Vydali katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830 – 1907) v Gemersko-malohontskom múzeu dvojjazyčne

Katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830-1907) vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2021 z verejných zdrojov KULTMINOR – Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Naším zámerom bolo vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského katalógu o živote a činnosti zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea, botanika a pedagóga Jánosa Fábryho (1830 Lučenec – 1907 Rimavská Sobota) pri príležitosti 190. výročia narodenia. Osoba tohto organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote je, žiaľ, menej známa. Cieľom prezentácie je prostredníctvom publikácie podať informácie o živote, o činnosti a pôsobnosti Jánosa Fábryho, ktoré v takejto ucelenej podobe doposiaľ neboli publikované. Fábry v Rimavskej Sobote žil od 50. rokov 19. storočia, bol pedagógom a riaditeľom známeho Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote.

Životné jubileum zanietenej funkcionárky JDS v Revúcej Mgr. Zuzany Homoliakovej

Naša krajanka, pani Mgr. Zuzana Homoliaková z Revúcej, ktorá nás aktívne informovala o činnosti okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, sa ešte v auguste t. r. dožila vzácneho životného jubilea. Za činnosť v tejto organizácii si zaslúži aj od stránky Maj Gemer verejné poďakovanie za aktivitu, ktorú ako popredná funkcionárka seniorskej organizácie vedela prejaviť v širokom spektre jej činnosti. Zdôrazniť treba tiež jej veľkú zásluhu na tom, že seniori, nielen v tomto regióne, pochopili dané možnosti a hľadali svoje uplatnenie i aktívnu činnosť medzi rovesníkmi v organizácii pre najstarších spoluobčanov. Nie raz sa prejavila ako zanietená funkcionárka i členka ZO, a to i napriek zdravotným ťažkostiam a pokročilému veku.

Zuzka, dovoľ mi, aby som Ti vyjadril poďakovanie za všetko, čo si v záujme seniorov z revúckeho regiónu vykonala a tiež za to, že si pravidelnými príspevkami prispievala na stránku Maj Gemer.

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (9)

ŠKOLSTVO

Rekenská evanjelická ľudová škola (Rekeňa, dnes Rakovnica) bola založená v roku 1862. V roku 1896 vyšlo nariadenie, kde bola stanovená povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov. Deti roľníckych a baníckych rodín boli zapriahnuté do roboty, lebo rodičia na všetko nestačili. Potom deti vymeškávali školu, alebo do nej nikdy neprišli. Ak do školy aj občas chodili, malo to rovnaký efekt ako žiadna dochádzka, lebo všetko zabudli. Niektorí rodičia boli názoru, že keď oni nepotrebovali školu a mohli bez nej žiť, môžu bez školy žiť aj ich deti. Niektorí by aj boli radi posielať dieťa do školy, ale len v zime. V lete bola práca na gazdovstve. Školu považovali za príťaž, dedina ešte verila na strigy, zmoky a škriatky.

sobota, 04 september 2021 11:01

Úspešný Deň obce Čierna Lehota a oslavy SNP

Napísal(a)
Úspešný Deň obce Čierna Lehota a oslavy SNP

Kde bolo, tam bolo, v jednej malej dedinke medzi horami nazývanej Čierna Lehota, sa v jednu celkom peknú sobotu (28.8.2021) konal „Deň obce“. Všetko to začalo varením toho najlepšieho gulášu pod vedením Poľovníckeho združenia v Čiernej Lehote. Varili, varili až navarili 3 kotle. Nech sa každému ujde, čo mu hrdlo ráči.

A aby v hrdle nevyschlo, o občerstvenie sa postarali miestne Potraviny pod Kohútom. Okrem nápojov si mohli občania vychutnať aj grilované špeciality.

Na vyšantenie detičiek dorazili skákacie hrady a obrovská nafukovacia šmykľavka. Nechýbalo maľovanie na tvár a už tradične potešila jazda na koňoch z farmy rodiny Vojtkovej z Rochoviec.

Aby sa ani naša mládež nenudila, bol zorganizovaný generačný futbalový turnaj. Sláva víťazovi, česť porazeným!

Výborný hudobný program predviedla Ľudová hudba z Rožňavského Bystrého.

Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (6 - Koniec)

Osobnosti spojené s osudom kúpeľov
Kúpele boli, až do roku 1890, majetkom rožňavského biskupstva. Najznámejším nájomcom tej doby bol Jozef Imrich Markó, ktorý ich neskôr so spoločníkmi aj kúpil. Medzi negatívne problémy kúpeľov patril nedostatok kúpeľných lekárov, ktorých občas nahrádzali aj poslucháči vyšších ročníkov štúdia medicíny. Od roku 1893 bol kúpeľným lekárom Miklós Meskó – lekár v Dobšinej, neskôr miestny praktický lekár Henrik Gutlohn a Dezső Pósch – dôstojný mestský lekár. Kúpele na jar roku 1898 prešli do vlastníctva Ede Altstocka z Dobšinej, ktorý na ďalšie obdobie zveril vedenie lekárskej dvojici Gutlohn – Pósch. Starostlivosťou o kúpele bol od júna 1899 poverený dopisovateľ rožňavských mestských novín Miklós Markó. Sekundárny lekár budapeštianskej nemocnice Szent Rokus Ármin Altstock bol najprv riaditeľom a od roku 1902 hlavným kúpeľným lekárom.

Strana 308 z 1797