(Brdárka, 7. augusta 2024 – Tlačová správa). Hornogemerská obec Brdárka, známa vďaka jedinečným čerešňovým sadom, privítala v sobotu 3. augusta 2024 Michala Smetanku. Bravúrny multiinštrumentalista, výrobca ľudových hudobných nástrojov, hudobník a pedagóg zasvätil prítomných záujemcov do čarovného sveta hudby. Hudba na hornom Gemeri bude znieť aj v nasledujúcich dňoch. Už 14. augusta 2024 sa môžete tešiť na známeho pesničkára Jana Svetlana Majerčíka, ktorého piesne pretká poézia brdárskej poetky Jaroslavy Antalovej.
Po absolvovaní oboch turnusov úspešného letného tábora pedagógovia Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, nezabúdajú na prázdninujúce deti ani počas augustových dní. Pripravili pre nich podujatie Nocovačka v múzeu, počas ktorého deti budú mať možnosť stráviť celú jednu noc v múzeu. Nepôjde však len o oddych. Na deti čaká naozaj bohatý program. Nielenže spoznajú všetky druhy sov žijúcich na Slovensku prostredníctvom výstavy V moci noci, ale vyberú sa priamo do prírody. S pracovníkom Správy NP Slovenský kras Erikom Kissom budú spoznávať vtáctvo a rovnako celý biotop jedného z najkrajších národných parkov u nás. Pre deti sú pripravené rôzne hry v exteriéri a dokonca sa bude aj opekať. Nebudú chýbať ani obľúbené tvorivé dielne a deti sa zabavia aj prostredníctvom karaoke aktivity.
Najväčšie futbalové úspechy Družstevníka Gemerská Poloma od roku 1996
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Družstevník Gemerská Poloma je už dlhší čas minulosťou (zanikol 1. 8. 2015). Ako je mnohým známe klub v kategórii dospelých pôsobil viacero sezón v najnižšej krajskej súťaži riadenej VsFZ. Menej známe sú úspechy mládeže, keď dorast vyhral OM v roku 2003 a rok pôsobil v krajskej súťaži VsFZ a žiaci vyhrali OM v roku 2005.
Ako začiatočný rok je zvolený rok 1996, lebo autor článku síce vie zdokladovať staršie ročníky tabuľkami, ale bez súpisiek alebo fotiek mládežníckych mužstiev.
Dospelí
Gemerský folklórny festival v Rejdovej bude tento rok patriť svadobným tradíciám
Napísal(a) TASR
Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Téme bude prispôsobená dramaturgia trojdňového festivalu i sprievodné aktivity.
Organizátori Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry. "Tradičná svadba na Slovensku aj v našom kraji mala mnoho podôb. Trvala niekoľko dní a nezaobišla sa bez množstva zvykov, obradov, magických úkonov, lahodného jedla a hlavne rezkej muziky, spevu a tanca. Hoci univerzálny typ tradičnej slovenskej svadby neexistuje, svadba v Rejdovej návštevníkov počas troch dní zavedie do fascinujúcej atmosféry zvykov typických pre túto obec a región Gemera," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – MLYN Rožňava 2024
Napísal(a) E. Tományová
Dňa 3. augusta 2024 sa otvorili brány Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava 2024. 25. ročník tohto najstaršieho podujatia svojho druhu na Slovensku nesie meno svojho zakladateľa, známeho maliara, zaslúžilého umelca Józsefa Basku (1935 – 2017), rodáka z Drnavy, ktorý detstvo a školské roky prežil v Rožňave. Od roku 1947 žil a tvoril v Budapešti. Svoj blízky vzťah k mestu vyjadril v roku 1997 založením a v spolupráci s mestom Rožňava v rokoch 1997– 2011 organizovaním maliarskeho tábora MLYN Rožňava. Na tento úspešný projekt v roku 2014 nadviazalo Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré už Medzinárodný maliarsky tábor pravidelne realizuje 11 rokov.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-