Klenovec (9)
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka po štyridsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) S. Zvarová
Obec Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s o. z. RODON Klenovec organizujú v dňoch 23. – 25. júna 2023 Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka, ktoré sa budú konať v obci Klenovec. Po 44. krát si priaznivci ľudového umenia môžu všetkými zmyslami vychutnať ľudové tradície našich predkov.
Od 16:00 Vás privíta jarmočná nálada ľudových remeselníkov, ale aj niečo zo súčasného umenia. Gastronomické špeciality pripravujú vo dvoroch: Klenovskom, U Bencov, U starých mám, U Lenky, v Heligonkárskom. Tvorivé dielne s remeselnými majstrami si môžu vyskúšať malí aj veľkí v Remeselnej škole. Pri Múzeu súkenníctva a gubárstva v parku Vás budú od 16:00 svojimi spomienkami a aktivitami sprevádzať gubár Ján Fotta a bača Pavel Kvietok, s inštrumentalistom Drahomírom Dalošom. Čo jarmok ponúka Vám na jarmočnej scéne predstaví Viktor Brádňanský.
Pozvánka na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry do Klenovca
Napísal(a) SZ
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pozýva na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia:
1. Choreografická tvorba vo folklórnych kolektívoch, lektor doc. Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD., pedagóg VŠMU, v Kultúrnom dome v Klenovci, 16.10.2021 (sobota), od 16:00 hod. – Potrebné je priniesť si aj cvičný úbor a tanečnú obuv – OTP režim!
2. Chorovody na Slovensku, prezentácia publikácie Chorovody na Slovensku s autorkou Mgr. Katarínou Babčákovou z NOC, miesto: ZOOM, 18.10.2021 (pondelok), od 16:00 hod. Prihláseným zašleme prihlasovacie údaje na zoom.
Prihláste sa prosím mailom, alebo telefonicky na: , t. č. 0904875369.
V Klenovci vás čakajú na premiéru programu Od kolísky po svadbu
Napísal(a) MG -.sz
Už v túto nedeľu 27.6.2021 o 16:00 Vás pozývame do kultúrneho domu v Klenovci, na premiéru programu Od kolísky po svadbu. Program vznikol na základe projektu Podpora činnosti folklórnych kolektívov DFS Zornička, DFS Mladosť, FS Vepor v obci Klenovec, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Súčasťou projektu bola aj výroba krojových súčastí, kúpa heligóniek, sústredenia súboru, výstavy zozbieraných a vyrobených súčastí tradičného ľudového odevu.
Aj keď sa projekt realizoval s veľkými ťažkosťami a miestami sme už ani nedúfali, že sa nám ho podarí zrealizovať, naša vytrvalosť nám pomohla, aby sme to nevzdali, a tak si výstupy projektu môžete prísť pozrieť už v túto nedeľu. Podujatie sa bude realizovať na základe platných opatrení ÚVZ SR.
Zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca
Napísal(a) uľuv
Dňa 4. septembra 2020 zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca. Narodil sa v r. 1934. Pôvodným povolaním bol lesník. Základy výroby lubových košíkov zo štiepaného dreva získal už v detstve od starých rodičov a neskôr od svojho otca. Košíky zhotovoval popri zamestnaní pre vlastnú potrebu a pre svojich najbližších. Začínal od košíkov jednoduchých tvarov: opálky okrúhle a oválne, košíky na nosenie dreva, chrbtáky na nosenie zemiakov a rôzne iné používané pri hospodárstve. Po zdokonalení a nadobudnutí zručnosti sa jeho sortiment rozšíril o nové tvary. Intenzívnejšie sa výrobe začal venovať až po odchode do invalidného dôchodku. Veľké zdravotné problémy s kĺbami na nohách mu obmedzovali pohyb, takže musel často prekonávať ťažkosti so zaobstarávaním a prípravou materiálu. Tým bola obmedzovaná aj jeho produkcia. So svojimi výrobkami sa často prezentoval v Klenovci a jeho okolí. Spolupracoval s Obecným úradom a zúčastňoval sa aj na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach.
Je potešiteľné, že k nám denno-denne prichádzajú informácie najmä z oblasti kultúry o podujatiach, ktoré sa pripravili, alebo pripravujú pre návštevníkov v našom regióne. Teraz prišla elektornickou poštou pozvánka z Gemersko - malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, ktoré v spolupráci s Obcou Klenovec, o.z. RODON Klenovec a MO MS pripravili podujatie Deň filmu a divadla v Klenovci. Podujatie bude 21. novembra 2015 t. j. v sobotu od 17:30 hod. v tamojšom Kultúrnom dome. V rámci programu uvedú krátkometrážne animované filmy z tvorivých dielní v rámci projektu Tak to vidím ja... Priemiéru bude mať krátkometrážny filmpod názvom Od ovečky po gubu - Ján Fotta, spracovateľ a ovčej vlny z Klenovca, ktorý vznikol v rámci projektu Po stopách nositeľov tradícií.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.