Leto je v plnom prúde a s tým sú spojené aj rôzne praktiky v minulosti. Letný slnovrat je obdobie, ktorému v ľudovej tradícii dominoval oheň. Symbolizoval slnko a ľudia verili, že očisťuje a utužuje zdravie. Najvýznamnejším dňom ľudového kalendára spätým s ohňom je deň svätého Jána – 24. júna. V predvečer sviatku sa zapaľovali v chotároch obcí vatry nazývané vajano alebo sobotky. Verilo sa, že kto preskočí svätojánsky oheň, nemusí sa báť v ďalšom roku smrti. Pálením ohňov sa tiež privolával životodarný dážď.
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu je obraz Júliusa Rudnaya Materstvo
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej sobote je obraz od gemerského rodáka Júliusa Rudnaya s lyrickou témou materstva. Zobrazuje dedinskú matku dojčiacu svoje dieťa, v zemitej farebnosti na tmavom pozadí. Námet, vyvážená kompozícia, kontrasty svetla a tieňa, ľahký a zároveň dôrazný rukopis vytvárajú harmonický celok, vďaka čomu sa toto dielo radí medzi najkrajšie v zbierke výtvarného umenia Gemersko-malohontského múzea. Obraz bude vystavený od 1. do 31. augusta 2017.
FK Krásnohorské Podhradie po pohárových zápasoch a pred novým ročníkom IV. ligy
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbalový klub FK Krásnohorské Podhradie účinkuje na regionálnych trávnikoch od roku 2003, s výnimkou sezóny 2009 – 2010, kedy hral I. triedu. Klub pôsobil minulú sezónu už vo IV. lige – JUH spolu s ďalším klubom z okresu - MFK Rožňava. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik pripravil tesne pre začiatkom nového futbalového ročníka rozhovor s viceprezidentom klubu Ladislavom Jobbáďom.
Uplynulá sezóna pre MFK Dobšiná v V. lige bola veľmi slabá - ale udržala sa v nej
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbalový klub MFK Dobšiná účinkuje v V. lige Košicko – Gemerskej od roku 2011. Uplynulú sezónu 2016/2017 sa mu nedarilo, po jeseni bolo mužstvo síce na 8. mieste, ale celkovo skončilo na 13. mieste. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik nám prináša bližšie informácie o účinkovaní tohto klubu v V. lige, kde okrem Dobšinej účinkuje aj FK Gemerská Hôrka. Uvádza súpisku, tabuľku, výsledky, krátky komentár a fotografiu.
Prosba o dobrovoľnú finančnú pomoc na opravu evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Presbyteri a presbyterky
| "Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov.“ G 6,2 |
Obraciame sa na Vás, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, s prosbou o finančnú pomoc na opravu nášho evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom, ktorý postavili naši predkovia v roku 1844 a kde krátky čas pôsobil aj evanjelický kňaz, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.