Na koncertoch bez mobilu, aj tak padali na festivale Pohoda rekordy
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange a festival Pohoda idú ruka v ruke už osem rokov k stále vydarenejším ročníkom tohto obľúbeného festivalu. Tento rok však návštevníci nezdieľali len jedinečnú atmosféru, hudbu či zážitky s priateľmi, ale aj myšlienku o zodpovednom používaní telefónu či podporu ekologického recyklovania elektro-odpadu. Štatistiky sú aj tento rok plné rekordov. Pohodou aj tento rok na pár dní žili všetky sociálne siete, čoho dôkazom je rekordný počet prenesených dát, ktorý oproti minulému roku zaznamenal nárast o 62 %. Celkovo sa v sieti Orangeu prenieslo 7 756, 25 GB dát, pričom v 3G sieti išlo o dvadsať percentný nárast a v 4G sieti sa prenesené dáta oproti minulému roku navýšili až o 70 %, čo bolo v celkovom čísle až 6 831,13 GB dát. Prostredníctvom free Wi-Fi organizátor i návštevníci preniesli spolu 4 207,28 GB dát.
Významná betliarska rodáčka, výtvarníčka Jana Kušnierová, má prichystanú novú autorskú výstavu s názvom Špachtľou a štetcom. Pre svojich návštevníkov výstavu pripravilo pre letné odbobie Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Gemerčanka Jana Kušnierová má za sebou už niekoľko úspešných prezentácií svojej tvorby, ktorými sa predstavila v nedávnej minulosti, ako napríklad „Z rodného kraja“ alebo „V znamení strelca“. "Spomínaná výstava je výberom toho najlepšieho z doterajšej tvorby umelkyne a z toho dôvodu si určite príde na svoje aj ten najkritickejší návštevník,“ povedala na margo výstavy Gabriella Badin z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
Dlho očakávaná Gemerská nárečová čítanka je na svete
Napísal(a) Gabriel Rožai
Gemerská nárečová čítanka, ktorej autorom je významný slovenský dialektológ profesor Štefan Tóbik (1909 – 1969), rodák zo západogemerského mestečka Hnúšťa, sa dočkala svojho knižného vydania!
Časť niekoľko desaťročí strateného rukopisu z autorovej pozostalosti bolo možné publikovať vďaka iniciatíve jeho vnuka prof. Reného Matloviča a editorskej práci prof. Júlie Dudášovej - Kriššákovej, pôsobiacej v Centre jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove. Táto vzácna dialektologická publikácia nie je jediným aktuálnym knižným výstupom doteraz nepublikovaného výskumu Štefana Tóbika. Ešte pred ňou bola v roku 2018 publikovaná aj prvá časť rozsiahleho autorovho spisu s názvom Gemerské nárečia I/1, ktorá približuje členenie a charakteristiku celej gemerskej nárečovej oblasti.
Letná škola animovaného filmu v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v termíne 12. až 16. augusta 2019 (pondelok – piatok) 6. ročník letnej filmovej školy. Pod vedením skúsených lektorov si účastníci dielne pozrú ukážky významných animovaných filmov, naučia sa pripraviť scenár, vyskúšajú si rôzne techniky animácie – plôškovú, kreslenú, plastelínovú, kriedovú a vytvoria animovaný film. „Hlavným lektorom je už osvedčený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“
Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil svoje malé jubileum
Napísal(a) Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Rožňava – 5.7.2019 - Sviatok Cyrila a Metoda si pripomína celé Slovensko v podobe štátneho sviatku. Pre matičiarov z Rožňavského okresu bol tento deň výnimočným nielen svojou kresťanskou podstatou, ale na význame mu pridalo, že Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil 10. výročie svojho založenia, aj keď história hovorí, že Oblastné pracovisko tu fungovalo od 1.1.1992.
Spoločne v slávnostnej atmosfére sme si pripomínali mnohé vzácne chvíle. Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 150. výročie úmrtia prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, storočnicu oživotvorenia Matice slovenskej a v neposlednom rade 10. výročie založenia Domu Matice slovenskej v Rožňave.
