Rok na Gemeri oslavuje 30 rokov * Pocta tradíciám, tvorivosti a Gemerčanom
Napísal(a) A. Kleinová
Jubilejný 30. ročník Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera – ROK NA GEMERI prinesie do Rožňavy pestrú mozaiku remesiel, folklóru, hudby a zážitkov pre všetky generácie. Festival sa uskutoční od 18. do 22. novembra 2025 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v ďalších festivalových priestoroch, pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
Festival vznikol v novembri 1995 z iniciatívy Gemerského osvetového strediska v Rožňave a miestnych folklórnych skupín. Jeho cieľom bolo uchovať v pamäti tradičný rok na dedine – od zimných sviatkov až po jesenné práce – a dať priestor na prezentáciu gemerských zvykov a obyčají nositeľom ľudovej kultúry z celého Gemera. Počas troch desaťročí sa podujatie stalo jedinečnou kronikou regiónu, ktorá každoročne ožíva v príbehoch, piesňach, tancoch a remeselných zručnostiach.
Pripomenuli si 40 výročie existencie folklórneho súboru Haviar z Rožňavy
Napísal(a) MG od
Je tomu už 40 rokov, čo si Folklórny súbor Haviar z Rožňavy v sobotu 8.11. 2025 pripomenul okrúhle výročie svojho založenia slávnostným galaprogramom s názvom Tradícia v pohybe. Miesto na toto výročie si vybrali priestor Mestského divadla Actores, ktorého zaplnená sála pozorne sledovala jednotlivé folklórne vystúpenia.
Súbor sa zameriava predošetkým na folklórny materiál najmä z oblasti horného Gemera, no vo svojom repertoári prezentuje aj tance z iných regiónov Slovenska. Vedenie súboru teší najmä to, že počas existencie súboru sa v jeho radoch vystriedalo už množstvo tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorí pochádzajú nielen z Rožňavy, ale aj z jej blízkeho okolia. Aj preto sa môže pochváliť vekovým rozsahom členov, ktorý siaha od troch až do 82 rokov.
Obrázky z Gemerskej podkovičky 2025 v Revúcej, ktorá detským prejavom chytila za srdcia starších
Napísal(a) MG od
Plagáty v regióne Gemera-Malohontu, najmä v Revúcej, si dali záležať trefnou pozvánkou na nadchádzajúci detský folklórny festival Gemerská podkovička, ktorú po 15. raz usporiadalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej dňa 7. novembra 2025. Dom kultúry v Revúcej sa rozospieval a roztancoval detskými folklórnymi súbormi, a to: Čížiček z Tisovca, Hájiček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Mladosť z Klenovca a Zrkadielko z Hnúšte. Zaplnená sála privítala tiež detský súbor Matičiarik z Banskej Bystrice, ktorý bol hosťom podujatia. Môžeme povedať, že to bolo naozaj zaujímavé predstavenie, kde sa detské súbory predstavili tým, čo najnovšie nacvičili pre toto vystúpenie. Zazneli krásne ľudové piesne z rôznych kútov Gemera-Malohontu, ale tiež náročné cifrovačky mladých tanečníkov a tanečníc. Najmä také, ktoré charakterizujú ten-ktorý región spolu s ľudovými krojmi.
Detský folklórny festival Gemerská podkovička po pätnástykrát v Revúcej
Napísal(a) MsKS Revúca
Divadelná sála Domu kultúry v Revúcej bude v piatok 7. novembra 2025 miestom 15. ročníka detského folklórneho festivalu v regióne Gemer-Malohont známeho ako Gemerská podkovička. Jeho organizátormi sú Gemersko malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca. V hlavnom večernom programe od 17:00 hodine sa účastníkom festivalu predstaví šesť detských folklórnych súborov z regiónu – Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca. Špeciálnym účastníkom bude Matičiarik z Banskej Bystrice.
Predpoludním sú naplánované sprievodné aktivity – tvorivé dielne pre deti a vedúcich súborov, oboznamovanie sa s tradičným tancom, spevom, krojmi a zvykmi regiónu. Tentoraz to bude výstava ábelovských krojov zo zbierky Gréty Ivaničovej, ktorá návštevníkom priblíži bohatstvo tradičného ľudového odevu z obce Ábelová.
V sobotu 18. októbra 2025 sa Kongresová sála na druhom poschodí rožňavskej radnice zaplnila detským smiechom, krojmi a energiou mladých tanečníkov. Konal sa 4. Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, ktorý priniesol pestrú mozaiku hudby, spevu a tanca z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia.
Publikum si mohlo vychutnať vystúpenia detských ľudových hudieb – nechýbali Lúčka z Rožňavy, Vadgesztenyék, Tücsök a Cinegék, Kis Sajó, Mrzukanti či Haviar. Pôvodne ohlásená Pouhorčanka z Pohronskej Polhory sa, žiaľ, pre vysokú chorobnosť nezúčastnila.
