GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (4)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na

Celý rok 2020 sa nesie v znamení 75. výročia víťazstva nad fašizmom. K dátumu 27. január 1945, keď bola na našom Gemeri oslobodená obec Muráň, to mal najbližšie Ing. ĽUBOMÍR ĎURČÍK, ktorý sa narodil 6. februára. Po ňom pred 75 rokmi o 5 dní neskôr (11. februára) v Muráni prišiel na svet pán JÁN LAURENČÍK a z terajších Muránčanov ešte ďalší piati: v máji MÁRIA TKÁČIKOVÁ (v Muráni) a MILAN LABOŠ (v Muránskej Lehote), v októbri MONIKA LAURENČÍKOVÁ (v Sirku), v novembri FRANTIŠKA PARAČKOVÁ (v Liptovskej Tepličke) a JÁN HAŠŠO (v Čičmanoch). Ing. Ľubomír Ďurčík sa do povedomia najmä staršej generácie zapísal azda najvýraznejšie. Ako poľnohospodársky inžinier mal ,,pod palcom“ živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore v Muráni 43 rokov. Kolektív pracovníkov si odborne zdatného šéfa s ľudským prístupom veľmi rýchlo obľúbil a kvôli bohatým praktickým skúsenostiam sa tešil ich úcte a rešpektu.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (2)
Napísal(a) O a M Rozložníkovcí
Príbeh jaskyne sa začal, keď...
Pravda o dátume objavenia svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla, spolu s ich predákom Jánom Liptákom.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (1)
Napísal(a) Ondrej a Mikuláš Rozložník
Uplynie 150 rokov od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla spolu s ich predákom Jánom Liptákom dňa 15. júna roku 1870. V tomto roku si tak pripomenieme 150. výročie od udalosti, keď do týchto podzemných priestorov vstúpil prvý človek.
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne.

Takýto názov nesie literárna a výtvarná súťaž pre školákov Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorú vyhlásili školské a kultúrne inštitúcie v okresnom meste Revúca. Cieľom je pripomenúť si 160. výročie narodenia najvýznamnejšieho slovenského realistického spisovateľa, ktorý v tomto meste študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v rokoch 1871 – 1874.
Výročie narodenia Martina Kukučína (vlastným menom Matej Bencúr) pripadá na 17. mája a v Revúcej si tohto významného dejateľa spojeného s mestom pripomenieme celým radom podujatí v nasledujúcom májovom týždni. O detailnom programe budeme verejnosť včas informovať,

