Bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná Doporučený
Napísal(a) Dana Červenáková
Veľa je vo svete rozprávok,
toľko, že sa nevojdú na riadok.
Keď máme tajné priania, tajný sen,
do čarovných rozprávok
nás zavedie pán Andersen.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná. V noci plnej kúziel a čarov, práve prvého apríla sa konalo tretie magické stretnutie všakovakých rozprávkových postavičiek. Navštívili nás dedko s repkou, medovníková babka s Janíčkom a Marienkou, Statočný cínový vojačik s pánom
Nesklamali, ako ináč, rozprávkové víly študentky Maťa i Kaťa aj druhá Maťa, ktoré si pre deti pripravili krátke poučné stanovištia matematiky, slušného správania a správneho určenia času, kde deti zároveň spoznávali zvieratká, nezabudli na udržiavanie poriadku v izbičke a pripomenuli si zázračné slovíčka – ďakujem, prosím, dobrú noc...
Druhá skupinka študentiek – Iva a Sisa nadviazala na minuloročné spoznávanie operencov, ktorými sme si zároveň pripomenuli deň vtáctva. Deti túto časť veľmi intenzívne vnímali, nakoľko im pomáhali malí kamaráti zo školy prváčka Dianka a tretiak Matúško a pekne ich dopĺňala naša nová čitateľka Karolínka. Pásmo básničiek a hovoreného náučného textu dopĺňali ukážky spevavého hlasu operencov a krásne ilustrácie z dielne knižničných šikovných rúk.
Nádherným vyvrcholením, už v neskorých večerno-nočných hodinách, bolo pásmo Zima, kde sa nám predstavili Lucie – žiačky Peťa, Sima i Barborka a nezabudnuteľná Ivanka ako anjelik, Manuela ako plne rešpektovaný čert a Braňo ako Mikuláš. Za každou tvorivou dielňou bolo cítiť Kamilovu kreatívnu silu. Nádhernými kreslenými kulisami prispela svojou šikovnou kresbou Stanka, ktorá nám večer priviedla malého kamaráta Fera.
Neopakovateľným zážitkom bolo ráno na druhý deň. Tu sme zistili, že po výdatných sladkých raňajkách s bábovkou od mamičky Karinky, mafinách učiteľky Evky, teplým čajíkom tety Danky a inými dobrotami od mamičiek, sa predsa len musíme pobaliť a rozlúčiť sa. Pre slzy a strachujúce sa mamičky o nočné prebúdzanie ich ratolestí nebolo miesta, veď posledná škôlkarka ešte o poltretej ráno nemala obe očká zaťažené sladkým sníčkom. Ranné pokrikovanie – aj na rok chceme nocovať, urobme aj v lete nočnú knižničnú noc - nemali konca-kraja.
Našu knižnicu navštevujú neobyčajné bytosti, ktoré milujú rozprávky, básničky, ale i svojich kamarátov. V čarovnú noc sa premenili na najlepších kamarátov, ktorí si v spoločnosti detí z tunajšej materskej školy, základných škôl a stredných škôl spoločne vytvorili noc kúzelných zážitkov a nových kamarátstiev. Sme radi, že i naša knižnica mohla byť kúskom šťastia a radosti, hoc i len na jednu noc, pre naše deti z Gemerskej Polomy.
Za Obecnú knižnicu v Gemerskej Polome
Dana Červenáková
Fotografie: Dana Červenáková a Eva Žúdelová
{gallery}kultura/kniznica/noc11/gp{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-