
Šport (1872)
Podradené kategórie
Futbalový klub TJ Mladosť Jovice v sezóne 2014/2015
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik

D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 18. KOLO
FK Kechnec – Krásnohorské Podhradie 4:1 (0:1). G: J. Novotný, P. Palencsár, V. Macko, M. Bach – P. Boroš. ŽK: E. Švenk, P. Verčimák – J. Fatľa, M. Gelda, J. Kovács, D. Vojčík, P. Boroš, P. Džačár, T. Revúcky. R: M. Čonka – P. Tóth, Š. Miklo, DS: M. Voroňák. Div.: 100.
KECHNEC: Marcel Drábik – Mário Norko (84´ A. Danko), Pavol Verčimák, Patrik Takáč (C), Erik Švenk, Tomáš Šmajda (73´ D. Šipoš), Peter Palencsár, Viliam Macko, Matúš Bach, Jakub Novotný, Dominik Novotný (46´ M. Veľký).
PODHRADIE: Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Július Benedik (58´ D. Tisza), Tomáš Revúcky (C), Norbert Vozár, Matej Gelda (65´ D. Vozár), Ján Kovács, Daniel Vojčík, Peter Boroš.
Na konci prvého polčasu v Kechneci vybuchla bomba na ihrisku. To hostia nečakane strelili Petrom Borošom svoj prvý gól v zápase a ním dokonca vyhrali aj polčas. Cez prestávku však akoby všetko pozamŕzalo, čo pochádzalo z Podhradia a už góly padali súperovi len zo strany domácich. Hostia sa síce snažili, aj bojovali, ale ich to stálo až 7 žltých kariet. Na zisk čo len bodu im to nestačilo ale vôbec. Možno inokedy, ale snaha Podhradčanov bojovať o body sa prejavila.

