CINEAMA 2024 – Sviatok amatérskeho filmu Košického kraja

Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v piatok 14. júna 2024 v Rožňave krajskú súťaž a prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2024. Uskutoční sa od 9:00 do 17:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) a ponúkne 34 filmov rôznych žánrov.
„Súťažou vytvárame priestor na vyhľadávanie, rozvoj a prezentáciu talentovaných jedincov a kolektívov, v rámci programu Košickej župy Talenty kraja, zameraného na podporu neprofesionálnych tvorcov vo všetkých oblastiach umenia,“ uviedla riaditeľka GOS Helena Novotná.
V Rožňave sa krajské kolo súťaže Cineama uskutoční už 28. raz. Odborná porota súťaže zložená z filmových profesionálov rozhodne o udelení ocenení a postupe na celoslovenské kolo. Víťazi v jednotlivých kategóriách už tradične získajú sošku Goskara – gemerský variant prestížneho hollywoodskeho Oscara. Vyhlasovateľom, odborným garantom súťaže a hlavným finančným partnerom je Národné osvetové centrum (NOC).

Jelšavskí hasiči uspeli v medzinárodnom programe INTERREG

Banskobystrickému samosprávnemu kraju spoločne s maďarskou Novohradskou župou, sa podarilo získať viac ako 1 milión eur z programu INTERREG na materiálno-technické vybavenie dobrovoľných hasičov. Tí tak budú lepšie pripravení zasahovať pri katastrofách, ktoré súvisia aj so zmenami klímy, ako veterné smršte, záplavy či požiare.

Dobrovoľní hasiči v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) dostanú špecializované prívesné vozíky s vybavením pre núdzové prekrývanie striech po požiaroch či veterných smrštiach a tiež so súpravami materiálu, ktorý je potrebný na krátkodobé núdzové ubytovanie osôb po mimoriadnych udalostiach.

Banskobystrická župa s maďarskou Novohradskou župou uspela v programe INTERREG a na projekt s názvom „Zvýšenie pripravenosti maďarských a slovenských regiónov na riadenie rizík súvisiacich  s katastrofami“ získala viac ako milión eur. Za tie obstará materiálno-technické vybavenie, ktoré rozdelí medzi vybrané dobrovoľné hasičské zbory v jednotlivých okresoch oboch krajov.

Úspešní seniori z Revúckej Lehoty na XI. Okresných olympijských športových hrách seniorov v Revúcej

Jedenáste Okresné olympijské športové hry seniorov sa uskutočnili 24. mája 2024 v Revúcej. Medzi 140 súťažiacimi bolo aj 9 športovcov zo ZO JDS Revúcka Lehota, ktorí boli veľmi úspešní, keď sa vrátili so 6 medailami. Určite by ich bolo ešte viac, keby sa bola uskutočnila aj ďalšia športová disciplína  – stolný tenis.

Výsledky: 

zlatá medaila: A. Nemogová – hod granátom na cieľ

                        O. Belica – hod granátom na cieľ

Unikátna výstava Na dvoch kolesách v Rožňave

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša do Rožňavy výstavu unikátnych modelov bicyklov. Pôvodne bola výstava určená pre dobročinné účely, no jej popularita v očiach verejnosti postupom času rástla, a tak sa stala putovnou výstavou žiadanou až v zahraničí. Zbierka modelov bicyklov sa zaradila do Knihy slovenských rekordov.

Majiteľ zbierky Ján Trulík zozbieral viac ako 100 kusov, vrátane umeleckého spracovania mini modelov. Bicykle sú vyrobené z jednoduchých materiálov až po náročné vyhotovenia. „Na výstave bude možné vidieť modely bicyklov z kovu, dreva, porcelánu, či dokonca zo skla,“ uviedol autor výstavy. Výnimočné sú modely od sochára Davida Whipa a kováča Hansa zo Salzburgu. Každý model je z iného mesta, od iného výrobcu. Autor výstavy prostredníctvom nej rovnako poukazuje i na fakt, že spojenie umeleckého dizajnu, techniky a pragmatickosti vytvára z bicykla nadčasový ekologický  dopravný prostriedok.

Pohľadnica: Rožňava – Evanjelické gymnázium, v popredí kašňa. Vydal Josef Fuchs, 1938.

Drevené vodovodné potrubie patrí k najstarším, ojedinelým zbierkam v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Je súčasťou prvého rožňavského mestského vodovodu, ktorý už v 16. storočí privádzal vodu do mesta z Rákoša. Vystavené je v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári.

Drevené vodovodné potrubia sa vyrábali z kmeňov stromov, väčšinou z borovice. Prevŕtaním kmeňov vznikli drevené rúry, ktoré sa spájali železnými obručami, resp. spojkami uprostred s prstencom, ktorý bránil ich posunutiu. Do zeme sa potrubie ukladalo spolu s kôrou. Vďaka tomu ľahšie odolávalo vlhkosti a vydržalo aj niekoľko desaťročí.

Rožňava mala vodovod už v roku 1555. Vodu do mesta privádzali drevenými rúrami z už spomínaného Rákoša. O pomerne bohato rozvetvenú vodovodnú sieť sa staral zvláštny tesár – potrubár (csöves). Náklady súvisiace s výrobou potrubia – zaobstaranie dreva, prevŕtanie kmeňov, výmena rúr, ako aj pravidelná údržba a starostlivosť o kašne (nádrže) tvorili stálu položku mestských výdavkov.

Strana 106 z 1796