V REVÚCEJ SA TO PODARILO! MIKULÁŠ PRIFRČAL ZAS!
Napísal(a) J. Genčanský
Azda si niekto pomyslí, že to je predsa na začiatku decembra celkom prirodzená samozrejmosť, ibaže to by sa veľmi mýlil. V tomto roku sme vídavali skôr pracovníkov z Hygieny, ako dlhoročné tradičné podujatia. Všetko v tom veľkom svete je dnes totiž akési zamotané a postavené z nôh na hlavu! Vari by tým dospelým pomohlo aspoň trochu detského rozumu či rozprávkového nadhľadu...
Ale Mikuláš v Revúcej piateho decembra naozaj bol, a to je pre naše deti dôležité. A čo je dobré pre deti, to je dobré aj pre nás!
Neodmysliteľná decembrová postavička prifrčala do mesta pod Kohútom celkom moderne – čertovskou rýchlosťou na čertovsky dobrom aute. Pekelne červený kabriolet zdobil na sedadle bodygarda Anjel strážny a s volantom musel za trest krútiť Pekelník. Dobrácky starý ujo Mikuláš zo zadného sedadla zdravil zvedavé davy Revúčanov, schovaných v predpísanom bezpečí svojich domovov – v oknách aj na balkónoch. Cestoval podľa grafikonu riadne schváleného na tých najvyšších miestach, aby neobišiel ani jedno dobré decko...
Zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca
Napísal(a) uľuv
Dňa 4. septembra 2020 zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca. Narodil sa v r. 1934. Pôvodným povolaním bol lesník. Základy výroby lubových košíkov zo štiepaného dreva získal už v detstve od starých rodičov a neskôr od svojho otca. Košíky zhotovoval popri zamestnaní pre vlastnú potrebu a pre svojich najbližších. Začínal od košíkov jednoduchých tvarov: opálky okrúhle a oválne, košíky na nosenie dreva, chrbtáky na nosenie zemiakov a rôzne iné používané pri hospodárstve. Po zdokonalení a nadobudnutí zručnosti sa jeho sortiment rozšíril o nové tvary. Intenzívnejšie sa výrobe začal venovať až po odchode do invalidného dôchodku. Veľké zdravotné problémy s kĺbami na nohách mu obmedzovali pohyb, takže musel často prekonávať ťažkosti so zaobstarávaním a prípravou materiálu. Tým bola obmedzovaná aj jeho produkcia. So svojimi výrobkami sa často prezentoval v Klenovci a jeho okolí. Spolupracoval s Obecným úradom a zúčastňoval sa aj na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach.
Revúčanka Anna Jolšvaiová uviedla do života chytľavú novinku: Na potulkách po Gemeri
Napísal(a) P.Š.
Doktorka Anna Jolšvaiová vydala ďalšie nové CD-čko, avšak tentokrát si nevypočujete šansónové piesne vážnych životných tém.
Ale mimoriadne pútavé texty, chytľavé melódie živých nástrojov a príjemné vokály, ktoré odrážajú prírodné krásy a kultúrne dedičstvo regiónu Gemer lákajú turistov k návšteve tohto malebného kúska Slovenska.
Pani doktorka prišla predstaviť svoje nové CD aj do Revúcej. Na radnici privítal pani Annu primátor mesta Július Buchta, ktorý jej poďakoval, že pri svojej tvorbe nezabúda na svoj rodný Gemer a poprial jej veľa síl, chuti a energie do ďalšieho hudobného diela.
Ak cestujete od Revúcej smerom na Telgárt, alebo opačne, všimnite si!
