Ing. Marian Slavkay (49)
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Čaj o piatej (14)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Čaj o piatej Vedúci ma napísal v nedeľu na „predfáranie“. Povedal mi, že predfáranie už nebudeme robiť tak ako predtým, každý len svoj revír, ale že dostaneme určený aj iný revír, ktorý treba prefárať. Je to organizačná zmena, aby nemuseli všetci technici fárať takmer každú nedeľu. Každý revírnik nech si zabezpečí jedného haviara,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Slabý začiatok v rúbaní (13)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Po vykúpaní som išiel do kancelárie vedúceho. Keď došiel aj Miska, dlho sme sedeli a debatovali o problémoch mládežníckej úderky. Otvorene som im povedal, že nie som nadšený z tejto zmeny, pretože v Gizele už sa mi začalo dariť a teraz mám znovu začínať s neskúsenou partiou v zložitých podmienkach a novým strojným zariadením,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Regina a Jaroslav Miska (12)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rúbanie Regina a Jaroslav Miska V druhej polovici októbra som mal rannú smenu. Stál som pri okienku a robil zápis, „cachování“. Prišiel ku mne Joska Měntel, usmieval sa ako vždy. Poslal ma do kancelárie vedúceho, že ma tam čaká Bratčenkov s Laureatem. Opýtal som sa, čo za Laureata tam na mňa čaká? „Vždyť uvidíš.“
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia ako majstri dostávajú „krst ohňom“ (11)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Krtkovia ako majstri dostávajú „krst ohňom“. Spolu s Ondrom sme začali pravidelne fárať na naše pridelené pracoviská. Obidvaja sme dobre zapadli do pracovných kolektívov. Pomaly sme začali chápať celý systém organizácie práce na ostravskej šachte. V kostre to bolo podobné ako na banských závodoch, na ktorých sme pracovali doma, iba tempo práce tu bolo vysoké a premeny v podzemí boli rýchlejšie.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Prvá šichta na šachte Petr Bezruč v Slezskej Ostrave (10)
Napísal(a) Ing. Marian SlavkayMarian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Z krtkov sa stávajú majstri (9)
Napísal(a) Ing.Marian Slavkay
Učenie, brigády v baniach, účinkovanie v súbore, hokej, to všetko sa skončilo. Koniec školského roku 1953 to všetko odsunul do minulosti. Pán riaditeľ Haber chodil z triedy do triedy a rozdával umiestenky vystavené na meno každého žiaka. Ja som dostal umiestenku „Gemerské železorudné bane, závod Drnava“ na funkciu banský merač.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia hrajú hokej (7)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Môj brat Miro si tiež písal pamäti zo študentských čias v Spišskej Novej Vsi. Na hokej a jeden zaujímavý turnaj si spomína takto: V zime populárny hokej vyburcoval študentov – hokejistov k založeniu družstva, ktoré prihlásili aj do hokejovej súťaže. Veľký školský dvor za budovou školy bol z jednej strany ohraničený prízemnou budovou
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia hrajú a spievajú (6)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Hudobno-spevácky súbor Baník. Bol to pojem, známy na celom Spiši, ale aj vo Východoslovenskom kraji. Súbor viedol dirigent Paľo Z. (priezvisko neuvádzam, pretože to bol výborný hudobník, dirigent, priateľ, ale aj „číslo“, ako sa hovorí). Zažili sme s ním veľmi pekné časy, vystúpenia, úspechy, zájazdy. Boli to časy radosti, ale niekedy
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Ako sa krtkovia vzdelávajú (5)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ako sa krtkovia vzdelávajú
Do školy spolu so mnou nastúpili aj iní učni z banských závodov zo Spiša a Gemera. Ubytovaní sme boli v internáte, ktorý bol zriadený z bývalých kasární pri železničnej stanici. Školu sme mali v meste, kde sa cesta od Popradu rozdvojuje na zimnú a letnú stranu a obopína veľké námestie. Zadelili ma do prvej „C“ triedy. Bolo nás
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (4)
Napísal(a) Ing. MArian Slavkay
Týždeň ubehol ako voda. V učebni a pri futbale sme pomaly zabudli na „lepidlo v topánkach“, ale v nedeľu večer sme začali mať obavy. Čo bude zajtra? Ráno sme išli do práce. Po zápise sme automaticky odišli do kompresorovne. Náš pán majster Gaduš nás s úsmevom privítal: „Ta co, chlopci, jak bulo v škole?“
Viac...
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (3)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Po niekoľkých dňoch nás to vzrušenie začalo opúšťať a uvedomili sme si, že pomaly sa treba chystať na odchod do učilišťa. Do odchodu z domu nám ostávalo niečo cez mesiac času. Využívali sme to na potulky v prírode spojené so zberom húb, malín a na Olšavu sme chodili chytať rukami pstruhy, ktorých tam bolo neúrekom.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (2)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Živo si spomínam na posledný rok, keď sme bývali v Tuhrine. Prichádzal koniec školského roku 1950. Ja som končil strednú školu chlapčenskú v Prešove a bolo potrebné uvažovať čo ďalej. Bol som veľmi nerozhodný. Prvé čo mi napadlo bolo, že pôjdem študovať na strojnícku priemyslovku. Keď mi starší študenti povedali,
Brezovica nad Torysou patrí k najvýznamnejším obciam Šariša. Leží na hornom toku Torysy, stekajúcej po východnom okraji Levočských vrchov. Patrí do okresu Sabinov v Prešovskom kraji. V čase keď sa tento dej odohrával, mala obec okolo 1470 obyvateľov. Všetko čo chcem v tom príbehu napísať, sa začalo v
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Nevyspytateľná choroba - žiarlivosť
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Na smolníckom závode šachta Péch obvykle slúžila na ťažbu. Na fáranie mužstva a dopravu materiálu sa používala prevažne slepá šachta Baptista. Z povrchu bola sprístupnená úvodnou štôlňou Karitas. V jeden deň som išiel fárať na dobývky, lebo kvalita ťaženej rudy sa veľmi zhoršila. Často sa stávalo, že na dobývke prestrelili do stariny, z ktorej sa presypávala podsádzka na pracovisko a nesvedomití baníci to nakladali nakladačom do vozíkov.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.