Gemer

Gemer (2338)

Podradené kategórie

Prvé tri najlepšie recitátorky v III. kategórii -  účastníčky okresnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024, ktorá sa uskutočnila v dejisku pôsobenia slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského v Rožňavskom Bystrom. Zľava:  Simona Dienesová,  ZŠ Pionierov Rožňava, Vanesa Tomková, ZŠ Jura Hronca Rožňava a Laura Šimko  Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava.

Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.

Pripomenuli si 180. výročie posvätenia evanjelického kostola a posvätili novozreštaurovaný oltár v Rožňavskom Bystrom

Milí rodáci z Rožňavského Bystrého a sledovatelia stránky Maj Gemer!

Rada by som sa s Vami podelila o udalosti, ktoré sme mali možnosť prežiť v našom chráme Božom v 2. nedeľu po Michalovi, 13. októbra 2024. V tento deň sme si pripomenuli 180.výročie posvätenia nášho evanjelického a. v. chrámu v Rožňavskom Bystrom a zároveň bol posvätený novozreštaurovaný oltár. Slávnosti sa zúčastnili bratia farári, ktorí tu slúžili po minulé roky: Mgr. Slavomír Gallo, Mgr. Ján Gallo, Mgr. Peter Székely, Mgr. Ján Gdovin st. (bývalý brat administrátor). Boli sme neskutočne radi, že prišli opäť medzi nás, i keď sú služobne už v iných cirkevných zboroch. Bolo to emotívne, keď sa nám prihovárali a spomínali sme spolu na roky prežité s nimi v Rožňavskom Bystrom. Každý z nich zanechal kúsok života u nás, ako  aj neprítomné sestry farárky Mgr. Daniela Kissová a ThDr. Zuzana Poláková. Bohu patrí vďaka za ich službu.

Venované pamiatke osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Vás 24. októbra 2024 pozýva na prednášku RNDr. Jána Aláča venovanú osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka. V týchto dňoch si pripomíname 110 rokov od jeho narodenia (4. októbra) a  80 rokov od jeho smrti (3. novembra). V Rimavskej Sobote je po ňom pomenovaná ulica (Poručíka Ušiaka). V Bakte stojí pomník s bustou Jána Ušiaka (z roku 1974). Jeho meno je na pamätných tabuliach v rodnej Budinej a v mieste jeho posledných chvíľ života v Čeladnej (Česká republika).

Ale kto to vlastne bol? Ján Ušiak sa narodil v Budinej (okres Lučenec) 4. októbra 1914. Po prvej svetovej vojne sa jeho rodina presťahovala z hornatej Budinej do úrodnejšej Bakty pri Rimavskej Sobote. Tu prežil detstvo a mladosť. Ak by sa narodil do iných – pokojnejších čias, bol by roľníkom, pracoval by na rodinnom hospodárstve a živil by sa pravdepodobne tiež ako robotník. Napokon takto prežil 28 rokov svojho života. Dramatické boli posledné dva roky a hlavne posledných niekoľko mesiacov...

Československé súznenie zavŕši hudobnú sezónu v Brdárke

Brdárka, 16. októbra 2024 – Záver hudobnej sezóny roku 2024 bude v Brdárke, hornogemerskej obci známej vďaka jedinečným čerešňovým sadom, patriť koncertu autorských piesní českého pesničkára Jana Smolíka, ktorý bude sprevádzaný spontánnou improvizáciou na violončele v podaní slovenského hudobníka, skladateľa a pedagóga Mateja Tkáča. Koncert tohto česko-slovenského dua si môžete vychutnať v sobotu 19. októbra 2024.

Už v sobotu 19. októbra 2024 sa uskutoční prvý koncert českého pesničkára Jana Smolíka na Gemeri.

Mestské kultúrne stredisko v Revúcej  na sklonku októbra ponúka

Na sklonku októbra Mestské kultúrne stredisko v Revúcej ponúka: 

sobota 19. októbra 2024 | 10.00 | Námestie pred Kohútom v Revúcej

POVSTALECKÁ JESEŇ V GEMERI

Séria podujatí k 80. výročiu SNP v regióne Gemera-Malohontu vyvrcholí v sobotu ukážkou mobilizácie do Povstania.