Napísal(a) MG od
Ešte si živo pamätáme na intenzívne prívalové zrážky, ktoré zasiahli náš región najmä koncom júna. Najviac a nešetrne zasiahli región Revúcej a Muráňa. Podľa hydrometeorológov vyvolali nielen vzostup riečnych tokov, ale táto časť Slovenska zanamenala i rekordné úhrny zrážok oproti iným častiam. Čo je horšie, prejavila sa aj sila prívalových dažďov po prietrži mračien medzi Muráňom a Prednou Horou, keď sa odtrhli aj kusy asfaltu na tejto ceste, a do obce Muránska Zdychava je napríklad stále prejazdná iba v jednom jazdnom pruhu. Cesta na Telgárt sa stala neprejazdná a o ďalšom postupe musel rozhodnúť krízový štáb. Okresný úrad v Revúcej, odbor krízového riadenia rozhodol, aby sa v dôsledku eliminovania čakania na vstupoch na obchádzku cez Národný park Muránska planina kvôli neprejazdnej ceste č. II/531 Muráň – Predná Hora zverejnili časy zapnutia a vypnutia semaforov, ktoré sú na vstupe od Muráňa a vstupe od Javorín.
Pred sto deväťdesiatjeden rokmi Jelšavu zasiahol ničivý požiar
Napísal(a) G. Jakubecová
Z histórie sa dozvedáme, že dňa 26. júla 1829 Jelšavu zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil ulice Ševcovskú, Teplickú a Zvonársku. Zhorelo pri tom 450 domov, mestský a stoličný dom, kasárne a 3 kostoly. Okrem budov prišli v dôsledku požiaru o život tri dospelé osoby a jedno dieťa.
Podľa záznamov z cirkevného archívu je známe, že každoročne 26. júla o 15.00 hodine majú zvoniť zvony v kostoloch, aby sa aj takto pripomenulo to, kedy vypukol požiar a nasledujúcu nedeľu po tomto dátume by mal byť „KAJÚCIM DŇOM", kedy sa majú vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste.
V tomto roku už tretíkrát v nedeľu 2. júla 2020 dobrovoľní hasiči – po dohode s námestným farárom Mgr. Ivanom Bojnom a s primátorom a zároveň dozorcom MVDr. Milanom Kolesárom – zavítali do evanjelického a. v. chrámu Božieho v Jelšave, aby si aj na službách Božích pripomenuli 191. výročie vyhorenia mesta.
JUBILANTKA KATKA – amatérska výtvarníčka z Chyžného maľuje už polstoročie
Napísal(a) J. Genčanský
V prvý augustový deň sa dožíva okrúhleho životného jubilea Katarína Molnárová. Mimoriadna žena, ktorá zasvätila svoj život deťom a ich výchove. Pracuje ako profesionálny rodič a za ostatných desať rokov poskytla domov viac ako desiatke detí.
Hoci sa narodila v Nových Zámkoch, súhrou životných náhod napokon zakotvila v Chyžnom. A tu, v malej gemerskej, historicky významnej dedinke, naplno rozvinula svoju druhú veľkú vášeň – lásku k výtvarnému umeniu. Maľuje od desiatich rokov a už takmer pred štyrmi desaťročiami vystavovala v rodnom meste ako členka spolku výtvarníkov Csemadoku. Pred 15 rokmi sa stala členkou klubu Plánka, čo je voľné združenie regionálnych amatérskych výtvarníkov pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. V tamojšom dome kultúry mala Katarína Molnárová doteraz tri individuálne výstavy a mnoho spoločných s výtvarníkmi zo Slovenska, Česka, Maďarska i Srbska...
