Kozmický región pozýva na návštevu stanice vesmírnych misií * Hvezdáreň Rožňava otvára svoje brány počas Dňa hvezdární a planetárií
Napísal(a) A. Kleinová
Hvezdáreň v Rožňave, ktorá je súčasťou Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých nadšencov vesmíru, rodiny s deťmi, zvedavú mládež a širokú verejnosť na výnimočné podujatie pri príležitosti celoslovenského Dňa hvezdární a planetárií. V sobotu 28. marca 2026 čaká na návštevníkov nášho astronomického zariadenia bohatý program.
Podujatie odštartuje o 14:00 hod. slávnostným vyhodnotením a vernisážou obľúbenej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, kde dostane priestor a ocenenia kreativita mladých umelcov.
Lákadlom tohtoročného programu sú unikátne voľné prehliadky stanice simulovaných vesmírnych misií KOZMICKÝ REGIÓN – COSMIC REGION.
Kultúrna nádielka od jari až do leta z revúckeho MsKS
Napísal(a) J. Genčanský
Aby ani návštevníci našej webovej stránky nezmeškali nič podstatné, čo sa deje v Revúcej, z tamojšieho Mestského kultúrneho strediska nám poskytli informáciu o tom, čo počas jarných dní pripravili v tomto zariadení. Je už len na vás, čo si v marci z jarného kultúrneho balíčka pre seba, či najbližších vyberiete. V tomto príspevku nájdete program až do tohtoročného letného obdobia.
JARNÝ KULTÚRNY BALÍČEK
* * * * * * * * * * * * * * * *
15. marca 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ZLATÁ BAŇA
Pozývame vás do divadla na komédiu Reneho Freunda, ktorá sa odohráva v atraktívnom prostredí súkromnej kliniky plastickej chirurgie. Hra kladie aktuálne otázky, napríklad Čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť za peniaze? Účinkujú: Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Peter Sklár, Marián Labuda ml. Réžia: Juraj Bielik.
Fašiangy ožijú v Dome tradičnej kultúry Gemera priadkami z Rejdovej
Napísal(a) A. Kleinová
Fašiangové obdobie, ktoré každoročne trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, prinesie do Rožňavy vôňu tradícií, chutí a ľudovej kultúry. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov folklóru na celodenný tematický program Fašiangy s FSk Hôra Rejdová.
Podujatie sa uskutoční v stredu 4. februára 2026 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). Už od 13.00 hod. sa v gastronomickej dielni predstavia členky folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej, ktoré návštevníkom predvedú tradičnú prípravu fašiangových šišiek podľa starých receptov.
Podvečer, od 17.00 hod., sa program presunie do sály DTKG, kde sa diváci spolu s folklórnou skupinou Hôra prenesú do čias zimných večerov na gemerskej dedine. Scénický folklórny program Rejdovskie priadki ponúkne autentický pohľad do tzv. kúdelnej chyže – miesta, kde sa ženy stretávali pri priadkach.
Gemer si pripomenul 81. výročie oslobodenia spod fašizmu
Napísal(a) MG od
V januári si na Gemeri už 81 rokov pripomíname oslobodzovacie boje, ktoré navždy zostanú zapísané v novodobej histórii aj tohto nášho regiónu. Tak tomu aj dnes boli najmä väčšie obce svedkami kladenia vencov bojovníkom padlým v II. svetovej vojne za našu slobodu. Z rôznych zdrojov sme zaznamenali slávnostné zhromaždenia nielen vo veľkých mestách Gemera, ale aj z menších obcí, z ktorých niekoľko v príspevku pripomíname.
Revúca – Vo štvrtok 22. januára 2026 si na Námestí slobody za účasti širokej verejnosti, členov Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej a v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej pripomenuli 81. výročie oslobodenia mesta Revúca. Sloboda do mesta Revúca prišla 25. januára 1945. Z historických prameňov vieme, že víťazné vojská vstúpili do mesta ráno o siedmej hodine.
