Gemer (2270)
Podradené kategórie
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí
Napísal(a) B. KrejčíováV Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí. Na svet prišlo 470 chlapcov a 437 dievčat. Desať mamičiek si z pôrodnice odnieslo dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Natália a Ema. U chlapcov zase dominovali Tobias, Brandon a Sebastián.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rimavskosobotskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Lara Alexandra. Narodila sa 1. januára o 7.45 hod. Po narodení malá Lara Alexandra vážila 3070 g a merala 49 cm.
Zdravotníci v rimavskosobotskej pôrodnici počas minulého roka zvládli aj niekoľko náročných pôrodov.
„Jedným z nich bola aj záchrana druhorodičky, u ktorej sa obyčajný pôrod skomplikoval a bol nutný cisársky rez.
Náš Gemer bol v uplynulých dňoch poctený vzácnym novoročným koncertom so svetovou premiérou skladby Pri Bélovom okne. Pričinilo sa o to revúcke občianske združenie Quirinus, o. z. a Srdcom k umeniu, o. z., ale najmä známa slovenská skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá ju skomponovala. Na pár hodín sa tak Revúca stala, vďaka spomínanému koncertu, hlavným mestom slovenskej kultúry. Je potešiteľné, že toto využila aj slovenská televízia, ktorá udalosť zaznamenala spravodajsky. Odvysielala v sobotu 20. januára 2024 vo svojom hlavnom spravodajstve niekoľkominútový záznam o tomto nezvyčajnom podujatí v srdci stredného Gemera. Stalo sa tak na počesť takmer stého výročia prvej nahrávky fujary na svete, ktorú skladateľ a etnomuzikológ Béla Bartók zaznamenal na fonograf v roku 1906 v gemerskej obci Ratkovské Bystré. Príspevok pripravila redaktorka RTVS Martina Beshirová.
Oslobodenie spod nemeckého fašizmu si dôstojne pripomenuli i Poltárčania
Napísal(a) J. PupalaStalo sa už tradíciou, že primátor mesta Poltár, pán Peter Sitor, k výročiu oslobodenia mesta zvoláva mestské zastupiteľstvo, za účasti zástupcov spoločenských organizácií a osobitne predsedu ZO SZPB v Poltári pána Jána Iždinského a spolu prerokujú organizačné zabezpečenie spomienkových osláv oslobodenia mesta Červenou armádou.
Vzhľadom k tomu, že 79. výročie oslobodenia pripadá na víkendový deň, termín určili na piatok 12.1.2024, a to najmä z dôvodu, aby sa spomienkových osláv mohli zúčastniť aj žiaci základných a stredných škôl v meste.
Pred začiatkom spomienkových osláv sa účastníci zhromažďovali pred Kultúrnym domom, kde im pripravili teplé nápoje pani Karin Janisová a Jozefína Očenášova a ponúkali čakajúcich účastníkov ešte teplými pampúchmi (šiškami) s marhuľovou plnkou.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 517 detí
Napísal(a) B. KrejčíováV Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok (2023) narodilo 517 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 261 dievčat a 256 chlapcov. Dve mamičky sa tešili z dvojičiek. Každá z nich si domov odniesla dvoch chlapcov.
Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Eliška, Nina, Natália, Evelyn a Sofia. U chlapcov dominovali mená Jakub, Tobias, Adam a Kristián.
Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Fiona, Azusena, Sisi, Samia, Ajlin, Selim, Kachraman, Evan i Demir.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Viktória. Narodila sa 1. januára o 15.30 hod. Po narodení malá Viktória vážila 3800 gramov a merala 50 centimetrov.