V Rimavskej Sobote otvoria 3. ročník detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Ing. M. Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutoční v dňoch 3. - 7. augusta 2020 3. ročník detských letných tvorivých dielní. Tvorivé dielne sú určené deťom vo veku od 8 do 14 rokov. Budú sa konať denne a deti sa na nich naučia rôzne tradičné, ale i moderné remeselné techniky. Pozvanie prijalo množstvo lektorov čomu sa veľmi tešíme. Detičky tak budú mať možnosť vyskúšať si prácu na hrnčiarskom kruhu, tkanie na krosnách, výrobu švihadiel, pletenie košíkov, prácu s drevom, pletenie bičov, zdobenie medovníkov, servítkovú techniku, enkaustiku, výrobu lapačov snov, stromčekov šťastia a množstvo iného. Sme veľmi radi, že letné tvorivé dielne sa tešia veľkej obľube. Veríme, že aj tento rok bude úspešný a detičky budú odchádzať spokojné. Detské letné tvorivé dielne sú realizované v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V sobotu 18.7.2020 o 10.oo hodine pri fontáne na Námestí slobody v Revúcej odštartuje cyklistická jazda, ktorú organizátori pomenovali ako Železník na bicykli. Trasa povedie po cyklochodníku smerom na Železník. Každý účastník si počas jazdy môže zvolíť vlastné tempo a „hore“ sa bude snažiť počkať na všetkých. Autori trasy pripomínajú, že jej profil je zvlnený a vedie po spevnenej ceste. Náročnejší je v prvej tretine cesty, kedy ešte budú všetci disponovať aj s dostatkom síl. Výhoda je, že naspäť sa pôjde takmer stále z kopca. Trasa je vhodná pre každého kto rád bicykluje, ako aj pre deti, ale najmä pre tých, ktorí majú už čosi aj nabicyklované.
Na evanjelickom cintoríne v Tisovci obnovujú hroby padlých československých vojakov
Napísal(a) V. Brádňanský
Písal sa jún 1919, keď v našom regióne prebiehali ťažké boje medzi československou armádou a maďarskou červenou armádou. Tieto boje netrvali dlho, ale ich dopad na civilné obyvateľstvo, ktoré sa nestihlo spamätať z ťažkých útrap 1. svetovej vojny, predstavoval ďalšiu náročnú skúšku. Vojna, ktorá sa do historiografie zapísala ako ,,Boj o Slovensko v roku 1919“, zanechala v našich obciach množstvo obetí, ktoré upadli do zabudnutia. Mnohé hroby postupom času zanikli, alebo boli zničené. Viaceré pamätné miesta ako aj mená obetí, boli po prevzatí moci komunistami v roku 1948 odstránené a zničené. Podobne to bolo aj s interpretáciou a výskumom týchto udalostí, ktoré sa snažili komunisti odstrániť z našich dejín. Je preto akýmsi zázrakom, že sa v Tisovci dochovali hroby našich padlých vojakov a legionárov.

Rákošská Baňa, 7. júl 2020 - Nenápadná gemerská dedinka neďaleko Jelšavy sa pomaly stáva lokalitou so širokou ponukou prírodného a vzdelávacieho turizmu. Vďačí za to nielen unikátnemu spojeniu prírodných unikátov a baníckej minulosti, ale predovšetkým činnosti dobrovoľníkov, ktorých vášňou sa stalo zachovanie tradícií a prilákanie návštevníkov pod vrch Železník. Najnovším prírastkom do tejto skladačky je expozícia venovaná miestnej baníckej histórii.
„Nápad zrealizovať Banícku expozíciu v Rákošskej Bani, ktorá je časťou obce Rákoš, nám skrsol z dôvodu, že aj napriek bohatej baníckej minulosti, ktorou je celý región pretkaný, nikde na okolí nie je žiadna spomienka na tieto časy. Kde inde by mala vzniknúť takáto expozícia, ak nie práve v Rákošskej Bani, ktorá sa po stáročnej baníckej činnosti preslávila výstavbou moderného banského závodu na ťažbu železnej rudy“,
Viac...
Revúca na prvom mieste v českej súťaži TURISTPROPAG 2020
Napísal(a) ORR MsÚ
Desiatky brožúr, letákov, publikácií, máp, novín, katalógov, kalendárov, mobilných aplikácií a spotov hodnotila porota piateho ročníka súťažnej prehliadky turisticko-propagačných materiálov, ktorú pod názvom TURISPROPAG usporadúva Pruh Polabí, s. r. o. v Českej republike.
