Veľkokapacitný senník v Roštári hasili v rámci taktického cvičenia
Napísal(a) M. Terrai
Taktické cvičenie na hasenie veľkokapacitného senníka v areáli PD v Roštári v okrese Rožňava bolo dňa 11.11.2023 (sobota) zorganizované Územnou organizáciou DPO SR Rožňava. Od 8:00 hodiny boli povolávané DHZO okresu Rožňava, zaradené v CRSaP (celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov SR), ktoré svoj dojazd do miesta cvičiska zásahu splnili v časovom limite, a uskutočnili hlásenie sa veliteľovi zásahu. Veliteľ zásahu ich nasmeroval do ich pozície v zásahu, a každé zasahujúce družstvo si svoju požadovanú úlohu plnilo v potrebnom rozsahu a požiadavke. Som veľmi rád, že každý člen bol ustrojený v zásahovom odeve a spĺňal požiadavky výjazdového hasiča. Velitelia zásahových úsekov boli super a tiež svoju prácu pre úsek zvládli na výbornej úrovni. Skvelá koordinácia. Prekvapujúce bolo, že trasa vedenia diaľkovej dopravy vody, ktorú velitelia natiahli aj cez štátnu cestu, bola predpísaným spôsobom zvládnutá a voda bola vytlačená až cca 1 km dĺžky, až z obce Roštár. Členovia sa naučili, resp. precvičili diaľkovú dopravu vody hadicovým vedením zo stroja do stroja.
Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
Napísal(a) Ondrej Doboš
Dohrávku 14. kola futbalovej 7. ligy odohralo v jeden deň – v nedeľu 12. novembra kráko po obede zostávajúcich 12 družstiev dospelých. Všetkým prialo slnečné, hoci studené počasie. Hralo sa na 6 ihriskách horného Gemera. Bodovo si domáci zapísali 3 víťazné zápasy, rovnako dopadli aj hostia, takisto s 3 víťazstvami. V majstrovských zápasoch padlo 27 gólov. Najviac z nich videli diváci v Hrhove a Lipovníku, kde sa do sietí zmestilo 12 gólov. V dohrávke sa strelecky najviac darilo Maliňákovi z Drnavy, Gorgeiovi a R. Szücsovi z Lipovníka, J. Gallovi z Vyšnej Slanej a T. Hegedusovi z Dlhej Lúky. Všetci strelili súperom po 2 góly. Na pozícii streleckého lídra bude zimovať s 19 gólmi Róbert Rochl z Baníka Rožňavské Bystré. Rozhodcovia v tejto dohrávke udelili dve červené karty a 10 žltých kariet. Priemer na zápas bol: 4,5 gólov. Najväčší záujem o dianie na ihrisku bol v Honciach, ktorý sledovalo 116 divákov.
V Revúcej sa rozozvučali Zvony mieru pre vojnových veteránov
Napísal(a) MG od
O 11. hodine a 11. minúte dňa 11. novembra 2023 sa rozozvučali v Revúcej ZVONY MIERU. To zároveň oznamovali nielen obyvateľom Revúcej, ale i do celého sveta, že v tento deň si pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spojili sa tak s celým Slovenskom, s miestami pietnych slávností, kde sa vznášal smútok rodín i blednúce spomienky na otcov, synov či bratov padlých v ostatných dvoch svetových vojnách. Vyplývalo to aj z úvodu krátkej informácie, ktorou sa pridali Revúčania k tomuto pietnemu aktu na sociálnej sieti. Kahance pietnej spomienky horeli pri mnohých pomníkoch padlých vojakov a náhrobné kamene, ako symboly večnosti, nám boli odkazom, aby sme nezabúdali a pripomínali si nielen hrdinstvo týchto vojakov, ale aj cieľ kvôli ktorému zahynuli, keď bojovali za svet bez vojen, za pokoj či spoluprácu medzi národmi.
Kahance sa rozsvietili i na hrobe vojaka z prvej svetovej vojny, legionára Antonína Doležela, rodáka z moravskej obce Chrudichromy, ktorý zahynul neďaleko Revúcej 16. júna 1919 ako 21-ročný. Vďační Revúčania mu v tomto okresnom meste pripravili miesto na večný odpočinok, o ktorý sa s úctou starajú.
Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku
Napísal(a) MG od
Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“
Dvanásty ročník Snow Film Festu prichádza do Rožňavy
Napísal(a) R. Šimko
Zimné outdoorové filmy nás už čoskoro zahrejú v Rožňave, a to v rámci dvanásteho ročníka Snow Film Festu! Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sľubuje opäť nabitý program plný dobrodružstva a adrenalínu. Festival Snow Film Fest je známy pre svoj rozmanitý výber filmov, ktoré sú venované rôznym zimným športom a dobrodružstvám. Už 16. novembra 2023 si od 18.00 budete môcť v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave vychutnať osem fascinujúcich snímok od českých aj medzinárodných tvorcov. Tohtoročná filmová ponuka je opäť veľmi pestrá. Zaujíma vás skialpinizmus, freeride lyžovanie, snowboarding, kitesurfing, lode alebo lietadlá? Najväčší filmový festival zimných športov má vo svojej ponuke niečo pre každého. Tešiť sa môžete nielen na dobrodružné filmy plné adrenalínu a očarujúcej prírody, ale aj úprimné ľudské príbehy.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Výstupmi projektu Príroda je život spojili sily Banícke múzeum v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
Napísal(a) JUDr. A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, koncom októbra 2023 predstavili finálne výstupy projektu Príroda je život. Projekt sa realizoval v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie, ktorej hlavnou prioritou pre rok 2023 bola podpora aktivít znižujúcich dopady globálnych ekologických a environmentálnych výziev. Spoločný cieľ, ktorý si stanovili partneri projektu, je za pomoci jednoduchých názorných pomôcok poskytovať informácie a tým rozširovať vedomostné obzory, hlavne detí a mládeže, ale aj širokej verejnosti bez ohľadu na vek. „Človek s vyšším environmentálnym vedomím sa chová k životnému prostrediu a k prírode oveľa šetrnejšie, oveľa viac si uvedomuje súvislosť medzi svojim správaním a stavom životného prostredia. Preto je to niečo k čomu je ho potrebné viesť, ideálne už od útleho detstva,“ uviedla kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave PhDr. Jaroslava Neubauerová, PhD. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške 47-tisíc eur.
Dve poštové známky propagujúce umenie Gemera vydala Slovenská pošta
Napísal(a) Ing. arch. V. Ondrejovič
Slovenská pošta vydala 26. októbra 2023 dve poštové známky s náboženskou tematikou, jedna zobrazuje nástenné gotické maľby a druhá oltár. Obe majú nominálnu hodnotu 2,60 €. Poštová známka „UMENIE: Gotická cesta – nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši“ má rozmery 44,4 × 54,4 mm vrátane perforácie. Známka vyšla na upravenom tlačovom liste štvorbloku spoločne s emisiou „UMENIE: Gotická cesta – oltár v Kostole Zvestovania Panne Márii v Chyžnom“. Známky vytlačila kombináciou oceľotlače a ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je nástenná gotická maľba s motívom Trojice Božej z kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši. Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 26. 10. 2023 a domicilom obce Rákoš. Motívom FDC je freska svätice a motívom FDC pečiatky je freska piety. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky je akad. mal. Rudolf Cigánik a rytiny známky je Mgr. art. Jozef Česla. Autorom FDC a FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
Počasie zabránilo v nedeľu na hornom Gemeri odohrať futbalové zápasy 7. ligy
Napísal(a) MG od
Štrnáste kolo vo futbale dopadlo na hornom Gemeri veľmi zle. V 7. lige sa odohral v sobotu iba jeden zápas, ostatných päť, ktoré boli vyžrebované na nedeľu 5. novembra museli pre zlé počasie odvolať a stretnutia odohrajú v náhradnom termíne dňa 12.11. o 13.00 hod. Neustály dážď, ktorý trval v ostatné dni poznačil tak futbalové plochy, že neboli spôsobilé na to, aby sa na nich v nedeľu odohralo čo len pár minút futbalového stretnutia. V záujme toho, aby sa z tohto počasia ešte horšie s ihriskami nestalo, riadiaci futbalový orgán tentoraz spravil rozumne. O tejto nepriaznivej situácii s počasím sa už hovorilo v sobotu po zápase v Rožňavskom Bystrom, kde je ale dobre udržiavaná hracia plocha a hoci bolo i počasie priaznivejšie aj preto sa zápas mohol bez problémov odohrať. Preto vám dnes predkladám iba komentár z tohto jediného stretnutia, ktoré vyznelo jednoznačne v prospech domácich. Padlo v ňom 5 gólov, ale všetky iba zo strany domácich. Strelecky sa presadil z bratrov Rochlovcov najmä Jakub, ktorý do siete rezervy Rožňavy trafil dvakrát.
