Návštevnícke centrum Gotickej cesty v Rimavskej Bani
Napísal(a) Viktor Brádňanský
Prijmite pozvanie na predstavenie vizualizácie plánovaného návštevníckeho centra Gotickej cesty, ktoré prevedie návštevníkov regiónu príbehom gotických fresiek na Gemeri. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmu „Fantastický stredovek“ v exteriéri gotického kostola. Stretneme sa v stredu 17.7.2024 o 19:30 v obci Rimavská Baňa.
PROGRAM: 19:30 | Privítanie hostí pri budove Evanjelickej fary v Rimavskej Bani. 19:45 | Prehliadka priestorov a predstavenie vizualizácie budúceho návštevníckeho centra 21:00 | Premietanie dokumentárneho filmu Fantastický stredovek v exteriéri gotického kostola. Svoju účasť, prosím, nahlasujte do 16.7.2024 do 12:00 hod. na email:
Úspešný denný hasičský tábor pre deti zorganizovali v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 08. – 12. 07. 2024 denný hasičský tábor.
V pondelok 8. júla sedem detí s doprovodom zavítalo na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Revúcej (OR HaZZ), kde im príslušníci ukázali hasičskú techniku, operačné stredisko, výstroj a výzbroj zasahujúcich hasičov. Ďakujeme za umožnenie návštevy a za príjemne strávené predpoludnie. Po obede na Hasičskú zbrojnicu zavítali k jedenástim jelšavským deťom aj deti z Magnezitoviec a z Muráňa na spoločný tréning. Deti si vyskúšali rôzne disciplíny, v ktorých súťažili vo štvrtok na Hrádku.
V utorok 9. júla sme s jedenástimi deťmi zavítali do obce Muráň, kde sme navštívili Obrovisko a Sysľovisko. Muránska strela nás odviezla od obecného úradu až na Sysľovisko. Bol to príjemný zážitok previezť sa na vláčiku s kolesami. Skôr sme však vyšli na Obrovisko, kde sme videli množstvo zvieratiek, drevených obrov. Deti si zajazdili na koníkovi, videli vystúpenie sokoliarov z Muráňa. Pizzu nám priamo na Obrovisko doniesli z Penzióna U sysľa, bola veľmi chutná, ďakujeme. Potom sme sa presunuli na lúku plnú sysľov. Po kŕmení sme sa ochladili pri vodnom mlyne a vláčikom sme sa vrátili na autobusovú zastávku a vrátili sme sa do Jelšavy.
Záverečné výsledky futbalistov horného Gemera v ročníku 2023/2024
Napísal(a) MG od
Futbalové súťaže ročníka 2023 – 2024 aj v našom regióne horného Gemera sa už dávno skončili (16.6.2024) a my vám dlžíme záverečné komentáre k nim. Robíme tak z rôznych dôvodov až teraz. Dúfame, že nám to nebudete veľmi vyčítať. Začnime teda súťažiami dospelých a od najvyššie obsadenej súťaže, teda V. ligy JUH, v ktorej sme mali dvocjh zástupcov, a to MFK Rožňava a FK Krásnohorské Podhradie. Aj keď sme v predchádzajúcom príspevku nášho spolupracovníka Štefana Tomášika o tom písali, potvrdíme to aj my, že víťazom súťaže sa stal kolektív futbalistov MFK Rožňava, ktorý v spomínanom ročníku dosiahol výnimočný výsledok, keď zvíťazil s 18 bodovým náskokom pred druhou MFK Gelnica a postúpil tak do IV. ligy Majstrovstiev Vsl. kraja. Všetci im k tomuto úspechu, ktorý dosiahli pod vedením trénera Ladislava Dávida, blahoželáme.
Pripomíname, že v ostatnom kole V. ligy Juh dosiahli jednotlivé družstvá tieto výsledky: Rožňava – Ťahanovce 5:2, Malá Ida – Borša 2:0, Geča – Vojčice 5:0, Budkovce – Krásnohorské Podhradie 6:0, Gelnica – Topoľany 0:4, Nacina Ves – Dvorníky-Včeláre 1:1.
Letný múzejný tábor Za sovami na bicykloch otvoril už siedmy ročník
Napísal(a) E. Hermelyi Gevelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, práve tento týždeň prichádza s prvým turnusom obľúbeného denného letného tábora určeného prázdninujúcim deťom. Múzejný tábor sa stal už tradičným podujatím a tento rok múzejníci otvárajú už siedmy ročník. Jeho ústredná téma je prírodovedná, celý program tábora sa bude niesť v duchu sov a iných dravcov, lesa, ochrany prírody a vody v nej a v neposlednom rade v duchu ekologickej dopravy – bicyklov.
Deti čaká opäť bohatý program. Dozvedia sa množstvo zaujímavostí nielen o sovách, ale aj o ostatných denných či nočných dravcoch. Naučia sa spoznávať les a zvieratá, stromy a huby v ňom možno inak ako doteraz. Múzejníci im dokonca prezradia, ako je to naozaj s vodou v prírode a prečo je potrebné ju starostlivo chrániť. Bližšie sa zoznámia s najvhodnejším dopravným prostriedkom do prírody, naučia sa ako sa oň starať a ako bezpečne jazdiť. Aktivity tábora budú bohato prepletené s hernými aktivitami a tvorivými dielňami, dokonca okrem histórie košickej župy spoznajú maskota Košického samosprávneho kraja Župka. Deti počas múzejného tábora navštívia Betliar a Rimavskú Sobotu.
Návštevníci sa môžu tešiť opäť na podujatie v záhrade Galérie baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, podujatím s názvom Večer pre tých, čo krásu unesú, predstaví netradičné spojenie. Vystavované umelecké diela v záhrade galérie ožijú prostredníctvom hudby, ktorú bude zastrešovať rožňavská skupina TarverP. Zámerom koncertu bude tak viacrozmerné prepojenie umenia. Hudba bude slúžiť len ako emočná kulisa k aktuálnej výstave. Hudobné tóny budú cielene pôsobiť na poslucháča a jeho vnímanie, ktoré má smerovať k otvorenosti akceptovať aktuálny umelecký zážitok tu a teraz. „Koncertom tak nadväzujeme na úspešné podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad a nechávame priestor na to, aby záhrada galérie mohla znova ožiť. Nezabudnite si so sebou doniesť podložky, deky, alebo si len sadnite na svoju obľúbenú rifľovú bundu medzi umelecké diela a nechajte sa unášať umeleckým zážitkom za letného stmievania,“ pripomína kurátorka múzea Mgr. Kristína Pakesová, PhD. Pôvodná tvorba skupiny TarverP sa niesla v znamení žánrov hard & amp; heavy, čo dokazuje aj ich debutový album Angel of Light.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-