OSLAVY 100. VÝROČIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY NA SLOVENSKU
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 9. septembra 2022 sme sa prebudili do krásneho, slnečného rána. Bola to o to krajšia nedeľa, výnimočná pre dobrovoľných hasičov z Okresnej hasičskej jednoty č. 42 Revúca. Práve mesto Revúca privítalo v túto nedeľu hasičov z celého revúckeho okresu, ktorí si pripomenuli sté výročie založenia Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku.
Vedenie Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej oslovilo vedenia miest Revúca a Jelšava s myšlienkou pripomenutia si tohto výročia. Táto myšlienka oslovila nielen predstaviteľov týchto miest, ale aj niekoľko obcí okresu, kde sú aktívne hasičské zbory. Pôvodný termín tohto podujatia bol 1. október, ale kvôli zlému počasiu sa tento termín preložil na 9. október, a bola to dobrá voľba.
Krásne jesenné počasie poznačilo i futbalové dianie na hornom Gemeri.
Napísal(a) Mg od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ - 10. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Ťahanovce 4:1 (2:0). G: T. Revúcky 4 (1 z PK) – J. Šoišák. ŽK: 0 – S. Žulkovský, M. Mintoš, V. Kateržábek. R: M. Turcsányi – S. Zemčák, R. Olejár, DS: M. Klovanič. Div.: 50.
PODHRADIE: Dávid Džačár (C) - Štefan Dorkin, Jakub Fatľa, Ján Kovács, Richard Kardos (69´ D. Tisza), Július Benedik (46´ M. Ďuríček), Roland Fabián (59´ M. Boroš), Norbert Luko (69´ T. Béke), Tomáš Hajdúk (59´ N. Vozár), Daniel Vojčík, Tomáš Revúcky.
ŤAHANOVCE: Valentín Kateržabek - Tibor Palko (C), Patrik Smak, Jakub Špišák, Samuel Žulkovský, Peter Serbin, Marek Boňko, Matej Hintoš, Gabriel Baďo, Miroslav Kardoš, Lukáš Borovský.
Predmet mesiaca október v GMM – URNY ZO ŽIAROVÉHO POHREBISKA Z DOBY BRONZOVEJ
Napísal(a) A.Botoš
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví v októbri Gemersko-malohontské múzeum zaujímavé predmety z archeologického fondu – urny z doby bronzovej, objavené počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) v Rimavskej Sobote. V odkrytom žiarovom pohrebisku bolo objavených spolu 53 žiarových hrobov. Urny budú v priestoroch múzea vystavené od 1. októbra do 30. októbra 2022.
V roku 2016 bolo počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) na Ulici Š. M. Daxnera 36 v Rimavskej Sobote objavené žiarové pohrebisko. Archeologický výskum viedla L. Luštíková z Archeologického ústavu SAV. Na mieste dnešného kongresového centra bolo objavených 53 žiarových hrobov.
MESIAC ÚCTY K STARŠÍM SI MESTO POLTÁR PRIPOMENIE SÉRIOU PODUJATÍ
Napísal(a) J. Očenášová
Mesiac október je pre nás všetkých pripomienkou, že si máme vážiť a ctiť šediny a múdrosť starých otcov a mám, dávať im najavo svoju náklonnosť, rešpekt a lásku. „Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, nedá sa pred ňou ujsť. Aj tí, ktorí sú dnes seniormi, boli kedysi mladí a plní síl. Hoci rokmi na ich tvárach pribudli vrásky a síl ubudlo, s prežitými rokmi a pribúdajúcimi šedinami prišla múdrosť, ktorú nám seniori odovzdávajú,“ povedala primátorka mesta Poltár Martina Brisudová a doplnila, že práve preto každý rok mesto usporadúva podujatia venované seniorom.
Sériu tohtoročných podujatí otvorí udalosť s názvom „Najlepší dedko, najlepšia babka“, ktorá sa uskutoční dňa 09.10.2022 o 15.00 hodine v Kultúrnom dome v Poltári. Výtvarnú a literárnu súťaž pre deti MŠ a žiakov ZŠ, ktorej cieľom bolo rozvíjať pozitívny vzťah k svojim starým rodičom, vyhlásilo mesto pri príležitosti Svetového dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami a už túto nedeľu ocení najlepšie práce detí, zobrazujúce ich milovaných starých rodičov.
O futbalových výsledkoch v rimavskosobotskom regióne
Napísal(a) Š. Tomášik
V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o futbalových výsledkoch v rimavskosobotskom regióne. Ku každému futbalovému klubu z Gemera sú uvedené posledné štyri výsledky, najlepší strelec a umiestnenie v tabuľke.
Rimavská Sobota sa nachádza na 8. mieste v 3. lige – Východ. V 5. lige – JUH sa nedarí Tornali a ani Hajnáčke, ktoré sú na spodných priečkach. V 6. lige D skupine prišla o prvé miesto Hnúšťa, ktorá je už na tretej priečke. Ďalšie tri kluby sa umiestňujú v dolnej časti tabuľky, pričom najvyššie z nich je Jesenské. V 7. lige je lídrom MFK Jelšava.
3. liga – VÝCHOD
Lučenec – R. Sobota 0:0
R. Sobota – Fiľakovo 4:0
R. Sobota – Vranov n. / T. 2:1
Stropkov – R. Sobota 2:1

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-