Občania Čierneho Potoka vzdávali hold a vďaku svojim osloboditeľom
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 24.12.2020 obec Čierny Potok si v tme a tichosti spomínala na oslobodenie spred 76 rokov, kedy vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili obec od fašizmu.
Stalo sa tak v decembri 1944 v dopoludňajších hodinách a obyvatelia v tom čase tomu nechceli ani veriť. Veď ešte deň predtým museli kopať zákopy na príkaz Nemcov proti postupujúcej Červenej armáde a v jej zväzkoch aj rumunských vojakov.
Sloboda prišla od severozápadu od Husinej, cez samotu Kotlina a od Gemerčeka od osady Úsvit. Práve zo smeru, keď maďarskí fašisti odvliekli z osád Gemerček, Úsvit, Kaparovo, Hodoš a Durenda 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau.
Z nich bolo 12 popravených v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli popravení aj slovenskí generáli Rudolf Viest, Štefan Jurech, Ján Golian a Augustín Malár.
Futbalový klub Magnezit Jelšava účinkoval v II. SNL viacero sezón. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vo svojom článku opisuje účinkovanie Jelšavy práve v tomto období. Príspevok obsahuje súpisku, výsledky, tabuľky a fotografie od Miloša Lenga.
Káder: Alexander Buš, Igor Schmiedl – Ján Gonosz, Zoltán Gömöri, Ondrej Pazera, Miroslav Gallo, Pavol Lukáč, Ľubomír Spišák, Vladimír Kindis, Karol Kotváč, Ján Zdechovan, Miroslav Eperješi, Emil Wollinger, Štefan Palík, Stanislav Michlík, Jaroslav Figúr, Milan Barna, Miloš Leng, Miroslav Bobka, Jaroslav Kizek, Jaroslav Putera
Letná príprava
Revúca – Jelšava 1:7, Jelšava - Podbrezová 6:1, Revúca – Jelšava 1:4
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2020
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2020 spolu 26 zásahov, z toho 16 požiarov a 10 technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v pondelok 7-krát, potom v stredu 6-krát, vo štvrtok 4-krát, v piatok a v nedeľu po 3-krát, v utorok 2-krát a v sobotu raz.
Najviac horel lúčny porast 4-krát, garáž a čierna skládka po 2-krát a po jednom raze sme zasahovali pri požiaroch drevenej hospodárskej budovy, nábytku na verejnom priestranstve, rodinného domu, rákosia, nosnej konštrukcii strechy. Raz išlo o spaľovanie slamy v hospodárskej budove, o planý poplach a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej.
Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave – 9. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
Aladár Wahlner – významná, ale málo známa osobnosť Betliara
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa, Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
Nový rok 2021 začala skupina Massriot novým videoklipom Bude to fajn
Napísal(a) B. Benőová
Nový zvuk, nový štýl, nové nástroje, toto všetko je ingredienciami pridanými do nového videoklipu skupiny Massriot – Bude To Fajn, v ktorom je obsiahnuté obrovské posolstvo a to z neho robí dokonalú harmóniu hudobných chutí pre uši širokého spektra poslucháčov, nie iba rockerov. Rockeri v skladbe Bude To Fajn výrazne zjemnili svoj doterajší rockový štýl, vo svojej hudbe využívajú iné, v rockovej hudbe nie až také tradičné nástroje, ako napríklad banjo, či husle, na ktoré hrá hudobný virtuóz a multiinštrumentalista z multižánrovej cimbalovky SilBand, Gabriel Silvay. Zo sviežosti a jedinečnosti ich hudby to ale neubralo. Nová zmes rocku, indie folku s jemnou príchuťou country na jedinečnosti naopak pridáva. To celé podčiarkuje profesionálny tanečný výkon Sophie Hurákovej, ktorá účinkovala už vo viacerých úspešných hudobno-tanečných projektoch.
„Je to niečo úplne nové,“ vyjadril sa Robo Šimko, „pre nás to znamenalo aj kus odvahy, takto výrazne zmeniť štýl, keďže sme sa stále motali okolo rockovej hudby, aj keď viacero singlov boli práve balady.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-