V Revúcej budeme toto leto ladiť muzikantskú formu na skutočnú septembrovú lahôdku
Napísal(a) Juraj Genčanský
Po letných dvoch koncertoch skvelých sólohráčov (18.7./Peter Guľas/hammerklavír a 8.8./Pavol Mucha/violončelo) a troch hudobných večeroch s domácimi kapelami (11.7./All in Band + 15.8.& 22.8./Jazz trio), na septembrové výročie založenia Prvého slovenského gymnázia sme pripravili hudobne kalorickú bombu...
PAVEL ŠPORCL, bezpochyby jeden z najžiadanejších muzikantov klasickej hudby na česko-slovenskej aj svetovej scéne, vystúpi so ŠTÁTNOU FILHARMÓNIOU KOŠICE v Revúcej – 12. septembra 2019. Najoriginálnejší husľový virtuóz uvedie v Mestskom dome kultúry obľúbený Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur op. 35. Virtuózny husľový koncert, ktorý zložil autor v roku 1878 vo Švajčiarsku, je považovaný za jeden z najnáročnejších diel husľovej literatúry.
Príďte sa pozrieť do Revúcej na výstavu “Klobúky od Marie“
Napísal(a) Tamara Balcová
Marie Mazánková. To meno nám nič nehovorilo. Ale po štvrtku, 4.7.2019, už tí, ktorí sa prišli pozrieť na vernisáž s názvom “Klobúky od Marie“, spoznali túto skromnú a milú ženu. Zavítala do Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej z družobného mesta Litovel v Českej republike, aby nám predstavila svoju tvorbu. Výstavu pomohlo zorganizovať aj mesto Litovel a starosta mesta, pán Viktor Kohout, osobne pozdravil hostí a predstavil svoj vlastný „starostovský“ klobúk od pani Marie. V podkroví múzea sme mohli obdivovať nádherné kúsky vystavených klobúkov. Za každým sa skrýva nejaký príbeh a obrovský kus práce pani Marie. Vernisáž sa začala dobovou hudbou v podaní jazzového tria z revúckej ZUŠ a „klobúkovou módnou prehliadkou“, ktorá zožala veľký úspech.
Najhodnotnejšie príspevky na stránke Maj Gemer v mesiaci jún
Napísal(a) MG od
Už šiesty mesiac, ktorý v roku 2019 na stránke Maj Gemer vyhodnocujeme, čo sa týka najvyššej čítavosti jednotlivých príspevkov, máme za sebou. Podľa nášho jednoduchého hodnotenia sme dospeli k tomuto poradiu:
Najvyššiu čítavosť v spomínanom mesiaci dosiahol príspevok od autora pod značkou (MG od) s titulkom: Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa. Ďalšie poradie je nasledovné:
Muránska Zdychava. Obec v okrese Revúca nachádzajúca sa smerom k najvyššiemu vrcholu na okolí pomenovanom Kohút, neďaleko okresného mesta, na sútoku riečky Muránky a Hutského potoka. V kraji, ktorý môžeme kľudne nazvať najkrajším v raji. Žijú v ňom pracovití ľudia, spokojní, veľmi nepoznačení súčasnou dobou. Žijú však tak prirodzene, nezabúdajúc na zdychavské obyčaje a folklór. Hoci ich tu žije iba okolo dvesto, zapáčilo sa aj im zorganizovať aspoň raz do roka folklórne slávnosti pre svojich obyvateľov i návštevníkov. Patrí sa. Človek nežije len s televíziou a rádiom, hoci i ten ich čoraz viac približuje k svetu a k rôznym zaujímavostiam. Ale nezaškodí aspoň z času na čas potešiť srdcia spoluobčanov vlastnou kultúrou, ktorú si zachovávajú aj tu.
