Spoza okien našej Obecnej knižnice v Gemerskej Polome sa na nás usmievali prvé letné lúče slnka. Počasie hlásilo príchod leta a vytúžených letných prázdnin. A my sme sa ešte ani nerozlúčili s našimi čitateľmi zo základnej školy. Hneď sme vzali do rúk mobilné telefóny a dohodli stretnutie s družinármi.
Počasie ako vyšité nám vnuklo nápad rozlúčiť sa v parku pri škole. Tak sme zbalili rozprávkové knihy, farbičky, papiere a poďho do parku. Pre deti sme si pripravili stanovištia, kde sme preverili ich zručnosti, znalosti, ale aj orientáciu v priestore. Podelili sa podľa tried a pre lepšie rozoznanie sa deti označili veselými pečiatkami na ruky. Hneď pri štarte za dobrodružstvom deti zistili, že sa musia orientovať podľa šípiek, zopakovať si ktorá ruka je ľavá a ktorá pravá, aby sa dostali na všetky pripravené stanovištia. Na prvom si urobili otlačok listu a kôry. Druhé stanovište vyžadovalo napísanie názvov štyroch slovenských rozprávok.
Medzinárodný maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 v roku XXIV. výročia
Napísal(a) E. Tományová
V dňoch 5. – 12. augusta 2023 sa v Rožňave uskutoční 24. ročník Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava, ktorý od roku 2017 nesie meno jeho zakladateľa Józsefa Basku. Miestom konania stretnutia výtvarných umelcov je vilka v Rožňavských kúpeľoch.
Maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 organizuje v rámci úspešného projektu Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré nadviazalo na rožňavské MLYNY konané v rokoch 1997 – 2011. Iniciátorom, zakladateľom, dlhoročným organizátorom a aktívnym účastníkom tábora bol akademický maliar, národný umelec a rodák z okolia Rožňavy József Baska (1935 – 2017), ktorý žil a tvoril v Budapešti.
Zaujímavý výlet do minulosti uprostred historického jadra Rimavskej Soboty
Napísal(a) Ulický, Kerepesi
Gemersko-malohontské múzeum pripravuje komentovanú prehliadku k POP UP výstave umiestnenej na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Uskutoční sa 5. augusta 2023 (sobota) o 15.00 hod. v maďarskom jazyku a o 16.00 hod. v slovenskom jazyku. Prehliadka je vhodná pre všetkých milovníkov histórie a všetky vekové kategórie. Vstupné je 2 eurá.
V septembri 2022 pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea bola na nádvorí múzea inštalovaná Pop-Up výstava o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov. Vystavených bolo 8 bannerov. Na jednej strane sa nachádza text v slovenskom jazyku, na druhej v maďarskom jazyku.
V obecnej knižnici v Gemerskej Polome využívajú formy dotačného systému FPU
Napísal(a) D. Červenáková
Div a zázrak nazvaný kniha.
Kniha ako duševné dielo vydané v písanej, tlačenej, alebo dnes už aj v elektronickej forme je tvoriaci jeden celok myšlienkového obsahu, vyjadrený textom alebo obrazom. Je hmotným prvkom pôsobiacim na život spoločnosti. Je to symbol civilizácie, kultúry písomníctva vôbec. Alebo ináč: je to rukopisný, tlačený alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožený grafický dokument, knihársky spracovaný do zväzku, pričom tvorí myšlienkový i výtvarný celok. Alebo – je to neperiodická, knihársky spracovaná publikácia... Takto, by sme mohli pokračovať a o knihe toho veľa napísať. Faktom je, že kniha nás sprevádza životom od útleho veku a je len na nás, či si ju doň vpustíme. Našu obecnú knižnicu v Gemerskej Polome navštevujú a využívajú jej služby používatelia rôznych vekových kategórii – knižnica je verejná s voľným prístupom k dokumentom.