Prvého lekára v Muráni privítali pred 70 rokmi vodou z Muránky
Napísal(a) RSV Muráni svojho prvého lekára privítali vodou. Rieka Muráň odjakživa počúva na meno MURÁNKA. Teší sa z toho, že si ju doma vážia, ba až veľmi milujú. A ona tiež všetkým praje: ľudom, zvieratkám, svojej rodnej prírode. Je to taká rozihraná deva, dlhé vlasy, rozviate na všetky strany, trbliecú sa ako striebro. Čistučká býva vždy a keď sa aj zamúti, že ju zamúti čiasi ruka, nejaký nehodný, neprajný tvor, Muránka preskočí pár veselých kamienkov pod jej zvodným telom, pár balvanov po jej formovaných bokoch, prekĺzne popod pár mostíkov a už sa jej rozhodené vlasy zatrbliecu! V jej krištáľovej vodičke sa rado vykúpe aj zlaté slniečko. Nájde si chvíľočku a vyšantí sa do chuti vo vlnkách Muránky, v jej zázračnom moku života. ,,Vodičku chceme, živú vodu z Muránky si radi doprajeme!“ – žiadajú všetci smädní po našich dolinách a ona vstupuje do ich domovov, do našich verných sŕdc aj piesňou odvekou. Deva je to neskromná, hrdá je na svoje vody, bujné tvary, ale je prajná, ako sa na vládkyňu života na Zemi patrí. Obdarení sme stále, vďaka Bohu, vynikajúcou pitnou vodou z rieky Muráň a kto rád načúva ozvenám duše prírody, Muránka nám aj spieva.
štvrtok | 18. januára 2024 | 17.00
REVÚCKA FOTOGRAFIA
vernisáž výstavy
Vernisáž sa uskutoční vo výstavnej sále MsKS a potom výstava potrvá do 18. februára 2024.
* * * * *
piatok | 19. januára 2024 | 17.00
ĽUBICA ČEKOVSKÁ
a Štátna filharmónia Košice
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK, v rámci ktorého zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej.
* * * * *
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby v Revúcej so svetovou premiérou orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej
Napísal(a) M. ŠtepitováNovoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK sa uskutoční 19. januára 2024 o 17-ej hodine v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Koncert organizujú občianske združenia Quirinus a Srdcom k umeniu.
V rámci koncertu zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej na tému prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Účinkujú: Štátna filharmónia Košice pod taktovkou holandského dirigenta Sandera Teepena. Hrou na fujare sa predstaví Stanislav Bartko.
Tohtoročná plesová sezóna v Revúcej začína Gemerským plesom 13. januára
Napísal(a) J. GenčanskýTohtoročná PLESOVÁ SEZÓNA v Revúcej ŠTARTUJE tradičným mestským plesovým podujatím v sobotu 13. januára 2024 o 19:00 v spoločenskej sále Alfa MsDK Revúca, ktorý je na plagátoch označený ako Gemerský ples.
Večerom bude sprevádzať DJ Šveco. Tak to sľubujú organizátori tohto väčšieho spoločenského podujatia v tomto meste.
Vstupné 30.- €, predaj na sekretariáte MsKS, telefón: 058/28 515 71
V cene vstupného: prípitok, 2 × večera, dezert, nealko nápoj, víno, káva, možnosť zakúpiť si tombolu.
Potom sa už plesové vrece v našom meste roztrhne durchom – každý víkend až do konca fašiangov máme plesové priestory rezervované pre najrozličnejšie profesijné či záujmové skupiny...
Nuž, do plesania, Revúčania!
Nezabúdajme – Sloboda prichádzala na Gemer v januári 1945
Napísal(a) MG odV týchto dňoch si aj obyvatelia obcí horného a stredného Gemera pripomínajú 79. výročie oslobodenia od fašizmu. Nezabúdajme, že aj za cenu ľudských životov nám ju priniesli príslušníci osloboditeľských armád v tesnej súčinnosti s ČA a útočnou činnosťou armád pravého krídla 2. ukrajinského forntu, v rámci ktorého bojovala aj rumunská armáda. Pripomeňme si toto výročie aj na stránke Maj Gemer, kde uverejňujeme prehľad oslobodzovania obcí tohto regiónu podľa abecedy: Ardovo 11.1.1945, Bohúňovo 12.1.1945, Betliar 23.1.1945, Brdárka 25.1.1945, Bôrka 21.1.1945, Brzotín 22.1.1945, Čierna Lehota 24.1.1945, Čoltovo 23.12.1944, Dlhá Ves 26.12.1944, Dobšiná 27.1.1945, Dobšinská Ľadová Jaskyňa 28.1.1945, Dobšinská Maša 27.1.1945, Domica 11.1.1945, Drnava 21.1.1945, Gemerská Hôrka 12.1.1945, Gemerská Poloma 23.1.1945, Gemerský Sad 17.1.1945, Gočovo 20.1.1945, Gombasek 27.1.1945, Hanková 24.1.1945, Henckovce 24.1.1945, Honce 21.1.1945, Hrhov 17.12.1944, Hrušov 17.12.1944, Hucín 16.1.1945, Chyžné 23.1.1945, Jablonov n/Turňou 17.12.1944,
Prvým bábätkom na Gemeri v novom roku 2024 je Lara Alexandra z Hodejova
Napísal(a) Mg boNovoročné ráno roku 2024 privítalo na tento svet aj prvého novorodenca na Gemeri. Stalo sa ním dievčatko Lara Alexandra, ktorá prišla na svet v novom roku v rimavskosobotskej nemocnici. Narodila sa mamičke Alexandre z Hodejova o 07:54 h. Váži 3070 gramov a meria 49 centimetrov. Mamička aj dieťatko sú v poriadku. Informovala nás o tom Bibiána Ovečková, margetingová špecialistka Penta Hospitals SK, a. s.