Klenovská Rontouka predstavila tiež folklórne súbory z Austrálie, Francúzska i Maďarska
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Rýchlo letí čas, a aj 41. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka, je už spomienkou. Od dramaturgičky Gemersko-malohontských folklórnych slávností z Rimavskej Soboty, pani Stanislavy Zvarovej, sme dostali na záver nasledovné zhodnotenie:
"Počas mesiacov apríl - jún 2019 sme sa snažili propagovať Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, nielen propagačnými materiálmi, informáciami na sociálnych sieťach, či vďaka mediálnym partnerom, ale aj osobnými stretnutiami po obciach, na pozývačkách. V dňoch 28. – 30. júna 2019 sa v obci Klenovec skutočnil 41. ročník slávností folklóru, kde sa prezentovali tradičné remeslá, tradičná kuchyňa, ľudové piesne, tance, hudba, nielen z nášho regiónu Gemer – Malohont, ale aj ostatných regiónov Slovenska.
Viac...
Streda 3. júla 2019 bola pre dobrovoľných hasičov v obci Sirk sviatočná. Ing. Dušan Sľúka, riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici spolu s vedúcim prevádzkovo-technického oddelenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Revúcej Ing. Štefanom Nikolovičom odovzdali do užívania repasovanú Tatru T 815 Obci Sirk a jej dobrovoľným hasičom.
Citujem slová Ing. Dušana Sľúku: „Nech je používaná čo najmenej v ostrých zásahoch, ale využívajte ju čo najviac pri cvičeniach a ukážkach.“ Nech teda slúži tam, kde bude potrebná.
Jelšavskí hasiči toho roku boli už druhýkrát na Klenovskej Rontouke
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme v sobotu 29. júna 2019 už druhýkrát zavítali na Klenovskú Rontouku a využili sme možnosť prezentovať sa na „Jelšavskom dvore“. Mesto Jelšava okrem iných prítomných prezentovali aj dobrovoľní hasiči.
Do Klenovca sme priviezli jelšavský historický, no funkčný koč, na ktorom bola možnosť sa odfotiť v replikách dobových uniforiem, ale aj samotní hasiči sa prezliekli do týchto uniforiem z roku 1930. Mnohých záujemcov zaujalo, že vystavený koč je funkčný. Pre deti bola pripravená atrakcia – „HORIACI HOTEL“ – a museli ho uhasiť pomocou džberovej striekačky. Napriek tomu, že nie všetkým domácim organizátorom sa táto atrakcia páčila, deti mali z nej veľkú radosť.
Zreštaurovali cimbal z Nižnej Pokoradze, hudobný nástroj používaný v prostredí slovenských repatriantov
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa Gemersko–malohontskému múzeu podarilo zabezpečiť komplexné zreštaurovanie cimbalu z obce Nižná Pokoradz pri Rimavskej Sobote. Nakoľko sa jedná o výnimočný zbierkový predmet dokumentujúci hudobnú kultúru Slovákov – repatriantov, jeho záchrana bola jednou z priorít múzea. Cimbal bol vyrobený koncom 19. storočia v okolí obce Suchá Huta v Maďarsku. Odtiaľ sa dostal na Slovensko spolu so slovenskými repatriantmi presídlenými do Nižnej Pokoradze v roku 1947. Podľa údajov na karte druhostupňovej evidencie bol približne do 60. rokov 20. storočia občas používaný aj v oblasti Nižnej Pokoradze. V roku 1977 sa stal súčasťou etnologického fondu múzea.
Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa
Napísal(a) MG od
Vo vysielaní Slovenského rozhlasu odznela vo štvrtok 27. júna 2019 stručná, ale smutná správa. Vo veku 73 rokov zomrel známy slovenský spisovateľ a scenárista Peter Glocko. Peter Glocko sa narodil 2. júna 1946 v obci Muráň. Bol teda Gemerčanom a po celý život sa hrdo k svojmu rodisku i regiónu hlásil a rád sa do neho vracal. Vo svojej práci sa zameral na modernú autorskú rozprávku a historické a psychologické romány pre mládež. Pripomeňme si aj preto niektoré podstatné úseky jeho plodného života.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-