Viac...
Popoludnie s tréningom mladých jelšavských hasičov trochu inak
Napísal(a) G. Jakubecová
V roku 2023 Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave oslavuje 150. výročie svojho založenia, ktoré sme si pripomenuli v júli, kedy bola inštalovaná výstava hasičských autíčok – či už plastových zo zbierky Ing. Pavla Zapletala a Ivana Petra Zachara, ale aj lepených z papiera, ktoré lepí Miroslav Kováč. Končiacu výstavu sme navštívili v rámci krúžku dňa 02. 11. 2023 v Mestskom múzeu v Jelšave. Deti zaujala táto výstava, pýtali sa uja Mira, ako ich vyrábal.
Z Mestského múzea sme sa presunuli ku soche sv. Floriána, kde sme si pripomenuli Pamiatku zosnulých. Deťom sme porozprávali niečo o vojakovi Floriánovi, ako sa stal patrónom hasičov. S deťmi sme zapálili sviečky a umiestnili sme ich na podstavec ku soche.
Bolo to príjemné popoludnie a absolvovali sme tréning trocha inak.
Ako ten čas rýchlo letí, už dávno nie sme malé deti – v Mesiaci úcty k starším to zaznelo aj v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Gajdošová
Dňa 27. októbra 2023 sa v našej obci Rožňavské Bystré uskutočnila akcia "Mesiac úcty k starším", ktorú organizoval Obecný úrad v spolupráci so ZO JDS v Rožňavskom Bystrom. Zúčastnilo sa jej 80 dôchodcov z obce. Bolo pre nich pripravené posilnenie tela aj ducha, t. j. slávnostná večera, ktorú pripravili kuchárky školskej jedálne a motlitba pána farára Mgr. Petra Hlavatého, ktorý v obci pôsobí. Dôchodcom sa prihovoril aj predseda ZO JDS v obci pán František Gelda. Okrem iného pripomenul, že ZO JDS bola založená v obci 10.12.2012, teda pred 11 rokmi a žiaľ, veľa zakladajúcich členov už nie je medzi nami. Toho času má ZO JDS 50 členov a je stále aktívna.
Program pripravili deti z MŠ pod patronátom pani riaditeľky Bc. Ildikó Barbierikovej a pani učiteľky Gabiky Gallovej. Seniori ich odmenili potleskom a so slzami radosti.
Malých vystriedala FSk Bystränky pod vedením Mgr. Dominiky Ďurskej, DiS art. a Tatiany Tomkovej.
Priateľské stretnutie seniorov Revúckej Lehoty venované Mesiacu úcty k starším
Napísal(a) M. Mladšia
Slniečko akoby vedelo, že v stredu popoludní, 18.októbra 2023 majú seniori ZO JDS v Revúckej Lehote priateľské stretnutie vo veľkej sále KD. Po predchádzajúcich pochmúrnych dňoch vyšlo spoza mrakov, a tak spríjemnilo celkovú atmosféru tohto dňa.
V úvode si spomenuli na tých, ktorí naše rady v posledných mesiacoch opustili. Slávnostný príhovor mala Margita Mladšia, predsedníčka základnej organizácie JDS. K prítomným sa prihovorila aj pani Lucia Benediktyová, starostka obce, ktorá okrem pozdravenia informovala aj o tom, čo sa v obci v poslednom období urobilo a čo sa plánuje v najbližšom čase urobiť. Nechýbalo ani pozdravenie jubilantov, ktoré je v organizácii peknou tradíciou, a potom si spoločne zaspievali piesne podľa ich želania. Veľmi milé bolo pozdravenie detí a žiakov, ktorí svojím vystúpením prispeli k slávnostnej atmosfére tohto popoludnia, za čo im ďakujeme.
Dvanásta beseda so siedmimi gemerskými umelcami a remeselníkmi
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch kultúrneho domu Betliar sa 6.10.2023 uskutočnila dvanásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi v rámci Dní obce Betliar, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóová predsedníčka OZ GU na besedu pozvala sedem regionálnych remeselníkov, aby verejnosti odprezentovali svoju jedinečnú a originálnu tvorbu. Podujatie svojimi hudobno-speváckymi vstupmi sprevádzala FSk Genšenky z Honiec, ktorá v závere pridala humorne ladené zvykoslovné pásmo, ktoré rozosmialo všetkých prítomných.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-