Talenty Gemera na výstave Slovom a obrazom v rožňavskej GOS-ke
Napísal(a) R. Šimko
Už nasledujúci štvrtok, 23. februára 2023 o 16:00 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční sprievodné podujatie výstavy ilustrovanej poézie Slovom a obrazom s názvom Talenty Gemera, kde budú predstavení traja talentovaní autori z regiónu. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a zároveň organizátorom tohto podujatia, hostí putovnú výstavu Slovom a obrazom. Výstava je výstupom súťaže talentov Košického kraja, ktorú organizovalo Centrum kultúry Košického kraja. Prihlásených bolo celkom 63 básnických diel, odborná porota 20 z nich odporučila na ilustrovanie. „Tri básne z dvadsiatich sú práve od gemerských autorov – Vlasty Bujnovskej, Silvie Hajdúovej a nedávno zosnulého Alberta Šmihulu, ktorého pamiatku si uctíme aj v rámci podujatia Talenty Gemera,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná. Viac informácií o talentovaných tvorcoch a ukážky z ich tvorby budú súčasťou podujatia. Autorky budú svoje diela interpretovať osobne, básne Alberta Šmihulu prednesie rožňavský herec Peter Szőllős.
Jelšavskí hasiči bilancovali na výročnej členskej schôdzi
Napísal(a) G. Jakubecová
V sobotu 18. februára 2023 na Hasičskej zbrojnici členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave bilancovali rok 2022. Predseda DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA otvoril výročnú členskú schôdzu a privítal na nej primátora MVDr. Milana Kolesára. Zápisom z výročnej členskej schôdze bola poverená Gabriela Jakubecová. Predseda DHZ podal návrh na nasledovných členov do návrhovej komisie: predseda: Gabriela Jakubecová, členovia: Miroslav Kováč, Lucia Bábelová. Navrhovaní členovia komisie boli jednohlasne zvolení. Predsedníčka návrhovej komisie Gabriela Jakubecová predniesla návrh na prijatie za člena zboru Ladislava Györgya. Členovia jednohlasne schválili návrh na prijatie nového člena. Predsedníčka návrhovej komisie Gabriela Jakubecová predniesla návrh na vyradenie nečinných členov zo zboru: Lukáša Majoroša a Ondreja Chlebuša. Členovia jednohlasne schválili návrh na vyradenie nečinných členov zo zboru.
Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici
Napísal(a) M. Terrai
Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.
Eniki beniki, regionálna postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje súťažnú prehliadku folklórnych kolektívov pre deti a mládež s názvom Eniki beniki. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave.
Súťažná prehliadka pre okres Rožňava sa bude konať 17. marca o 9:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Víťazi ďalej postúpia do krajského kola, ktoré sa koná 1. apríla v Košiciach v Kulturparku.
Uzávierka prihlášok je do 6. marca 2023.
Neváhajte a prihlasujte sa sem:
Darcovia krvi v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici zažili netradičný Valentín - na transfúzke
Napísal(a) B.
Valentínska výzdoba, tematické darčeky, sladké prekvapenia či certifikáty lásky. To všetko čakalo v dnešný „romantický“ deň na darcov, ktorí prišli darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici. Spolu dnes prišlo darovať krv 42 darcov, z toho 18 bolo prvodarcov z Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave. Prvodarcovia spoznali aj svoje krvné skupiny a všetci sa spoločne zapojili do zábavného valentínskeho prieskumu, ktorý prezradí, „čo spája ľudí s rovnakými krvnými skupinami.“
Som tvoj typ?
Na prvý pohľad „zoznamková“ otázka, ktorá v tomto prípade za sebou skrýva viac.
Zdravotníci na hematologicko-transfúziologických oddeleniach sa častokrát stretávajú s tým, že darcovia nevedia, akú majú krvnú skupinu.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-