Porota hodnotila celkovo 178 materiálov od 98 vydavateľov z Čiech a tiež niekoľko zahraničných materiálov. Mesto Revúca sa do súťaže zapojilo s mobilnou aplikáciou – Turistický sprievodca mestom Revúca. Aplikácia je vďaka jej kvalitnému prepracovaniu výborným pomocníkom pre obyvateľov a návštevníkov mesta, pretože jednoduchou a prehľadnou formou umožňuje získať poznatky o meste, uľahčiť prístup k informáciám a v neposlednom rade dostať do povedomia možnosti trávenia času v meste a priľahlom okolí. Jej súčasťou je čítačka QR kódov, hlasový sprievodca, jednodotykové telefonovanie, mapy, GPS navigácie pre mobilné telefóny, presné súradnice jednotlivých objektov, či fotografie z daného miesta.

V Muráni kedysi hrdý a tajuplný Majer i vedľajší malebný Pastovník a najmä priľahlá k nim rozprávková horička Pajta boli vysnívaným rajom všetkých nás – vtedy ešte maličkých. Asi pred 70 rokmi v časti Majer žili prevažne malé rodiny (okolo25-30 rokov) s jedným – dvoma deťmi a viacerí si vtedy začali budovať nové domy. Od starkých, teda zo svojho detského sveta na vyšnom konci som odchádzala nerada. Už v čase mojich 3-4 rokov sa tam objavili prvé kamarátky a kamaráti. Na ulici do Hrdzavého sme sa radi hrávali s VIERKOU SPIŠÁKOVOU. Všetci maličkí sme úprimne žialili za jej ockom, ktorý ju navždy opustil ako štvorročnú a on mal iba 31 rokov. Vierka s mladou mamičkou však nezostala sama, neskôr k nim pribudol druhý ocko a súrodenci Beatka a Janko (od Vrabcov).
Rozhovor s Júliusom Pavelkom, predsedom občianskeho združenia Rákošská cächa o krásach krajiny
Napísal(a) V. K.
Krajina pretkaná cestami hore a dole berie dych a zase ho vracia, spevňuje krok a upevňuje vôľu. Na jar, s rozkvitnutými stromami je pohľad z kopca najkrásnejší, dáva krídla. Prirodzené toky potokov a riek, svieže lúky, zdravé lesy a vo vnútri bohatý život. To, čo bolo pre predchádzajúce generácie samozrejmé, dnes musíme ešte stále spoznávať a chrániť.
Príroda bez človeka môže prežiť, no človek bez prírody nie!
Július Pavelko, technik na LS Ratková, člen a predseda občianskeho združenia „Rákošská cächa“, je aj autorom „Chodníka malých netopierov“ v obci Rákoš. Realizácia prebehla pod záštitou úspešného projektu nadácie Volkswagen Slovakia, ktorý vznikol z dôvodu absencie lesného náučného chodníka pre deti a mládež v regióne, ako aj vďaka snahe podporiť návštevnosť a vzdelávanie priamo v prírode.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (12). Koniec
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Ľadová rozprávka – Dobšinská ľadová jaskyňa
„Máloktorá jaskyňa na Slovensku i vo svete je taká známa a významná ako práve táto „ľadová diera“ v Slovenskom raji neďaleko Dobšinej. Zakrátko po prvom zostupe do nej v roku 1870 jaskyňu skúmali, alebo si prehliadli mnohé význačné osobnosti z celej Európy. Boli medzi nimi vedci, umelci, cestovatelia i štátnici. Aby jej rozprávkovú krásu mohli obdivovať v celej nádhere, už v roku 1887 ju ako jednu z prvých jaskýň na svete elektricky osvetlili.
Aj dnes sa návštevníci tejto jedinečnej jaskyne cítia v jej sieňach ako v skutočnej rozprávke... Zamrznutá voda vytvára fantastické útvary, uchvacujúce hrou svetla a ľadu i majstrovstvom ich tvorcu – prírody. V nezaľadnených častiach jaskyne sa vyskytuje aj kvapľová výzdoba a zima v nej neprekáža ani otužilcom netopierom.“ (Úryvok z knihy Čarovný svet jaskýň, vydala Správa slovenských jaskýň v roku 2005.)