 

pondelok 21. októbra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsKS

DEVÄŤDESIAT ROKOV S VERŠAMI NA PERÁCH
Slávnostný gratulačný program pre jubilanta Jána Debnára

Revúcka literárna súťaž Cena Gustáva Reussa finišuje v Litterre

REVÚCA | 12. októbra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže vyvrcholí vyhlásením výsledkov, stretnutím autorov a hodnotiacej poroty v Revúcej. Finále prebehne 25. októbra 2024 o 18.00 v novovytvorenej kultúrnovzdelávacej inštitúcii Litterra, ktorá sa charakterizuje aj ako „priestor pre fantáziu“. Ideálne miesto pre zhodnotenie súťaže v písaní poviedok v žánri sci-fi a fantasy.

Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n.o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss, po ktorom je súťaž pomenovaná, bol rodák z Revúcej. Pred takmer dvomi storočiami napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa. 

Oslava 60 rokov ZŠ s MŠ na Železničnej ulici v Jelšave

Veľmi ma potešilo, keď som si pred pár dňami našla pozvánku zo Základnej školy v Jelšave, ktorou ma, ako bývalého zamestnanca školy, pozvali na slávnosť pri príležitosti 60. výročia odovzdania budovy školy na Železničnej ulici do užívania. S radosťou som toto pozvanie prijala a v piatok 4. októbra 2024 som sa tejto oslavy aj zúčastnila. 

Pred 13.00 hodinou sme sa začali stretávať pred budovou školy – súčasní zamestnanci, bývalí zamestnanci, pozvaní hostia, medzi nimi aj pani Mariana Meleg, riaditeľka slovenskej školy v partnerskom meste Tótkomlós. Zrazu sa začali vynárať rôzne spomienky: spomienky na školu ako žiačka, spomienky ako vychovávateľka v školskej družine, ale aj nedávne spomienky, ako spolupracujeme so školou ako dobrovoľní hasiči.   

Úvod slávnosti patril odhaľovaniu pamätnej tabule Rudolfovi Fabinyimu, rodákovi z Jelšavy, (30. mája 1849 Jelšava – 7. 3. 1920 Budapešť), ktorý bol významný chemik a pôsobil v školstve ako univerzitný profesor.

Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 140. výročie

 

Za posledných 10 rokov sa v nej preinvestovalo vyše 11 miliónov eur a obstaralo 1 481 kusov novej medicínskej techniky   

Rimavská Sobota 10. októbra  2024 - Nemocnica v Rimavskej Sobote sa o svojich pacientov stará už 140 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Dnes je nemocnica už 10 rokov pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko a pracuje v nej viac ako 700 zamestnancov. Za toto obdobie sa v nej zrealizovali investície v hodnote vyše 11 miliónov eur. Svoje významné výročie si nemocnica slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti tiež ocenila kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o pacientov.  Spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa nevzdáva vízie výstavby ďalšej nemocnice novej generácie.  

V Jelšave si pripomenuli dvesté výročie úmrtia Pavla Valaského

Pavol Valaský (1742 – 1824) bol slovenský literárny historik, polyglot, evanjelický farár a senior, spoluiniciátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice. Po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca. 

V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska – Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.

Čo písala tlač na povstaleckom území v prvých októbrových dňoch roku  1944

Správy v dobovej tlači vychádzajúcej na povstaleckom území poskytujú zaujímavý pohľad do života v tomto priestore. Sú tiež svedectvom, že povstalecké územie nebolo izolované. Tlač prinášala pozitívne správy o priebehu bojov, o postupe spojeneckých vojsk a postupnom oslobodzovaní Nemcami obsadených krajín.

Pravda

ústredný orgán Komunistickej strany

7. októbra 1944

Naša obrana sa prehlbuje: Útoky nepriateľa zachytené. – Úspech našich v Liptove.

Strana 3 z 167