Desiatu besedu s gemerskými remeselnikmi obohatili ďalší štyria umelci
Napísal(a) I. Čapóová
Desiata beseda s gemerskými remeselníkmi dňa 20.07.2023 v Lukia's kaviarni v Rožňave sa niesla v príjemnej atmosfére, ktorú navodil FS Haviar svojim tanečným a speváckym vystúpením počas prezentácie tvorby remeselníkov z Gemera. Pripomeňme, že na tomto podujatí, ktoré pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci v Rožňave, najprv Jana Hudáková Škvareniaková predstavila svoju milú háčkovanú tvorbu pre deti. Žije a tvorí svoje hebké dielka v Rožňave a svoju tvorbu prezentuje na jarmokoch v regióne Gemer - v Krásnohorskej Dlhej Lúke a na Ovčiarskych dňoch v Brzotíne. Pracuje v pobočke Generali Poisťovna v Rožňave ako TOP partner. Do ručných prác ju v detstve zasvätila stará mama z Gemerskej
OPEN CELLAR – komentovaná prehliadka výstavy s autorom Rolandom Neupauerom
Napísal(a) A. Terezková
Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, prichádza s komentovanou prehliadkou svojej autorskej výstavy Cellar (Pivnica). Prostredníctvom rôznorodých materiálov, štruktúr, geometrických tvarov a figúr v maľbách autor poukazuje na podceňovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti.
Cez komentovanú prehliadku, ktorú autor pomenúva Open Cellar – Otvorená pivnica, sa návštevník detailnejšie zoznámi s výstavou a jednotlivými umeleckými dielami. Predostrie sa mu autorove jedinečné vnímanie sveta pretavené na plátno. Roland Neupauer poodhalí zdroj svojej inšpirácie a proces, akým jednotlivé vystavené diela vznikali.
Múzeum ako ho nepoznáš v podobe workshopu Odfotografuj si stredovek
Napísal(a) J. Ulický
Pri príležitosti Roku nástennej maľby Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v mesiaci august 2023 pripravuje doplnenie podujatia Múzeum ako ho nepoznáš v podobe workshopu Odfotografuj si stredovek.
Pod múzeom si verejnosť predstaví predovšetkým objekt múzea, vystavené exponáty na výstavách a v expozíciách. Omnoho viac zbierkových predmetov je pred zrakmi verejnosti skrytých v depozitároch múzea. Verejnosti sú takmer neznáme aj mnohé odborné činnosti realizované v múzeu. Sú nimi napríklad evidencia a tvorba fotodokumentácie zbierkových predmetov.
Vyznanie Štítničanky Lenky Vranovej s obrazmi pod pazuchou o Letnom SLOVOMfeste
Napísal(a) L. Vranová
Vo štvrtok 13. júla 2023 sa Letný SLOVOMfest v Robotníckom dome v Banskej Bystrici presunul pre jemne daždivé počasie z nádvoria do sály. S pribúdajúcim šerom, vznikala komornejšia atmosféra. Priestory, výzdoba a javisko... V sále akoby zastal čas a ja som s odhodlaným nádychom takmer po tridsiatich rokoch vkročila dnu. Dnes nesúc si zopár vlastných obrazov pod pazuchou.
SLOVOMfest je stretnutie umelcov s myšlienkou "TVORIŤ A SPÁJAŤ". Prvýkrát zrealizoval tento projekt Marcel Páleš ako nultý ročník v roku 2013. Šlo o dvojdňové podujatie, na ktorom sa zúčastnilo sto umelecky aktívnych ľudí. Potom sa konal ešte dva roky po sebe. Po niekoľkoročnej prestávke sa Letný SLOVOMfest konal opäť v júli 2021 ako oslava desiateho výročia založenia Generácie nula. A odvtedy sa organizuje pravidelne.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * 3. ročník detských letných aktivít
Napísal(a) J. Ulický
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo 3. ročník detských letných aktivít pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ. Realizované boli v termíne od 10. do 14. júla 2023 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Pozrime sa, ako táto aktivita prebiehala v spomínaných dňoch.
Programová skladba detských letných aktivít korešpondovala so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Obsiahnuté boli témy z vedných odborov – prírodné vedy, archeológia, história, história umenia, etnológia, knihovníctvo.
Pri tejto príležitosti bol deťom predstavený aj nový maskot múzea, ktorým je Egypťanka Tasherithnetiak, alebo skrátene „Taši“. Deti dostali na začiatku tričká s budovou múzea na prednej a maskotom Taši na zadnej strane.