Futbalový klub Apex Kružná patrí medzi tie futbalové kluby, ktoré už zanikli. Jeho najväčším úspechom bolo účinkovanie v 5. lige – JZ v ročníku 1999 / 2000. Potom však pôsobil v 1. triede a niekedy aj v 2. triede riadených ObFZ Rožňava. V príspevku sa dočítame o jeho pomerne úspešnej sezóne kedy vyhral 2. triedu. K dispozícii je káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, mená najlepších strelcov a meno hráča, ktorý odohral najviac minút. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Róbert Bacso, Ján Salai – Oto Kerekeš, Marián Szabó, Michal Ruszó, Ladislav Mezei, Richard Szendi, Marcel Podracký, Martin Doboš, Juraj Rusnyák, Zoltán Lipták, Patrik Tomi, Igor Harabín, Ladislav Varga, Jaroslav Strelka, Jaroslav Kamenský, Attila Görgei, Ľubomír Lukáč, Róbert Dókuš, Norbert Adamec, Róbert Garan, Peter Fabian, Roman Polyák, Attila Németh, Attila Šimon.
Zranený futbalista na zápase v Rudnej čakal na sanitku 38 minút
Napísal(a) MG od
IV. LIGA JUH dospelí VSFZ – 18. kolo
FK Krásnohorské Podhradie – OŠK Pavlovce n/Uhom 0:0. ŽK: Š. Dorkin, R. Fabián, T. Revúcky, N. Luko – R. Bajči, S. Masnica, M. Vaško, P. Ruskovský, J. Novák. R: M. Greš – J. Baldovský, M. Gibala, DS: D. Alexa. Div.: 50.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin (46´ P. Boroš), Martin Ďuríček, Roland Fabián (86´ M. Boroš), Tomáš Béke (71´ D. Tisza), Július Benedik (71´ N. Luko), Tomáš Revúcky (C), Norbert Vozár, Matej Gelda (89´ D. Vozár), Ján Kovács.
PAVLOVCE: Marek Truhan – Matúš Jarabek, Radoslav Kalanin, Stanislav Masnica (C), Daniel Lašík, Pavol Ruskovský, Roman Bajči, Dominik Sočuvka, Martin Vaško, Erik Varga, Ján Novák.
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 22/2021-2022 zo dňa 24.03.2022
Napísal(a) MG-od
Uznesenia z RIADNEJ KONFERENCIE ObFZ Rožňava zo dňa 17.3.2022:
Konferencia:
- Berie na vedomie správu predsedu mandátovej komisie
- Berie na vedomie správu predsedu ObFZ o činnosti ObFZ od poslednej konferencie
- Schvaľuje čerpanie rozpočtu za rok 2021
- Schvaľuje návrh rozpočtu za rok 2022
- Schvaľuje odmenu na zápas pre delegované osoby od 17.3.2022:
o dospelí – HR 40,- €, AR 30,- €, DZ 30,- €,
o mládež – HR 25,- €
Futbalisti Krásnohorského Podhradia stále v jesennom móde
Napísal(a) MG od
Sedemnástym kolom pokračovala v nedeľu 20. marca 2022 IV. liga JUH dospelých VsFZ. Medzi inými to bol aj zápas nášho FK Krásnohorské Podhradie, ktorý prišiel za súperom do Medzeva. Zápas mal lepšie pripravených domácich hráčov, ktorí poľahky zdolali hornogemerčanov spod krásnohorského hradu rozdielom triedy.
IV. liga JUH dospelí VsFZ – 17. kolo 20.3.2022
Spartak Medzev – FK Krásnohorské Podhradie 4:0 (3:0). G: P. Jurčo 2, O. Maier, M. Kozel. ŽK: A. Kónya – N. Vozár, J. Fatľa, P. Džačár, M. Gelda. R: J. Dušek – Š. Milo, M. Fedák, DS: O. Palinský. Div.: 80.
Futbalová 6. liga horného Gemera dokončila jesennú časť jarnými dohrávkami
Napísal(a) MG od
Tromi dohrávkami 6. ligy, ktoré sa odohrali v sobotu 19. marca 2022 sa uzavrela jesenná časť súťaže riadenej ObFZ Rožňava. V nej si najlepšie počínal FK Gemerská Hôrka, ktorý si ľahko poradil s mužstvom Tatrana Betliar. Podobne si zaslúžia pochvalu aj hráči Gemerskej Polomy, ktorí vysoko porazili hostí z Pače a získali s nimi tri cenné body do tabuľky. Prekvapením je výsledok z Dlhej Vsi (0:0), kde nastúpila rezerva MFK Rožňava posilnená niekoľkými hráčmi svojho A mužstva, ako aj účasť divákov na zápase, aký v Dlhej Vsi nebýva najčastejšie.

Onedlho sa začnú futbalové súťaže na všetkých úrovniach. Futbalové kluby mali cez zimnú prestávku možnosť posilniť káder a hrať prípravné zápasy. V príspevku sa dozvedáme výsledky prípravných zápasov celkov z ObFZ Rožňava a ObFZ Rimavská Sobota, pričom pri niektorých zápasoch sú okrem výsledku uvedení aj strelci gólov.
Prípravné zápasy:
Jesenské - Radzovce 2:1 (0:1), Góly za Jesenské: Dezider Puška, Štefan Rubint
Rimavská Sobota – Košice U19 0:2 (0:0)

Prvý tohtoročný majstrovský futbalový zápas sa uskutočnil v sobotu 12. marca 2022 na ihrisku v Krásnohorskom Podhradí 16. kolom. Bol to signál, že najpopulárnejší šport na svete postupne zaplní aj ihriská u nás na Gemeri. Súťažiť sa začalo najvyššou súťažou, ktorú na hornom Gemeri hrajú naše kluby. Iste táto hra bude postupne stále viac zaujímať aj fanúšikov, bez ktorých sa len ťažko zaobídu futbalové kluby a obohatia život ľudí žijúcich najmä na dedinách nášho regiónu. Výsledok tohto stretnutia nebol síce priaznivý pre klub v Krásnohorskom Podhradí, očakávame postupne lepšiu hru i výsledky. Jeden zápas sa odohral v nedeľu v Rožňavskom Bystrom, ale bola to viac-menej príprava hostí na dohrávku z jesenného kola, ktorú odohrajú Polomci doma s Pačou.