Keďže bude reč najmä o jedle, resp. O obľúbenom pečive a chlebe, dajme najprv slovo výstižnému citátu: “Keď sa objaví nové jedlo, je to pre šťastie ľudí väčší osoh ako objav nového súhvezdia” (Brillat-Savarin). Nuž veru aj muránske buchty sú denne spájané s pocitom šťastia, ale máme radi aj rožky alebo žemličky. Všetko, s čím sa v živote stretávame, má nejaký ten príbeh, svoju históriu, a teda aj nám dobre známe pečivo.
V tlači sa objavilo (časopis Návraty hviezd), že vo Viedni sa istý pekár náhodou dozvedel, že Turci kopú podzemnú chodbu do mesta (1683) a včas to oznámili cisárovi. Ten mu z vďaky za víťazstvo nad Turkami povolil piecť pečivo v tvare polmesiaca – teda už takmer 340 rokov obľúbené rožky.
„Umenie zmýva z duší prach každodennosti“ (Pablo Picasso)
Napísal(a) V. K.
Daniela R. Laboš, rodáčka z Revúcej, je slovenská výtvarníčka, v súčasnosti pôsobiaca vo Veľkej Británii.
V Bratislave študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení u profesora Daniela Fischera. Na Newcastle University vo Veľkej Británii absolvovala štúdium maľby na katedre Fine Arts Department pod vedením Katie Cuddon. Po absolvovaní, ale už aj počas štúdií, pôsobila ako pedagogička v Súkromnej umeleckej škole Artiana v Revúcej. Taktiež spolupracovala s tímom reštaurátorov v Košiciach na reštaurovaní Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Ako reštaurátor sa podieľala na zachovaní a obnove freskových malieb zo 14. storočia v románskom Kostole najsvätejšej trojice v gemerskej obci Rákoš.
V Rožňave udeľovali najvyššie mestské ocenenia
Napísal(a) Ondrej Doboš
V priestoroch kongresovej sály historickej budovy Radnice na Námestí baníkov v Rožňave sa 4. februára 2020 konalo slávnostné mestské zastupiteľstvo, ktoré zvolal primátor mesta Rožňava Michal Domik.
Programom slávnostného zastupiteľstva bolo udelenie ocenenia najúspešnejších športovcov a kolektívy za rok 2019 a veterán a slávnostné odovzdávanie najvyšších mestských ocenení.
Ocenenia boli nasledovné:
Viac...
Prezidentka Slovenskej republiky sa zastavila aj v Rožňave
Napísal(a) MG od
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová cestou po východnom Slovensku sa na pár hodín v piatok 7. februára 2020 zastavila aj v okresnom meste Rožňava na hornom Gemeri. Námestie baníkov bolo v čase jej príchodu takmer plné zvedavcov, ale najmä detí a školskej mládeže, ktorí spolu s primátorom a ďalšími predstaviteľmi mesta privítali po prvýkrát v histórii Rožňavy prezidentku SR. Na mestskom úrade prijala pani Čaputová i dar od mesta, ktorý jej odovzdal primátor mesta Michal Domik. Tento dar pre vzácneho hosťa vyhotovila domáca znalkyňa gemerskej čipky pani Anka Urbánová z Rožňavy. V historických priestoroch Radnice sa stretla aj so starostami okolitých obcí. Keďže sa naša prezidentka zaujímala o tento región a jeho problémy, pre novinárov potvrdila,
Projekt na zníženie energetickej náročnosti budovy ZUŠ v Revúcej je ukončený
Napísal(a) P.Š.
Od podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok na zníženie spotreby energie pri prevádzke budovy Základnej umeleckej školy v Revúcej ubehli už takmer 3 roky, ale napriek zdĺhavým legislatívnym a administratívnym procesom je projekt ukončený.
Žiadateľom o príspevok bolo Mesto Revúca ako výlučný vlastník budovy a príslušných pozemkov, pričom cieľom predkladaného projektu bolo zníženie energetickej náročnosti budovy ZUŠ realizáciou optimálnej kombinácie nasledovných opatrení vyplývajúcich z energetického auditu:
• zlepšovanie tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií;
Žila som s nimi – prezentovali knihu spomienok Emílie Ivanovej Nemcovej o živote ľudí v Gočove i vo Vlachove
Napísal(a) Mgr. Juraj Kováč
V hornogemerskej obci Gočovo sa v sobotu 25. januára 2020 konalo nevšedné podujatie – slávnostná prezentácia knihy Emílie Ivanovej, rodenej Nemcovej Žila som s nimi. Je to kniha poviedok o živote ľudu obcí Vlachovo, kde sa autorka narodila, Gočovo, ktoré sa stalo jej druhým domovom, ale aj mnohých ďalších dedín gemerského regiónu. Životné osudy týchto ľudí si boli totiž v mnohom podobné.
Príbehy stvárnené vo vyše sedemdesiatich poviedkach sú situované do miestnych lokalít s ich historickými názvami a aj postavy z príbehov sú reálne, čo je neobyčajne cenné aj z národopisného hľadiska. Verne, často až detailne opisuje postup už dávno zabudnutých dedinských prác, akými sú napríklad pranie prádla na potoku, vyváranie prádla v kotli na brehu potoka, varenie mydla, bielenie plátna na lúke, život na salaši, ručná mlatba, žatva a mnohé iné.
Krojovaná fašiangová veselica opäť ukázala, že folklór v Revúcej stále žije a má svoju tradíciu a ľudí, ktorí ho milujú
Napísal(a) Jana Dorčáková
Ako je to vlastne s tým folklórom v našom meste Revúca? Stačilo v sobotu večer 24. januára 2020 neobísť Mestské kultúrne stredisko, kde pod rukami FS Lykovec a o.z. Gemer v duši, folklór v srdci všetko ožilo. Krojovaná fašiangová veselica už po štvrtýkrát spojila milovníkov folklóru, tanca, spevu a dobrej hudby. Do tanca až do bieleho rána hrala Muzika Milana Rendoša a každý sa mohol vytancovať a vyspievať dosýta. Alfa plná do posledného miesta, nádherne prizdobená minulosťou a tradíciami našich predkov vytvorila dokonalú kulisu pre zábavu, priateľské stretnutia a pohodu. Nielen plné čaše, ale i dokonalé pohladenia chuťových pohárikov potešili hostí i domácich. Parket sa otriasal tancom a spev hladil naše uši. Spríjemnenie večera netradične tradičnou tombolou, ktorá bola s láskou vyrobená, vystrúhaná, vyšitá, vypálená, či darovaná potešila hostí a premiešala zábavu.