Jedným z vrcholov programu bol zahraničný hosť – DFS Kisvirgonc Táncegyüttes z Báčky Topoľe v Srbsku. Mladí tanečníci z Maďarska predviedli temperamentné tance z oblasti Hajdúságu a svojím výkonom doslova strhli publikum.
Štvrtý medzinárodný festival detských folklórnych súborov víta Rožňava
Napísal(a) R. Šimko
Rožňava sa už čoskoro stane centrom radosti, hudby a tanca v podaní najmladších folkloristov. V sobotu 18. októbra 2025 o 14.00 hod. sa v kongresovej sále Radnice na Námestí baníkov 32 uskutoční 4. ročník Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov. Organizátorom je Mesto Rožňava a podujatie sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Festival si za krátky čas našiel pevné miesto v kultúrnom kalendári mesta. Predchádzajúce ročníky ukázali, že detský folklór dokáže naplniť sálu energiou, autentickými piesňami, tancami a veselou atmosférou. Rožňava sa stala miestom, kde sa stretávajú detské súbory nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Práve medzinárodný rozmer festivalu robí z tohto podujatia unikátnu udalosť, ktorá spája kultúry a podporuje priateľstvá medzi deťmi.
Pri obci Jablonov nad Turňou v okrese Rožňava dňa 13. októbra 2025 predpoludním sa na železničnej trati Košice – Zvolen zrazili dva oproti idúce rýchliky s množstvom cestujúcich. Smerom z Košíc išlo o rýchlik s odchodom o 9:22, smerom do Košíc o rýchlik s odchodom z Rožňavy o 9:48. Jeden z vlakov zostal po zrážke na koľajniciach, druhý vlak visí zo zrázu. Prvé informácie potvrdili, že zhruba 100 ľudí je ľahko zranených, dvaja ľudia sú v kritickom stave, traja ľudia sú zakliesnení. Šokujúca správa, ktorá zasiahla všetkých občanov Slovenska, ale najmä horného Gemera. Z prvých informácií sme sa dozvedeli, že "Na mieste zasahujú všetky zložky Integrovaného záchranného systému. Cestujúci postupne opúšťajú vlakové súpravy, rozsah zranení nie je zatiaľ známy," uviedla polícia. Polícia zabezpečuje miesto nehody, koordinuje prácu záchranných zložiek a usmerňuje pohyb osôb v okolí.
Prvá analógová vesmírna stanica na Slovensku štartuje v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
V Rožňave štartuje unikátny projekt Cosmic Region – Kozmický región. Hvezdáreň v Rožňave, organizačná súčasť Gemerského osvetového strediska – kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja – 17. októbra 2025 slávnostne otvorí Analógovú stanicu simulovaných vesmírnych misií s centrom riadenia, prvé zariadenie svojho druhu na Slovensku.
Tento prelomový projekt, podporený Košickým samosprávnym krajom sumou takmer 50 000 eur v rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie, mení rožňavskú hvezdáreň na tréningovú a výskumnú základňu analógových astronautov.
Mestské kultúrne stredisko Revúca Vás pozýva na pestrú sériu podujatí až do konca tohto roka – od workshopov maľovania cez koncerty až po divadlá, výstavy a vianočné trhy...
Najbližšie:
11.10. – Zážitkové maľovanie „POST-IMPRESIONIZMUS“ s akad. maliarom Štefanom Galvánkom
17.10. – Koncert gitarového kvarteta VIBRANS (ZUŠ Rožňava)
22.10. – Neskoro večer s Petrom Marcinom a hosťami
30.10. – ZAHRAJKO A MYŠKA ELIŠKA – veselé popoludnie so Zahrajkom, plné hudby a zábavy
Slovanská kvapka krvi SNP tiekla v Čiernom Potoku už devätnástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Pred Kultúrnym domom v Čiernom Potoku dňa 18.8.2025 už od 07.30 hodine čakalo niekoľko bezplatných darcov krvi, ktorí sa ponáhľali aj do práce, aby mohli včas darovať krv. Túto akciu nazvanú Slovanská kvapka krvi SNP, už po 19.-krát zorganizovala miestna ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Medzi prvými boli Ing. Mária Lakotová, Zuzka Tóthová, Marian Hukel, Slavomír Skalák zo Včeliniec, Mgr. Barnabáš Cselényi, Milan Porubiak a Robert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Miroslav Hukel z Jesenského, Jaroslav Baran z Košíc, Renáta a Nikoleta Kovácsová z Tornale, Štefan Kapec a Adriana Kapcová z Pohorelej. Okrem nich pri tejto príležitosti darovala krv aj Renáta Kovácsová z Tornale, ktorá pracuje v Nemecku, Katarína Kuncz, ktorá býva v mestečku Rikwill, darovala krv vo švajčiarskom Berne, manželia JUDr. Miroslav a JUDr. Jana Bérešovci z Trebišova, Viktor Vincej zo Svinice a a Peter Dúbrava, ktorý študuje, daroval krv v Prahe.