Na Gemeri sa v uplynulom roku 2025 narodilo vyše 1300 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V uplynulom roku 2025 sa na Gemeri narodilo vyše 1300 detí. Vyplýva to z informácie, ktorou na stránku práve prispela Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka Nemocníc Penta Hospital. Pozrime sa preto bližšie do našich jednotlivých nemocníc v tomto regióne. Všimnite si aj najčastejšie rodné mená, ktorými v týchto nemocniciach chlapcov, či dievčatá pokrstili. Popri tradičných menách rodičia dali svojím deťom veru aj netradičné mená.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 524 detí. Na svet prišlo 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Filip, Kristián, Samuel, Damián, Martin a Oliver. U dievčat zase dominovali mená Emma/Ema, Sofia, Nela, Vivien, Noemi, Jana i Nina.
Štátne vyznamenanie prezidenta SR aj Gemerčanke Kornélii Wirtschafterovej
Napísal(a) MG od
Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky udelil v sobotu 10. januára 2026 štátne vyznamenania 22 osobnostiam spoločenského, vedeckého, kultúrneho aj športového života, z toho štyrom in memoriam. Medzi nimi sme zaregistrovali aj meno Gemerčanky Kornélie Wirtschafterovej, rodáčky z Tornale, v zastúpení ktorej Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky okruh – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu prevzala Oľga Bodorová, bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Slávnostný akt sa uskutočnil v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Kornélia Wirtschafterová prežila štyri koncentračné tábory
Kornélia Wirtschafterová sa narodila 28. júna 1926 v Tornali do maďarskej rodiny židovského pôvodu. Spolu s bratom a rodičmi sa v roku 1938 presťahovali do Rimavskej Soboty.
Alexander Valuch víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Pohár starostky obce Gemerská Poloma v 34. ročníku stolnotenisového turnaja ako prvého tohtoročného turnaja na Slovensku si 3. januára 2026 vybojoval tretí hráč rebríčka SSTZ Alexander Valuch (AŠK Mária Huta/TTC ROVAA Žilina), ktorý v K. O. súboji o 1. miesto zdolal Martina Marka (ŠKST MICHALOVCE/STK LOKOMOTÍVA KOŠICE) 11:7, 11:5, 11:3. Informuje o tom obecná stránka Gemerskej Polomy. Turnaja sa zúčastnil aj predseda SSTZ pán Anton Hamran, ktorý odovzdal víťazom trofeje a pri príležitosti stého výročia stolného tenisu na Slovensku a zakladateľom turnaja Pamätné listy: pánovi Jánovi Chanasovi, ako zakladateľovi turnaja, Jurajovi Galajdovi, Pavlovi Petergáčovi st., Jozefovi Trojanovi st., Miroslavovi Michalkovi a Lillian Bronďošovej (na obrázku nižšie) ako výraz vďaky za podiel na rozvoji slovenského stolného tenisu v jeho bohatej histórii.
Výstava revúckych amatérskych fotografov oslavuje desiaty ročník
Napísal(a) MG od, ai
REVÚCA 10. decembra 2025 – Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Revúcej bola 10. decembra t. r. slávnostne otvorená výstava prác miestnych amatérskych fotografov pod názvom "Revúcka fotografia 2025“. Tento ročník je už desiatym v poradí, čo potvrdzuje neutíchajúci záujem o fotografiu a lokálne umenie v regióne.
Na vernisáži sa zišlo množstvo milovníkov umenia, aby si ako prví prezreli pestrú mozaiku zachytených momentov, krajiniek a detailov z objektívov revúckych autorov. Atmosféra bola príjemná a návštevníci mali možnosť priamo diskutovať s prítomnými fotografmi o ich dielach a inšpirácii.
Niekoľko fotografií Petra Pobočeka z otvorenia zachytáva slávnostnú náladu a prvé reakcie návštevníkov.
Omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa 7. decembra 2025 uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavou a baníci zo SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci.
Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Mladí hasiči – Michal Barčiš, Ivana Dúdorová a Bianka Hudačeková odovzdali dary – chlieb a soľ, Zdenko Javorčík ml. a Zdenko Javorčík st. sekeru a prilbu. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola, oboznámil prítomných so životom svätej Barbory.