Futbalový klub MŠK Tisovec pôsobil v minulosti aj v 3. lige – Stred, názov klubu však bol FK CSM. V príspevku sa dočítame o účinkovaní klubu práve v tejto súťaži, presnejšie v ročníku 2010/2011, kedy skončil v strede tabuľky. K dispozícii je káder, letná príprava, výsledky majstrovských zápasov, tabuľky 3. ligy a meno najlepšieho strelca.
Káder: Belica, Tokár – Kuvik, Miklo, Podstavek, Slašťan, Adamek, Brašeň, P. Šándor, T. Šándor, Sudor, Bobok, Mikuš, Lang, J. Hurák, R. Hurák, T. Brndiar, L. Brndiar, Levický, Dragijský, Lipták, Vengrín, Kriška, Masár, Švantner, Wollinger.
Viac...

Futbalový klub Baník Štítnik patrí medzi tie futbalové kluby v okrese Rožňava, ktoré už neexistujú. V minulosti v roku 2002 postúpil do V. ligy – JZ z tretieho miesta. Predtým však účinkoval v 1. triede. V príspevku sa dočítame o jeho účinkovaní v 1. triede, presnejšie v sezóne 2000 / 2001, kedy bojoval o záchranu. K dispozícii je káder, výsledky, tabuľky a zaujímavá štatistika. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Marcel Čipka – Dušan Macko, Vladimír Valent, Zoltán Gömöri, Marek Kuzma, Alexander Milko, Boris Milko, Jozef Milko, Ľuboš Gallo, Michal Gallo, Zoran Zdechovan, Róbert Rogos, Richard Macho, Marek Macko, Mário Macko, Václav Tomi, Róbert Krága, Vladimír Kolesár, Radoslav Meško, Ladislav Ikri, Erik Herchl, Ondrej Pazera.
Výsledky na jeseň:
Ladislav Troják – osudný let hokejistov vo veľkej hmle nad La Manche
Napísal(a) Š. Németh
„Hneď po prílete si vezmite taxík a ponáhľajte sa na zápas do Wembley. Nemôžeme vás už dlhšie čakať.“ – táto správa bola 8. novembra 1948 uložená v hale londýnskeho letiska pre šiestich hokejistov LTC Praha, pasažierov aerotaxi z Paríža. Problémy s vízami spôsobili, že meškali za ostatnými. Bol medzi nimi aj Košičan Ladislav Troják, prvý Slovák v hokejovej reprezentácii ČSR a prvý majster sveta. Žiaľ, ani jeden zo športovcov si túto správu už neprečítal. Pilot sa hodinu po štarte naposledy ozval dispečerovi v riadiacej veži, lietadlo vo veľkej hmle stratilo orientáciu niekde nad kanálom La Manche a navždy sa stratilo...
Predčasný telegram švédskeho kráľa
FK Lokomotíva CHZ Dedinky v sezóne 1998/1999
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Družstevník Rejdová v sezóne 1999/2000
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Družstevník Rejdová patrí medzi tie futbalové kluby v okrese Rožňava, ktoré už dávnejšie zanikli. V príspevku si pripomíname jeho poslednú sezónu, ktorú odohral celú. K dispozícii je káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky a prehľad najlepších strelcov. Text dopĺňa fotografia z domáceho zápasu.
Káder: Lux, Goliaš – Tomášik, Švarc, Molčan, Marek Dovalovský, Marián Dovalovský, S. Dovalovský, J. Ambrúž, M. Ambrúž, Ruszó, Hlaváč, Šofranko, Baláž, Kolesár, Valko-Krišťák, Ivanko, Štefan, Domik, Hric, Sabadoš, Vilim, Drengubiak, Ferko, Gažík, Szilardi.
Výsledky na jeseň:
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-