Popoludní na Nový rok prvítali prvé dieťatko aj v rožňavskej nemocnici. Je ním dievčatko Viktória, ktorá sa narodila mamičke Veronike z Rakovnice o 15:30 h. Váži 3800 gramov a meria 50 centimetrov. Mamička aj dieťatko sú v poriadku. Obom mamičkám a ich dcérkam želáme v novom roku veľa zdravia, síl a šťastia, nech prinesú do svojich rodín veľa radosti.
Viac...
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. ČapóováAdventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. KardošováV kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Predvianočným stretnutím v Čiernom Potoku si pripomenuli aj 79. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) J. PupalaDňa 16. decembra 2023 zorganizovali v obci Čierny Potok v Rimavskosobotskom okrese členovia MO Slovenského zväzu záhradkárov a Dobrovoľného hasičského zboru tradičnú predvianočnú kapustnicu. Trošku skôr si preto privstali najmä kuchárky pani Elena Stanková, Eva Šufliarska a Oľga Hukelová, aby všetko načas pre účastníkov tohto podujatia bolo pripravené. Keďže obec bola oslobodená na Štedrý deň 24.12.1944 Červenou armádou, prítomní si pri tejto príležitosti pripomenuli aj toto 79. výročie. Niektorí z účastníkov sa cestou na predvianočné podujatie zároveň zastavili pri pamätníku obetí maďarských fašistov, umiestnenom pod 95-ročnou lipou, poklonili sa a zapálili sviečku.
Vianočne vyzdobenú sálu na obecnom úrade oživili svojím kultúrnym programom heligonkári páni Zvara a Kožiak z Hnúšte. Pred vyzdobenou bohyňou Ladou svoje hudobné schopnosti predviedol už tradične hrou na flaute Oliver Hukel.
Mokrenský bosorácky jarmok má už niekoľkoročnú tradíciu. Niekoľkokrát sme ho spomínali aj na portáli majgemer.sk. Do predvianočnej atmosféry prispel po svojom: bosorácky. Aj preto, že sa počas jarmoku medzi stánkami objavovali postavy, ktoré z minulosti pripomínali bosoráctvo hodne spomínané na vidieku Gemera v rokoch dávno minulých. Obyvatelia Mokrej Lúky, kde sa jarmok uskutočňuje, si postupne na neho zvykli a dnes mu už venujú pomerne veľkú pozornosť. Možno i preto, že táto obec, ktorá niekoľko rokov bola súčasťou okresného mesta Revúca, sa nachádza v blízkosti tohto strediska stredného Gemera a jeho blízkosť mnohí využívajú, aby navštívili obec s bohatou históriou i tradíciami. Dnes už „Mokrene“, ako ich nazývajú domáci i ľudia z okolia, nemajú problém, aby na jarmok pritiahli i predavačov rôznych, najmä ľudových výrobkov nielen z obce, ale i okolia. Snažia sa, aby jarmok bol dobre zabezpečený po každej stránke. Aj preto o organizovaní jarmoku informujú na svojej obecnej stránke už najmenej mesiac pred jeho uskutočnením s možnosťou zabezpečenia tak predávajúcich, ako i ostatných účastníkov jarmoku.
Vstup Slovenska do Európskej únie – 20. výročie
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
Karol Sárkány – 215. výročie narodenia
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
Štefan Bazovský – 95. výročie narodenia
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
Peter Michal Bohúň - 145. výročie úmrtia
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
Edita Urvichiarová – 85. výročie narodenia
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ján Čajak – 80. výročie úmrtia
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-