Viac...
II. Dožinky Banskobystrického samosprávneho kraja budú v Rimavskej Sobote
Napísal(a) K. Lendvorská
Po minuloročnej premiére v Banskej Bystrici budú 2. Krajské dožinky v Rimavskej Sobote. V sobotu 27. septembra 2025 sa pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera uskutoční podujatie venované poďakovaniu za úrodu v areáli Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.
Inšpiráciou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre podujatie tohto charakteru boli dožinkové slávnosti v partnerskom Královohradeckom kraji. Návštevníkov 2. Krajských dožiniek Banskobystrického kraja čaká vystúpenie slovenských i maďarských folklórnych kolektívov, obradové odovzdávanie dožinkového venca, ale aj ocenenie najlepších poľnohospodárov, chovateľov a pestovateľov.
Turistické atraktivity mesta Jelšava a jeho okolia predstavuje nový informačný bod
Napísal(a) J. Ulický
Jelšava, 22. august 2025 – Mesto Jelšava v okrese Revúca predstavilo nový záujmový bod, ktorého cieľom je predstaviť atraktívne miesta v meste Jelšava a jeho okolí. V spolupráci s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK) a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) GEMER vznikol v centre mesta unikátny informačný priestor, ktorý prepája umenie s modernými informačnými technológiami a zároveň spracovanie odkazuje na nerastné bohatstvo tohto regiónu.
„Zámerom mesta bolo priniesť obyvateľom i turistom nové miesto, ktoré sa stane prirodzenou súčasťou ich spoznávania mesta a jeho okolia. Veríme, že takto posilnená infraštruktúra zatraktívni Jelšavu, podporí návštevnosť, čo prispeje k rozvoju ekonomickej aktivity miestnych. Samospráva mesta doplnila chýbajúce služby občerstvenia a v pamiatkovej zóne prevádzkuje cez svoju príspevkovú organizáciu Bistro na námestí, kde sme postavili letnú terasu. Za pomoci a v spolupráci s partnermi RA BBSK a OOCR GEMER bol na tomto mieste umiestnený informačný panel, “ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.
Turistický chodník na Hradovú v Tisovci je po obnove bezpečnejší a prístupnejší
Napísal(a) J. Ulický
Turistický chodník vedúci na Hradovú v Tisovci, nachádzajúci sa v Národnom parku Muránska planina v najprísnejšom stupni ochrany prešiel významnou obnovou. Cieľom úprav bolo zabezpečiť bezpečný prechod najnáročnejšími úsekmi trasy. Tento atraktívny, ale náročný úsek je pokračovaním náučného chodníka vedúceho z centra Tisovca na Hradovú a umožňuje sa späť do Tisovca vrátiť okružnou trasou po žltej turistickej značke. Obnova zároveň rozširuje ponuku dostupných trás v rámci národného parku a prispieva k lepšiemu sprístupneniu jeho prírodných hodnôt.
“Hrebeň Hradovej je jedným z najatraktívnejších a najfotogenickejších miest na Gemeri, s neuveriteľnými výhľadmi. Je skvelé, že toto miesto sa stáva bezpečnejším a dostupnejším pre viac návštevníkov nášho regiónu, ale samozrejme, i pre miestnych turistov,” uviedol Jaroslav Hric, riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Rejdová privíta 51. ročník Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) A. Kleinová
Obec Rejdová sa opäť stane srdcom folklóru – od 21. do 23. augusta 2025 privíta 51. ročník Gemerského folklórneho festivalu, ktorý po úspešnom jubileu vstupuje do druhej polstoročnice svojej existencie. V aktuálnom ročníku sa festival tematicky zameriava na živé prvky tradičnej kultúry, ktoré sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a UNESCO. Práve ich predstavenie bude pretkané celým programom – od scénických vystúpení, cez výstavy a prednášky, až po tvorivé dielne a interaktívne prezentácie.
„Podpora tradičnej kultúry je pre Košický samosprávny kraj dlhodobou prioritou. Gemerský folklórny festival je dôkazom toho, že kultúrne dedičstvo regiónov môžeme nielen uchovávať, ale aj rozvíjať a prezentovať v modernej podobe. Teší ma, že tento festival vstupuje do svojej druhej polstoročnice s jasnou víziou a kvalitným programom,” uviedol Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý už tradične prevzal nad festivalom záštitu.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-