajč,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Pamätná medaila k príležitosti 100. výročia vzniku ZHJ Slovenska a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Berki, Zdenko Javorčík najstarší, Lukáš Javorčík, Ján Moskáľ,
Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Lucia Bábelová, Ladislav György, Ján Hudaček, Ondrej Kožiak, František Polák, Peter Gergely, Bc. Anna Hudačeková, Mgr. Michal Kolodziejský Ladislav Koto, Ing. Peter Niklas, Mgr. Eva Přibylová, Karol Szabo Mestské lesy, s.r.o. Jelšava – cenu prevzal Ing. Michal Fulmek, konateľ, Mestské služby Jelšava – cenu prevzala Iveta Kováčová, Základná škola s materskou školu Jelšava – cenu prevzala Mgr. Martina Kolesárová, zástupkyňa riaditeľky, Dobrovoľný hasičský zbor Tótkomlóš – cenu prevzal Sándor Nagy, veliteľ, Dobrovoľný hasičský zbor Nadlak – cenu prevzal Ján Roskoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia DHZ Rákoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Jelšava pri príležitosti 150. výročia založenia Jelšava,
Pamätná stuha k 150. výročiu založenia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava – DHZ Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Tótkomlóš, Nadlak, SMZ, a. s. Jelšava – Banská záchranná služba, OR HaZZ Revúca, Obvodné oddelenie policajného zboru Jelšava.
Ocenenia boli odovzdané, prítomní sa z kostola presunuli do Mestského múzea, kde si prezreli výstavu hasičských modelov Miroslava Kováča, Ivana Petra Zachara a Ing. Pavla Zapletala, MBA. Výstava bude prístupná do konca septembra. Ďalším sprievodným podujatím bola statická ukážka hasičskej techniky z okolitých DHZ – historická technika, ale aj súčasná zásahová. V priestoroch Kaštieľa Coburgovcov bola ukážka pátrania po nezvestných osobách psami pohotovostného pátracieho tímu.
Pochutnať si prítomní mohli aj na guláši, ktorý varil Marek Javorčík – ďakujeme. Poďakovanie patrí Mestu Jelšava, ktoré prispelo k realizácii tohto podujatia, SMZ, a. s. Jelšava. Realizácia podujatia by nemohla byť realizovaná ani bez príspevku 2 % dani od fyzických či právnických osôb, ktoré bolo poskytnuté pre DHZ Jelšava, Attilovi Žilkovi za sponzorskú pomoc, Silvii Zapletalovej za kvetinovú výzdobu, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, Mestským službám Jelšava.
Nedeľa patrila zahraničným hosťom, s ktorými sme sa prešli ku soche sv. Floriána, navštívili sme Hasičskú zbrojnicu v Plešivci, ďakujeme Ladislavovi Jánošdeákovi.
Veľké poďakovanie patrí všetkým členom DHZ Jelšava, ktorí svojou troškou prispeli ku tomu, aby sa toto spomienkové podujatie mohlo zrealizovať.
Gabriela Jakubecová































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-