Pripomenuli si pamiatku obetí holokaustu v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 2.11.2025 o 14.00 hodine ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku zvolala spomienkové zhromaždenie pri pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4. novembra 1944. Napriek sychravému počasiu sa niekoľko členov ZO SZPB a občanov obce akcie zúčastnilo a vypočulo si príhovor čestného predsedu ZO SZPB v obci pplk. v. v. JUDr. Jozefa Pupalu. Krátku modlitbu predniesol novozvolený predseda ZO SZPB PhDr. Marian Bodolló. Poďakoval sa prítomným za účasť, napriek sviatku Pamiatky zosnulých a počasiu. V krátkej modlitbe sa poklonili účastníci 15-tim obetiam spomínaného holokaustu, z ktorých prežili nemecký koncentračný tábor v Dachau len dvaja. Jeden z nich, pán Gondáš, po dvoch mesiacoch na následky mučenia zomrel. Jediný, ktorý prežil útrapy bol Emil Matušiak. Podľa jeho slov mal šťastie, že jeho "vitalite" neodolala ich dozorkyňa, ktorá sa pričinila o jeho záchranu.
Viac...
Podnetné každoročné posedenie so staršími občanmi obce Čierna Lehota
Napísal(a) M. Terrai
Ako každý rok, aj teraz samospráva obce Čierna Lehota na hornom Gemeri pripravila 28. novembra 2025 stretnutie so svojimi staršími občanmi, teda s občanmi nad 65 rokov, a ich jubilantami, ktorí oslavovali svoje okrúhle výročia narodenín.
Tento rok, z preventívnych dôvodov (RÚVZ z dôvodu výskytu žltačky všetky akcie zakázal) sa toto posedenie presunulo až na termín teraz v novembri. O to krajšie, kedy sa stretli občania s radosťou a chuťou.
Úvodom sa prihovorila pani starostka obce Ing. Iveta Potočná a hosť predseda Jednoty dôchodcov Slovenska okresu Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabián, ktorý sa tu už cíti ako doma, ako občan Čiernej Lehoty, aj so svojím kolegom, podpredsedom JDS okresu Rožňava pánom Ing. Štefanom Baštákom. Ďakujeme im za účasť, za pekné slová, pozdravy.
Adventný koncert v Rožňave si zapíše už dvadsiaty druhý ročník
Napísal(a) E. Kardošová
Dňa 6. decembra 2025 o 17:00 hod. sa v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v Rožňave uskutoční už 22. ročník Adventného koncertu – tradičné podujatie, ktoré sa za roky svojho trvania stalo jedným z najobľúbenejších momentov rožňavskej adventnej atmosféry.
Hlavným organizátorom je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave, v spolupráci s Mestom Rožňava pod záštitou primátora Michala Domika a so Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Počas uplynulých dvoch desaťročí sa Adventné koncerty stali prirodzenou súčasťou kultúrneho kalendára OZ a mesta Rožňava. Každoročne prinášajú priestor, v ktorom sa stretávajú pedagógovia ZUŠ, študenti, hudobní hostia aj rodiny z Rožňavy a širokého okolia.
V rimavskosobotskej nemocnici oslavujú deň predčasniatok
Napísal(a) J. Fedáková
Rimavská Sobota 17. novembra 2025 - Rimavskosobotská nemocnica si dnes pripomína Svetový deň predčasne narodených detí. Pri tejto príležitosti mimoriadne drobným novorodencom venuje maličké biele čiapočky s odkazom mini zázrak. Symbolicky tak vyjadruje podporu rodinám, ktoré prechádzajú náročným obdobím po skorom príchode dieťaťa na svet.
Nemocnica v minulom roku prijala na jednotku intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o novorodencov 228 detí, z toho 72 bolo narodených pred 37. gestačným týždňom. Na oddelení sa najčastejšie starajú o deti narodené v období od 34. do 36. týždňa tehotenstva, ktorých bolo vlani 55.
K najmenším novorodencom, ktorí prišli na svet v rimavskosobotskej nemocnici, patria Jozefína (1000 g, 28. g. t.), Karol (740 g, 25. g. t.) a Lilien (840 g, 26. g. t.).
Nitky času * XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky Paličkovanie, csipkeverés, koronki v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičných textilných remesiel na XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky s názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa uskutoční 20. – 22. novembra 2025 pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Slávnostné otvorenie festivalu plánujeme 21. novembra 2025 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave.
„Paličkovaná čipka z Gemera je dôkazom, že aj tie najjemnejšie nitky dokážu spájať celé generácie, regióny aj krajiny. Každý vzor nesie v sebe kus histórie, tradície a trpezlivosti, ktorá je pre našich ľudí typická.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-