Betlehemské svetlo z Baziliky Narodenia Pána sa dostalo aj na Gemer
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc v našom okolí. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Dni bežia rýchlosťou letiacich koní a takým tempom prešiel aj deň, na ktorý sa chystali niekoľko týždňov
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Dni bežia rýchlosťou letiacich koní a takým tempom prešiel aj deň, na ktorý sme sa chystali niekoľko týždňov – Deň otvorených dverí na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej 9. 11. 2017. Snáď málokto nepočul reklamný spot, ktorý vysielali rozhlasové stanice Európa2, Jemné a Vlna, v ktorom nielen redaktori, ale aj naši žiaci pozývali deviatakov a ich rodičov na stretnutie s pedagógmi, žiakmi a vzácnymi, nie každodennými hosťami, športovým moderátorom Jánom Žgravčákom a motocyklovým pretekárom, najúspešnejším reprezentantom Slovenska
Milí seniori, dovoľte mi prihovoriť sa k Vám v čase Vianoc, najkrajších sviatkov pokoja, lásky a porozumenia.
Vianočné sviatky sú obdobím na ktoré netrpezlivo čakáme, lebo ich čaro a výnimočnosť nás napĺňajú pocitmi šťastia, pohody a harmónie. Atmosféra týchto dni je plná spomienok i očakávaní, nič nie je bežné, ani všedné, napriek tomu, že Vianoce sú každý rok. Ich okúzľujúce čaro sa nedá ničím nahradiť ani napodobniť.
O futbalových kluboch Rožňava a Lubeník v sezóne 1987 – 1988
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
V rámci futbalovej histórie na Gemeri náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik spracoval príspevok o dvoch kluboch: Lubeník a Rožňava. Je zameraný na ich účinkovanie v sezóne 1987 – 1988. V tomto období pôsobili tieto kluby v krajskom majstrovstve, pričom Lubeník sa pohyboval na horných priečkach a Rožňava v nižších priečkach.
Dôstojné oslavy 73. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Po takmer šiestich rokoch okupácie dočkala sa slobody dňa 21.12.1944 aj Rimavská Sobota, centrum Gemera. Za obdobie okupácie z mesta odvliekli do koncetračných táborov 670 „židobolševikov“ z Rimavskej Soboty. Obyčajní obyvatelia mesta bez rozdielu národnosti boli proti fašistickému režimu a naviac okupantom. Svedčia o tom aj udalosti, kedy mladí muži radšej opustili „hortyovskú vlasť“ a ušli do zahraničia. Mnohí mladí muži, ktorí boli nasadení na východný front k maďarskej armáde, pri prvej príležitosti prebehli k Červenej armáde.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.