Úspešná cesta talentovanej gemerskej sopranistky Evy Dovcovej od Slávika Slovenska po vážnu hudbu i k opernému spevu
Napísal(a) O. Doboš
Na koncerte Slovenskej filharmónie k sviatku svätých Cyrila a Metoda, ktorý v priamom prenose z Nitry odvysielala Slovenská televízia v utorok 4. júla 2023 na svojom druhom programe, sa predstavila aj sopranistka Eva Dovcová. Táto mladá operná speváčka pochádza z malej gemerskej obce Rožňavské Bystré a svoj spevácky talent prejavila už ako žiačka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom. Napriek jej mladému veku ju už v tom čase zdobili také víťazstvá, ako je Slávik Slovenska, ktorého si svojím krásnym spevom odniesla z celoslovenských súťažných prehliadok až trikrát. Evička však smelo kráčala ďalej a študovala spev aj na umeleckých školách. Keďže Evička postupne opustila aj svoje rodisko a tríbila si svoj hlas aj pre náročný operný spev, rád by som položil našej umelkyni niekoľko otázok, aby ju bližšie poznali aj návštevníci našej webstránky.
Viac...
V Gombaseku na hornom Gemeri obnovili dve kultúrne pamiatky
Napísal(a) MG od
Dve národné kultúrne pamiatky obnovili v rekreačnej oblasti Gombasek, časť obce Slavec, neďaleko okresného mesta Rožňava na hornom Gemeri. Ide o kúriu Andrássyovcov a susedný objekt slúžiaci ako správcovský dom. Na ich slávnostnom odovzdaní do používania sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý na sociálnej sieti ocenil ich záchranu. Pri tejto príležitosti, o. i. povedal: "Na začiatku bol sen, vízia a veľká vôľa zachrániť kultúrnu pamiatku. Vďaka odvahe a spolupráci, ktorá presahuje hranice kraja a štátu dnes môžeme obdivovať túto nádhernú premenu."
Historická kúria Andrássyovcov v Gombaseku sa mení na múzeum a z priľahlého správcovského domu sa stala kaviareň s modernými službami pre návštevníkov. Presne pre takéto výsledky má zmysel európske zoskupenie Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košický samosprávny kraj. Projekt na obnovu pamiatok s turistickým potenciálom získal spolu s cezhraničnými partnermi podporu 1,3 milióna eur z programu slovensko-maďarskej spolupráce.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Prvé miesto v XXXVIII. ročníku vlastivednej súťaže PRAMENE patrí študentom Gymnázia I. Kraska
Napísal(a) E. Lindisová
Dňa 22. júna 2023 (štvrtok) sa uskutočnil XXXVIII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú Gemersko-malohontské múzeum organizuje už od roku 1983. Určená je žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá). Jej cieľom je doplniť a prehĺbiť vedomosti žiakov o znalosti z regiónu Gemer-Malohont. Rovnako je cieľom aj vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. V roku 2023 sa do súťaže prihlásilo 12 družstiev z deviatich základných škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Podujatie bolo realizované v budove Centra voľného času Relax, v Rimavskej Sobote. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na spoznávanie regiónu prostredníctvom Stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea. Príprava na súťaž je tak aj motiváciou k návšteve múzea.
Reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu - Predmet mesiaca júl 2023
Napísal(a) I. Kerepesi,
Rimavská Sobota, 03. 07. 2023 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum nedávno reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu. Ich reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Nástenné zrkadlá budú vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 1. júla do 31. júla 2023.
Prezentované nástenné zrkadlá pochádzajú z obdobia historizmu a klasicizmu, bližšie teda z druhej polovice 19. storočia. Prvé zo zrkadiel, pochádzajúce z časového obdobia medzi rokmi 1870 - 1890, je osadené v čiernom, bohato zdobenom drevenom ráme. Pozostáva zo zrkadliacej plochy obdĺžnikového tvaru, ktorú lemujú profilové lišty v rohoch spájané na pokos. Spodnú časť tvorí masívna profilová lišta a po stranách sa nachádzajú sústružené ozdobené stĺpy s kanelovaním. Plocha nadstavbovej časti je bohato zdobená vsádzaným mosadzným plechom s rastlinným motívom.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-